Prvé trénerské skúsenosti začal zbierať ako 28-ročný v Poprade, kde najprv viedol mládežníkov.
Autor TASR
,aktualizované Poprad/Bratislava 26. októbra (TASR) - Ako tréner priviedol Július Šupler slovenský národný tím z C do A-kategórie v najkratšom možno čase. S Duklou Trenčín v sezóne 1991/1992 získal federálny titul a na olympiáde v Lillehammeri (1994) sa s reprezentáciou dostal do štvrťfinále. Slovenský titul dosiahol so Slovanom Bratislava a v zámorí trénoval Portland (WHL-USA), s ktorým vyhral Memorial Cup. V Kontinentálnej hokejovej lige (KHL) viedol Dinamo Riga, CSKA Moskva či Donbass Doneck. Legendárny tréner a člen Siene slávy slovenského hokeja (SSSH) bude mať v utorok 27. októbra 70 rokov.
Július Šupler sa narodil 27. októbra 1950 v Poprade. Hráčsku kariéru začal v rodnom meste, odkiaľ prešiel do Liptovského Mikuláša. V rokoch 1970-1972 si obliekal dres Slovana Bratislava, potom do roku 1976 hájil farby VSŽ Košice.
Prvé trénerské skúsenosti začal zbierať ako 28-ročný v Poprade, kde najprv viedol mládežníkov. V rokoch 1985-1987 sa postavil na lavičku hlavného tímu "Kamzíkov", ktorých priviedol na druhé miesto vo vtedajšej 1. Slovenskej národnej hokejovej lige (SNHL). Lavičku Popradu vymenil za striedačku Liptovského Mikuláša, s ktorým už v druhej sezóne vyhral 1. SNHL.
Z pod Tatier sa začiatkom 90. rokov minulého storočia presunul na západ Slovenska do Dukly Trenčín. Ako jej hlavný kormidelník s ňou v sezóne 1991/1992 získal česko-slovenský titul, keď vo finále zdolala Dukla český tím HC Škoda Plzeň. Asistenta mu robil František Hossa a jeho pokyny dodržiavali budúce hviezdy slovenského hokeja ako Róbert Švehla, Ľubomír Sekeráš, Žigmund Pálffy, Miroslav Hlinka, Branislav Jánoš, Róbert Petrovický, Ľubomír Kolník či Ján Pardavý.
Po úspechu s Duklou prijal ponuku z Košic, ale v roku 1993, keď zaniklo Československo, ho čakala väčšia výzva. Stal sa prvým hlavným trénerom novovznikajúcej hokejovej reprezentácie Slovenska, ktorá sa po rozdelení Československa ocitla v C-kategórii majstrovstiev sveta.
Ešte predtým, ako národný tím doviedol z "céčka" do "áčka" v expresne krátkom čase, sa s reprezentáciou predstavil na Zimných olympijských hrách (ZOH) v Lillehammeri (1994). Národný tím pod jeho vedením pripravil pre slovenských fanúšikov nezabudnuteľné chvíle. Šuplerov tím s kapitánom Petrom Šťastným vyhral základnú B-skupinu pred Kanadou, Švédskom a USA. Vo štvrťfinále sa Slovensko stretlo s Ruskom a po skončení riadneho hracieho času svietil na tabuli stav 2:2. Do konca predĺženia ostávalo 81 sekúnd, keď slovenského brankára prekonal ruský obranca Vinogradov.
V ďalšom zápase Slováci zdolali Nemecko 6:5 Haščákovým gólom v predĺžení, ale v súboji o 5. miesto podľahli Česku 1:7. Najproduktívnejším hráčom sa stal Žigmund Pálffy s desiatimi bodmi (3+7) a najlepším strelcom Miroslav Šatan s deviatimi gólmi.
Po olympiáde čakali slovenskú reprezentáciu a Šuplera boje v C-kategórii majstrovstiev sveta v Poprade a Spišskej novej Vsi. Tie jeho zverenci zvládli a v roku 1994 postúpili na svetový šampionát B-katégórie v Bratislave, po ktorom sa Slovensko už stalo účastníkom A-kategórie.
Medzi svetovou elitou sa Slováci prvýkrát predstavili na svetovom šampionáte v roku 1996 vo Viedni. Reprezentácia skončila na 10. mieste a Šupler skončil na lavičke národného tímu.
