Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bol skvelý korčuliar i strelec, mal cit pre kombinačnú hru a získal si rešpekt a obdiv fanúšikov i súperov aj pre svoje džentlmenstvo.
Autor TASR
Vancouver/Bratislava 16. októbra (TASR) - Slávny Stanleyho pohár nikdy nezískal, ale vďaka hokejovej zručnosti, rýchlosti a hernému prehľadu patril k najvýraznejším osobnostiam svojej doby. V NHL odohral viac ako tisíc duelov, v drese Kanady sa stal olympijským šampiónom i majstrom sveta. Šikovný krídelník Paul Kariya oslávi v stredu životné jubileum 50 rokov.
Bol skvelý korčuliar i strelec, mal cit pre kombinačnú hru a získal si rešpekt a obdiv fanúšikov i súperov aj pre svoje džentlmenstvo. V NHL si obliekal dresy štyroch klubov, no jeho kariéra bola spätá najmä s Anaheimom, kde odohral deväť sezón a s Fínom Teemum Selännem tam vytvoril jeden z najobávanejších tandemov súťaže. S Mighty Ducks sa dostal v roku 2003 až do finále Stanley Cupu, jeho tím v ňom podľahol New Jersey 3:4 na zápasy. S reprezentáciou Kanady sa tešil z titulu svetového šampióna medzi juniormi (1993) i mužmi (1994), najmä však z olympijského zlata v roku 2002 v Salt Lake City. Je člen Hokejovej siene slávy v Toronte. Jeho kariéru poznačili početné otrasy mozgu, po v poradí šiestom musel v roku 2011 s hokejom definitívne skončiť vo veku 36 rokov.
Paul Kariya, celým menom Paul Tetsuhiko Kariya, sa narodil 16. októbra 1974 v kanadskom Vancouveri, po otcovi má japonské korene. Mal troch súrodencov a všetci aktívne športovali. Paul sa od malička zaujímal o hokej a vyznačoval sa veľkým talentom. Už počas pôsobenia na univerzite v Maine hokejovo vyčnieval a v roku 1993 získal prestížne ocenenie Hobey Baker Award pre najlepšieho hráča univerzitnej ligy. V tom istom roku sa stal draftovou štvorkou, keď si ho novovzniknutý klub z Anaheimu vybral v klasickom drafte ako vôbec prvého hráča svojej histórie. V kalifornskom klube zanechal nezmazateľnú stopu a ako kapitán tímu (1996-2003) ho priviedol medzi ligovú špičku. Jeho dres s číslom 9 klub na jeho počesť vyradil v roku 2018.
Patril medzi najšikovnejších a najdynamickejších hráčov svojej generácie. Nezameniteľným herným štýlom, hokejovou inteligenciou a športovým prístupom inšpiroval mnohých mladých hráčov. V základnej časti NHL odohral 989 zápasov s rovnakým počtom bodov (402 gólov a 587 asistencií). V play off pridal 46 stretnutí, v nich nazbieral 39 bodov (16+23). Je sedemnásobný účastník All Star zápasov, v rokoch 1996 a 1997 získal Lady Byng Memorial Trophy pre najväčšieho ligového džentlmena. V sezóne 1995/1996 sa mu podarilo prekonať magickú 50-gólovú hranicu, keď získal spolu 108 bodov (50+58). V Anaheime hral v rokoch 1994 až 2003, potom pôsobil aj v Colorade (2003-2004), Nashville (2005-2007) a St. Louis (2007-2010). V drese Bluesmanov utrpel v decembri 2009 svoj šiesty otras mozgu po údere lakťom zozadu do Patricka Kaletu z Buffala. To prakticky viedlo ku koncu jeho kariéry. Vzhľadom na následky otrasu v auguste nasledujúceho roka oznámil, že sezónu 2010/2011 na odporúčanie lekárov vynechá a chce sa zotaviť, no napokon sa na ľad už nevrátil. Koncom júna 2011 preto oficiálne oznámil rozlúčku s hokejom.
Medzi jeho najpamätnejšie zápasy sa zapísalo šieste finále play off NHL proti New Jersey v roku 2003, v ktorom sa naplno ukázala jeho nezlomná odolnosť. Anaheim prehrával v sérii 2:3 a potreboval doma vyhrať, aby zostal v hre o cennú trofej. V druhej tretine za stavu 3:1 pre domácich dostal Kariya tvrdý zásah od obrancu súpera Scotta Stevensa, známeho svojou fyzickou hrou. Na ľade zostal bez pohybu ležať niekoľko minút a po ošetrení zamieril s pomocou spoluhráčov do šatne. Hoci to vyzeralo na vážne zranenie, už o necelých päť minút sa vrátil na striedačku a ešte na konci tej istej tretiny zvýšil gólom náskok svojho tímu na 4:1. Anaheim vyhral 5:2 a vyrovnal sériu na 3:3, rozhodujúci siedmy duel na ľade Devils však jeho tím prehral 0:3. Bol to posledný zápas Kariyu v drese Ducks. Klub vtedy opustil ako historicky líder v počte odohraných zápasov (606), gólov (300), asistencií (369) i bodov (669).
Kariya sa presadil aj na medzinárodnej scéne. Na juniorských MS v roku 1993 vo Švédsku sa dostal do All Star tímu a podieľal sa na zisku zlata pre kanadskú reprezentáciu. Už o rok neskôr štartoval na svetovom šampionáte mužov v Taliansku a zažiaril 12 bodmi. Kanada vybojovala titul a Kariyu vyhlásili za najlepšieho útočníka MS. V roku 2002 skóroval vo finále olympijského turnaja v Salt Lake City proti domácim Američanom a prispel tak k triumfu Kanady 5:2. Už predtým mal v zbierke aj striebro zo ZOH 1994 v Lillehammeri. Na ZOH 1998 v Nagane neštartoval, pretože pred turnajom utrpel otras mozgu.
