Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Šport

Olympijský medailista a majster sveta Dárius Rusnák oslavuje 60 rokov

Dárius Rusnák, archívne foto. Foto: TASR - Andrej Galica

Vycibrený technik, ktorý často skóroval po tom ako obišiel bránku a puk nečakane zasunul za chrbát brankára, spojil najväčšiu časť klubovej kariéry so Slovanom Bratislava.

Ružomberok/Bratislava 2. decembra (TASR) - Bývalý československý hokejový reprezentant Dárius Rusnák oslavuje 60 rokov. Legendárny center Slovana Bratislava je strieborný olympijský medailista i svetový šampión z MS 1985 v Prahe.

Vycibrený technik, ktorý často skóroval po tom ako obišiel bránku a puk nečakane zasunul za chrbát brankára, spojil najväčšiu časť klubovej kariéry so Slovanom Bratislava. Do áčka "belasých" sa prepracoval už ako tínedžer a nemal ani 20 rokov, keď so Slovanom oslavoval historický majstrovský titul vo federálnej lige v ročníku 1978/1979.

V prvej polovici 80-tych rokov minulého storočia patril Dárius Rusnák k oporám československej reprezentácie. Ako kapitán priviedol v roku 1985 československý výber k zlatu na MS v Prahe. Jeho reprezentačnú kariéru zdobia aj ďalšie vzácne kovy. Olympijské striebro dosiahol v Sarajeve v roku 1984, dve striebra (1982, 1983) a jeden bronz (1981) má aj zo svetových šampionátov.

Dárius Rusnák sa narodil 2. decembra 1959 v Ružomberku. S hokejom začínal v Banskej Bystrici, ale už v roku 1976 odišiel do tímu Spartak BEZ Bratislava, ktorý bol čosi ako farma Slovana Bratislava. Okrem Rusnáka vychoval tento klub (dnešný HK Ružinov 99 Bratislava) napríklad Dušana Pašeka, Ivana Dorniča či Jaroslava Haláka.

Už v osemnástich rokoch si Rusnák obliekol dres slovanistického "áčka". Prvý gól za Slovan strelil bývalej legende "belasých" Vladimírovi Dzurilovi, ktorý v tom čase chytal za Brno. V Slovane hrával na pozícii centra medzi útočnými krídlami Mariánom Bezákom a Jánom Jaškom. V sezóne 1978/1979 výrazne dopomohol tento mladícky útok k historickému víťazstvu "belasých" vo vtedajšej konkurenciou nabitej federálnej lige.

Za Slovan odohral Dárius Rusnák 12 sezón s výnimkou ročníka 1987/1988, keď obliekal dres Dukly Jihlava, s ktorou v lige obsadil celkové tretie miesto.

Veľké medailové úspechy dosiahol ako reprezentant Československa. Spolu so Slovákmi Igorom Libom a Vincentom Lukáčom tvorili legendárny útok, konkurujúci vtedajšej svetoznámej trojke sovietskej zbornej, ktorú tvorili Sergej Makarov, Igor Larionov a Vladimir Krutov.

Z MS vo Švédsku v roku 1981 si odniesol bronz, na svetovom šampionáte vo Fínsku v roku 1982 sa tešil zo striebra. Strieborný úspech zopakoval aj na MS v Nemecku v roku 1983. Zo sarajevskej olympiády v roku 1984 si priniesol striebro a o rok neskôr ako kapitán priviedol československý reprezentačný výber na pražských MS k zlatému triumfu.

V roku 1981 sa s československým tímom prebojoval aj do semifinále Kanadského pohára. Za Československo odohral 156 stretnutí, v ktorých strelil 68 gólov.

Po odchode zo Slovana v roku 1989 hrával vo fínskej najvyššej súťaži za klub KalPa Kuopio, v drese ktorého odohral štyri sezóny.

V roku 1993 pozvali aj Rusnáka na sústredenie 44 slovenských hokejistov do Bojníc. Spolu s niektorými ďalšími staršími skúsenými hráčmi sa však do slovenskej reprezentácie nedostal, čím sa prakticky skončila aj jeho aktívna hráčska kariéra.

Počas sezóny 1993/1994 pôsobil ako asistent hlavného trénera Dušana Žišku na lavičke bratislavského Slovana. V nasledujúcom ročníku sa v pozícii asistenta tešil z bronzu v slovenskej extralige. Neskôr pôsobil aj ako manažér v ŠK Iskra Banská Bystrica.

Napriek nespornému veľkému talentu nikdy nehral v zámorskej NHL. V roku 1982 síce podpísal zmluvu s klubom Québec Nordiques, ale za napokon oceán neodišiel, lebo nechcel z rodinných dôvodov emigrovať z Československa. V roku 1987 ho z 230. miesta draftoval aj tím Philadelphia Flyers, ale jeho dres si neobliekol.

Člen Siene slávy slovenského hokeja (2009) pôsobil aj v kancelárii prezidenta SR Rudolfa Schustera a tiež prezidenta Ivana Gašparoviča. Z prezidentskej kancelárie odišiel v roku 2014.