Prijal ponuku zo zámoria a na dva roky sa upísal tímu kanadsko-americkej WHL Portland Winter Hawks, s ktorým vyhral Memorial Cup.
V sezóne pred miléniom pôsobil v pražskej Sparte. V ročníku 1999/2000 viedol bratislavský Slovan, s ktorým vybojoval slovenský titul.
Do lotyšského klubu Dinamo Riga prišiel Šupler prvýkrát v roku 2002 a s tímom následne vyhral tri tituly Lotyšska. Trénoval aj ruský tím Lokomotiv Jaroslavľ a viedol aj bieloruský Dinamo Minsk.
Na post reprezentačného trénera Slovenska sa Šupler vrátil v roku 2006. Pod jeho vedením sa národný tím predstavil na MS v Moskve (2007), kde obsadil 6. miesto, keď podľahol vo štvrťfinále Švédsku. Pod Šuplerovým vedením hrala slovenská reprezentácia ešte aj na MS v Kanade (2008). Mužstvo nepostúpilo zo základnej skupiny a v zápasoch o udržanie v A-kategórii zdolalo Slovinsko 5:1 a 4:3 (po samostatných nájazdoch) a obsadilo 13. miesto.
Po reprezentačnej trénerskej anabáze odišiel v roku 2008 do novovzniknutej KHL, kde pôsobil na lavičkách Dinama Riga (2008–2011), CSKA Moskva (2011-2012) a Donbasu Doneck (2012-2013).
Ďalším pôsobiskom Šuplera, svetobežníka z pod Tatier, bol HKM Zvolen, ktorý viedol v rokoch 2013 - 2014.
V júli v roku 2018 síce podpísal zmluvu s Donbasom Doneck, ale svoje pôsobenie v ukrajinskom klube ukončil už v októbri toho istého roku zo zdravotných dôvodov. Ešte predtým pôsobil v roku 2017 pri reprezentácii Slovenska ako asistent trénera Zdena Cígera na MS v nemeckom Kolíne.
Pri príležitosti uvedenia do SSSH v roku 2019 Július Šupler uviedol: "Odhadujem, že počas mojej trénerskej kariéry prešlo mojimi rukami 1200 ľudí. Bolo to krásne, mal som to šťastie, že som mohol robiť hokej, ktorý milujem. Moja manželka mi hovorí, že moje hobby je zároveň mojou prácou. Čo môže byť krajšie."
Medzi najbolestnejšie momenty svojej dlhoročnej trénerskej kariéry zaradil prehru s Ruskom vo štvrťfinále ZOH 1994 v Lillehammeri.
Július Šupler sa narodil 27. októbra 1950 v Poprade. Hráčsku kariéru začal v rodnom meste, odkiaľ prešiel do Liptovského Mikuláša. V rokoch 1970-1972 si obliekal dres Slovana Bratislava, potom do roku 1976 hájil farby VSŽ Košice.
Prvé trénerské skúsenosti začal zbierať ako 28-ročný v Poprade, kde najprv viedol mládežníkov. V rokoch 1985-1987 sa postavil na lavičku hlavného tímu "Kamzíkov", ktorých priviedol na druhé miesto vo vtedajšej 1. Slovenskej národnej hokejovej lige (SNHL). Lavičku Popradu vymenil za striedačku Liptovského Mikuláša, s ktorým už v druhej sezóne vyhral 1. SNHL.
Z pod Tatier sa začiatkom 90. rokov minulého storočia presunul na západ Slovenska do Dukly Trenčín. Ako jej hlavný kormidelník s ňou v sezóne 1991/1992 získal česko-slovenský titul, keď vo finále zdolala Dukla český tím HC Škoda Plzeň. Asistenta mu robil František Hossa a jeho pokyny dodržiavali budúce hviezdy slovenského hokeja ako Róbert Švehla, Ľubomír Sekeráš, Žigmund Pálffy, Miroslav Hlinka, Branislav Jánoš, Róbert Petrovický, Ľubomír Kolník či Ján Pardavý.
Po úspechu s Duklou prijal ponuku z Košic, ale v roku 1993, keď zaniklo Československo, ho čakala väčšia výzva. Stal sa prvým hlavným trénerom novovznikajúcej hokejovej reprezentácie Slovenska, ktorá sa po rozdelení Československa ocitla v C-kategórii majstrovstiev sveta.
