O zážitku na celý život hovorili už bývalí slovenskí hádzanárski reprezentanti Teodor Paul a Tomáš Urban po tom, čo sa nedeľňajším zápasom v Košiciach rozlúčili s najcennejším dresom.
Autor TASR
Košice 11. novembra (TASR) - O zážitku na celý život hovorili už bývalí slovenskí hádzanárski reprezentanti Teodor Paul a Tomáš Urban po tom, čo sa nedeľňajším zápasom v Košiciach rozlúčili s najcennejším dresom. Duel kvalifikácie ME 2026 proti Čiernej Hore (35:38) bol pre nich posledný v reprezentácii. Okrem silných momentov spojených s prostredím domáceho prostredia v Steel aréne budú mať naň aj trpkú spomienku, keďže SR sa druhou prehrou vzdialila vidina postupu.
Pre slovenský národný tím znamenal duel proti Čiernej Hore návrat do Steel arény po dva a po roku, teda prvýkrát od ME 2022. Zápas s podtitulom "Last dance" (Posledný tanec) zároveň priniesol reprezentačnú rozlúčku pre dvojicu košických rodákov, ktorá si ju užila. "Veľmi si to vážim, bolo to niečo úžasné. Som vďačný za každú jednu sekundu, ktorú som odohral v reprezentácii. Práve odtiaľ som sa totiž dostal do sveta," priznal Urban, pre ktorého bol duel proti Čiernej Hore zároveň prvý po niekoľkomesačnej pauze. Spôsobili ju zdravotné problémy, no v mimoriadnom zápase v rodnom meste nechcel chýbať. Do hry sa prvýkrát dostal v úvode zápasu, keď ho tréner poslal na sedmičku, no z nej neskóroval. Rovnaký moment sa zopakoval aj neskôr. "Vzal som to na seba, no možno to bola chyba. Niekoľko týždňov som nehral súťažný zápas, no bol som presvedčený, že môžem tímu pomôcť. Žiaľ, nevyšlo to," konštatoval Urban, ktorý už bude ďalšie počínanie slovenských reprezentantov v kvalifikácii sledovať z odstupu. "Je tu výborný kolektív, ktorý si vie pomôcť. Aj dnes tomu tak bolo, no nestačilo to. Keď budeme viac využívať rýchlosť a ťažiť z prvej a druhej vlny, potrápime kohokoľvek. Viem, že ma to bude ťahať na palubovku. Už však budem mať iba spomienky, ktoré sú úžasné. Som rád, že sú tu chlapci, ktorí po nás starších preberajú žezlo. Moje rozhodnutie skončiť sa nerodilo ľahko, no moje telo rozhodlo, že práve teraz je čas. Som veľmi vďačný, že som sa mohol s reprezentáciou rozlúčiť doma pred rodinou a priateľmi," konštatoval Urban.
Oveľa vyššiu minutáž si v zápase s Čiernou Horou užil brankár Paul. Spočiatku sa mu nedarilo brzdiť ofenzívne manévre súpera, no neskôr sa rozchytal a viacerými zákrokmi dal slovenskému tímu šancu pomýšľať na bodový zisk. "Po takomto zápase ani nemám chuť skončiť," priznal Paul s úsmevom. Aj on priznal, že bodka za reprezentačnou kariérou v domácom prostredí je niečo špeciálne. "Nie každý športovec sa môže rozlúčiť doma. Takýto moment si zapamätám do konca života. Dnes boli vo mne mnohé emócie. Boli tam slzy, keď som videl na tribúne mojich blízkych, rodinu, kamarátov, ale aj som sa zasmial pri pohľade na transparenty," konštatoval Paul.
Slovákov hnalo vpred 3000 divákov, no napokon aj prehrali aj svoj druhý zápas v kvalifikačnej skupine. Proti Čiernej Hore síce nadviazali na tri desiatky gólov proti ďalšiemu favoritovi Maďarsku, s ktorým prehrali 32:37, no opäť sa nevyhli chybám v defenzíve, ktoré ich stáli lepší výsledok. "Nie je to ľahká skupina. Fíni, s ktorými budeme hrať najbližší zápas v marci, prehrali s Čiernou Horou iba o gól. Dôležité je, aby sme sa naučili víťaziť a to nie je jednoduché. Teraz, po odchode dvoch skúsených hráčov budeme mať vekový priemer asi 25 rokov, čo bude jeden z najnižších. Výsledok sa však určite dostaví, no musíme pracovať na tom, aby to bolo čo najskôr," konštatoval Jakub Prokop, ktorý bol s 8 gólmi najlepší strelec SR v zápase. Aj on si užil atmosféru košického zápasu. "Už keď som sa dozvedel, že zápas bude v Steel aréne, veľmi som sa na to tešil. Mal som na ňu vynikajúce spomienky z ME, cítil som sa tu ako doma," priznal Prokop.