Bol skvelý korčuliar i strelec, mal cit pre kombinačnú hru a získal si rešpekt a obdiv fanúšikov i súperov aj pre svoje džentlmenstvo. V NHL si obliekal dresy štyroch klubov, no jeho kariéra bola spätá najmä s Anaheimom, kde odohral deväť sezón a s Fínom Teemum Selännem tam vytvoril jeden z najobávanejších tandemov súťaže. S Mighty Ducks sa dostal v roku 2003 až do finále Stanley Cupu, jeho tím v ňom podľahol New Jersey 3:4 na zápasy. S reprezentáciou Kanady sa tešil z titulu svetového šampióna medzi juniormi (1993) i mužmi (1994), najmä však z olympijského zlata v roku 2002 v Salt Lake City. Je člen Hokejovej siene slávy v Toronte. Jeho kariéru poznačili početné otrasy mozgu, po v poradí šiestom musel v roku 2011 s hokejom definitívne skončiť vo veku 36 rokov.
Paul Kariya, celým menom Paul Tetsuhiko Kariya, sa narodil 16. októbra 1974 v kanadskom Vancouveri, po otcovi má japonské korene. Mal troch súrodencov a všetci aktívne športovali. Paul sa od malička zaujímal o hokej a vyznačoval sa veľkým talentom. Už počas pôsobenia na univerzite v Maine hokejovo vyčnieval a v roku 1993 získal prestížne ocenenie Hobey Baker Award pre najlepšieho hráča univerzitnej ligy. V tom istom roku sa stal draftovou štvorkou, keď si ho novovzniknutý klub z Anaheimu vybral v klasickom drafte ako vôbec prvého hráča svojej histórie. V kalifornskom klube zanechal nezmazateľnú stopu a ako kapitán tímu (1996-2003) ho priviedol medzi ligovú špičku. Jeho dres s číslom 9 klub na jeho počesť vyradil v roku 2018.
Patril medzi najšikovnejších a najdynamickejších hráčov svojej generácie. Nezameniteľným herným štýlom, hokejovou inteligenciou a športovým prístupom inšpiroval mnohých mladých hráčov. V základnej časti NHL odohral 989 zápasov s rovnakým počtom bodov (402 gólov a 587 asistencií). V play off pridal 46 stretnutí, v nich nazbieral 39 bodov (16+23). Je sedemnásobný účastník All Star zápasov, v rokoch 1996 a 1997 získal Lady Byng Memorial Trophy pre najväčšieho ligového džentlmena. V sezóne 1995/1996 sa mu podarilo prekonať magickú 50-gólovú hranicu, keď získal spolu 108 bodov (50+58). V Anaheime hral v rokoch 1994 až 2003, potom pôsobil aj v Colorade (2003-2004), Nashville (2005-2007) a St. Louis (2007-2010). V drese Bluesmanov utrpel v decembri 2009 svoj šiesty otras mozgu po údere lakťom zozadu do Patricka Kaletu z Buffala. To prakticky viedlo ku koncu jeho kariéry. Vzhľadom na následky otrasu v auguste nasledujúceho roka oznámil, že sezónu 2010/2011 na odporúčanie lekárov vynechá a chce sa zotaviť, no napokon sa na ľad už nevrátil. Koncom júna 2011 preto oficiálne oznámil rozlúčku s hokejom.
Medzi jeho najpamätnejšie zápasy sa zapísalo šieste finále play off NHL proti New Jersey v roku 2003, v ktorom sa naplno ukázala jeho nezlomná odolnosť. Anaheim prehrával v sérii 2:3 a potreboval doma vyhrať, aby zostal v hre o cennú trofej. V druhej tretine za stavu 3:1 pre domácich dostal Kariya tvrdý zásah od obrancu súpera Scotta Stevensa, známeho svojou fyzickou hrou. Na ľade zostal bez pohybu ležať niekoľko minút a po ošetrení zamieril s pomocou spoluhráčov do šatne. Hoci to vyzeralo na vážne zranenie, už o necelých päť minút sa vrátil na striedačku a ešte na konci tej istej tretiny zvýšil gólom náskok svojho tímu na 4:1. Anaheim vyhral 5:2 a vyrovnal sériu na 3:3, rozhodujúci siedmy duel na ľade Devils však jeho tím prehral 0:3. Bol to posledný zápas Kariyu v drese Ducks. Klub vtedy opustil ako historicky líder v počte odohraných zápasov (606), gólov (300), asistencií (369) i bodov (669).
Kariya sa presadil aj na medzinárodnej scéne. Na juniorských MS v roku 1993 vo Švédsku sa dostal do All Star tímu a podieľal sa na zisku zlata pre kanadskú reprezentáciu. Už o rok neskôr štartoval na svetovom šampionáte mužov v Taliansku a zažiaril 12 bodmi. Kanada vybojovala titul a Kariyu vyhlásili za najlepšieho útočníka MS. V roku 2002 skóroval vo finále olympijského turnaja v Salt Lake City proti domácim Američanom a prispel tak k triumfu Kanady 5:2. Už predtým mal v zbierke aj striebro zo ZOH 1994 v Lillehammeri. Na ZOH 1998 v Nagane neštartoval, pretože pred turnajom utrpel otras mozgu.