Ešte predtým, ako národný tím doviedol z "céčka" do "áčka" v expresne krátkom čase, sa s reprezentáciou predstavil na Zimných olympijských hrách (ZOH) v Lillehammeri (1994). Národný tím pod jeho vedením pripravil pre slovenských fanúšikov nezabudnuteľné chvíle. Šuplerov tím s kapitánom Petrom Šťastným vyhral základnú B-skupinu pred Kanadou, Švédskom a USA. Vo štvrťfinále sa Slovensko stretlo s Ruskom a po skončení riadneho hracieho času svietil na tabuli stav 2:2. Do konca predĺženia ostávalo 81 sekúnd, keď slovenského brankára prekonal ruský obranca Vinogradov.
V ďalšom zápase Slováci zdolali Nemecko 6:5 Haščákovým gólom v predĺžení, ale v súboji o 5. miesto podľahli Česku 1:7. Najproduktívnejším hráčom sa stal Žigmund Pálffy s desiatimi bodmi (3+7) a najlepším strelcom Miroslav Šatan s deviatimi gólmi.
Po olympiáde čakali slovenskú reprezentáciu a Šuplera boje v C-kategórii majstrovstiev sveta v Poprade a Spišskej novej Vsi. Tie jeho zverenci zvládli a v roku 1994 postúpili na svetový šampionát B-katégórie v Bratislave, po ktorom sa Slovensko už stalo účastníkom A-kategórie.
Medzi svetovou elitou sa Slováci prvýkrát predstavili na svetovom šampionáte v roku 1996 vo Viedni. Reprezentácia skončila na 10. mieste a Šupler skončil na lavičke národného tímu.
Prijal ponuku zo zámoria a na dva roky sa upísal tímu kanadsko-americkej WHL Portland Winter Hawks, s ktorým vyhral Memorial Cup.
V sezóne pred miléniom pôsobil v pražskej Sparte. V ročníku 1999/2000 viedol bratislavský Slovan, s ktorým vybojoval slovenský titul.
Do lotyšského klubu Dinamo Riga prišiel Šupler prvýkrát v roku 2002 a s tímom následne vyhral tri tituly Lotyšska. Trénoval aj ruský tím Lokomotiv Jaroslavľ a viedol aj bieloruský Dinamo Minsk.
Na post reprezentačného trénera Slovenska sa Šupler vrátil v roku 2006. Pod jeho vedením sa národný tím predstavil na MS v Moskve (2007), kde obsadil 6. miesto, keď podľahol vo štvrťfinále Švédsku. Pod Šuplerovým vedením hrala slovenská reprezentácia ešte aj na MS v Kanade (2008). Mužstvo nepostúpilo zo základnej skupiny a v zápasoch o udržanie v A-kategórii zdolalo Slovinsko 5:1 a 4:3 (po samostatných nájazdoch) a obsadilo 13. miesto.
Po reprezentačnej trénerskej anabáze odišiel v roku 2008 do novovzniknutej KHL, kde pôsobil na lavičkách Dinama Riga (2008–2011), CSKA Moskva (2011-2012) a Donbasu Doneck (2012-2013).
Ďalším pôsobiskom Šuplera, svetobežníka z pod Tatier, bol HKM Zvolen, ktorý viedol v rokoch 2013 - 2014.
V júli v roku 2018 síce podpísal zmluvu s Donbasom Doneck, ale svoje pôsobenie v ukrajinskom klube ukončil už v októbri toho istého roku zo zdravotných dôvodov. Ešte predtým pôsobil v roku 2017 pri reprezentácii Slovenska ako asistent trénera Zdena Cígera na MS v nemeckom Kolíne.
Pri príležitosti uvedenia do SSSH v roku 2019 Július Šupler uviedol: "Odhadujem, že počas mojej trénerskej kariéry prešlo mojimi rukami 1200 ľudí. Bolo to krásne, mal som to šťastie, že som mohol robiť hokej, ktorý milujem. Moja manželka mi hovorí, že moje hobby je zároveň mojou prácou. Čo môže byť krajšie."
Medzi najbolestnejšie momenty svojej dlhoročnej trénerskej kariéry zaradil prehru s Ruskom vo štvrťfinále ZOH 1994 v Lillehammeri.