Pre slovenský národný tím znamenal duel proti Čiernej Hore návrat do Steel arény po dva a po roku, teda prvýkrát od ME 2022. Zápas s podtitulom "Last dance" (Posledný tanec) zároveň priniesol reprezentačnú rozlúčku pre dvojicu košických rodákov, ktorá si ju užila. "Veľmi si to vážim, bolo to niečo úžasné. Som vďačný za každú jednu sekundu, ktorú som odohral v reprezentácii. Práve odtiaľ som sa totiž dostal do sveta," priznal Urban, pre ktorého bol duel proti Čiernej Hore zároveň prvý po niekoľkomesačnej pauze. Spôsobili ju zdravotné problémy, no v mimoriadnom zápase v rodnom meste nechcel chýbať. Do hry sa prvýkrát dostal v úvode zápasu, keď ho tréner poslal na sedmičku, no z nej neskóroval. Rovnaký moment sa zopakoval aj neskôr. "Vzal som to na seba, no možno to bola chyba. Niekoľko týždňov som nehral súťažný zápas, no bol som presvedčený, že môžem tímu pomôcť. Žiaľ, nevyšlo to," konštatoval Urban, ktorý už bude ďalšie počínanie slovenských reprezentantov v kvalifikácii sledovať z odstupu. "Je tu výborný kolektív, ktorý si vie pomôcť. Aj dnes tomu tak bolo, no nestačilo to. Keď budeme viac využívať rýchlosť a ťažiť z prvej a druhej vlny, potrápime kohokoľvek. Viem, že ma to bude ťahať na palubovku. Už však budem mať iba spomienky, ktoré sú úžasné. Som rád, že sú tu chlapci, ktorí po nás starších preberajú žezlo. Moje rozhodnutie skončiť sa nerodilo ľahko, no moje telo rozhodlo, že práve teraz je čas. Som veľmi vďačný, že som sa mohol s reprezentáciou rozlúčiť doma pred rodinou a priateľmi," konštatoval Urban.
Oveľa vyššiu minutáž si v zápase s Čiernou Horou užil brankár Paul. Spočiatku sa mu nedarilo brzdiť ofenzívne manévre súpera, no neskôr sa rozchytal a viacerými zákrokmi dal slovenskému tímu šancu pomýšľať na bodový zisk. "Po takomto zápase ani nemám chuť skončiť," priznal Paul s úsmevom. Aj on priznal, že bodka za reprezentačnou kariérou v domácom prostredí je niečo špeciálne. "Nie každý športovec sa môže rozlúčiť doma. Takýto moment si zapamätám do konca života. Dnes boli vo mne mnohé emócie. Boli tam slzy, keď som videl na tribúne mojich blízkych, rodinu, kamarátov, ale aj som sa zasmial pri pohľade na transparenty," konštatoval Paul.
Slovákov hnalo vpred 3000 divákov, no napokon aj prehrali aj svoj druhý zápas v kvalifikačnej skupine. Proti Čiernej Hore síce nadviazali na tri desiatky gólov proti ďalšiemu favoritovi Maďarsku, s ktorým prehrali 32:37, no opäť sa nevyhli chybám v defenzíve, ktoré ich stáli lepší výsledok. "Nie je to ľahká skupina. Fíni, s ktorými budeme hrať najbližší zápas v marci, prehrali s Čiernou Horou iba o gól. Dôležité je, aby sme sa naučili víťaziť a to nie je jednoduché. Teraz, po odchode dvoch skúsených hráčov budeme mať vekový priemer asi 25 rokov, čo bude jeden z najnižších. Výsledok sa však určite dostaví, no musíme pracovať na tom, aby to bolo čo najskôr," konštatoval Jakub Prokop, ktorý bol s 8 gólmi najlepší strelec SR v zápase. Aj on si užil atmosféru košického zápasu. "Už keď som sa dozvedel, že zápas bude v Steel aréne, veľmi som sa na to tešil. Mal som na ňu vynikajúce spomienky z ME, cítil som sa tu ako doma," priznal Prokop.