Minsk 21. mája (TASR) - Slovenskí hokejisti nenaplnili na 78. svetovom šampionáte očakávania väčšiny fanúšikov, keď sa neprebojovali do štvrťfinále a obsadili konečné deviate miesto. Na druhej strane sa ich vystúpenie v Minsku nedá nazvať ani "prepadákom", akým bola zimná olympiáda v Soči. Ich účinkovanie v Bielorusku bolo z veľkej miery určené skladbou mužstva.

To, že nebude môcť tréner Vladimír Vůjtek na MS počítať s viacerými oporami z NHL, sa vzhľadom na šampionát v olympijskej sezóne dalo predpokladať. To, že pred turnajom ale naráta až 22 ospravedlneniek aj od hráčov z KHL a ďalších európskych súťaží, to už bol výrazný škrt cez jeho rozpočet. Aj preto musel staviť na viacerých nádejných, ale na medzinárodnej úrovni málo ostrieľaných hráčov. V tíme sa ocitlo 12 debutantov na MS, s vekovým priemerom 26 rokov bol druhým najmladším na turnaji. Mladíkom sa nedala uprieť snaha a bojovnosť, v zápasoch s Českom (2:3 pp), Kanadou (1:4) a Švédskom (1:3) ich síce favoriti technicky prevýšili, ale Slováci dokázali korčuliarsky stíhať.

Nedostatok skúseností sa však kruto prejavil v záveroch stretnutí, keď sa lámal chlieb. Proti Česku Peter Čerešňák neustrážil za stavu 2:1 Jaromíra Jágra, ktorý v 58. minúte vyrovnal a v predĺžení rozhodol o triumfe súpera Jakub Klepiš. Slováci hrdinsky vzdorovali aj favorizovanej Kanade, so súperom držali krok až do 48. minúty, potom ale prišla chyba pri striedaní na čele s dezorientovaným Martinom Marinčinom a zápas bol stratený. Najviac sa však mladícka nerozvážnosť prejavila v dueli s Francúzskom (3:5), ktorý bol z hľadiska postupových ambícií kľúčovým. Slováci viedli ešte 10 minút pred koncom 3:1, no vlastnou nedisciplinovanosťou darovali súperovi presilovky, ktorý ich využil a skóre otočil.

"Náš mladý tím to psychicky nevydržal," povedal po zápase tréner Vůjtek a zároveň tak stanovil hlavnú diagnózu u svojho tímu - psychickú labilnosť. Tá bola viditeľná najmä u obrancov. V defenzíve oproti minulým šampionátom chýbali osobnosti typu Andreja Sekeru či Dominika Graňáka, ktorých absencia bola zreteľná najmä pri zakladaní útočných akcií a v presilovkách. K dispozícii neboli ani spoľahliví Ivan Baranka či Tomáš Starosta. Piati z ôsmich bekov si odkrútili na MS premiéru, s výnimkou 31-ročného Karola Slobodu to boli všetko dobre stavaní, perspektívni hráči. Ich neskúsenosť mala ale výrazný vplyv na hru i výsledky tímu. Zaváhania v defenzíve nepramenili zo súčinnosti obrancov, ale najmä z ich individuálnych chýb.

Fotogaléria: Príchod slovenských hokejistov


Najlepší hráči tímu

Za najlepších hráčov slovenského tímu vyhlásili brankára Jána Laca, obrancu Mareka Ďalogu a útočníka Michela Miklíka. Vůjtek s týmto výberom súhlasil. Laco štartoval od začiatku v bránke v každom slovenskom zápase na turnaji a v každom dal svojmu tímu šancu na úspech.

Viackrát sa blysol superzákrokmi z "ríše snov". Ďaloga sa síce rovnako ako ďalší obrancovia nevyhol defenzívnym hrúbkam, na rozdiel od nich však vďaka svojmu výbornému korčuľovaniu dokázal podporiť útok. Na jeho smolu zažiaril v zápasoch, ktoré neboli rozhodujúce a chyboval v tých kľúčových.

Miklík hral s veľkou chuťou

Foto: TASR/Michal Svítok

Miklík si ako jeden z mála útočníkov zastal svoje miesto v každom dueli, hral s veľkou chuťou a s 11 bodmi sa stal najproduktívnejším hráčom tímu. Viac sa čakalo od dvojice útočníkov z NHL, Tomáš Tatar sa strelecky prebudil až po zaradení do formácie k Jurajovi Mikúšovi a Michelovi Miklíkovi, s ktorými obnovil úspešnú spoluprácu z Helsínk 2012. Sklamaním boli výkony Richarda Pánika, ktorý si na MS nepripísal ani bod a nazbieral iba päť mínusiek. Tréneri skúsili oživiť niekdajšie väzby útoku Pánik, Viedenský, Tatar z reprezentačného výberu do 20 rokov, ale spolupráca nefungovala. Ladislav Nagy ukázal, že stále má čo reprezentácii dať, jeho výkon negovali iba zbytočné vylúčenia.

Generačná výmena nepriniesla veľký výsledok, ale ani herný výbuch. Minsk bol najmä investíciou do budúcnosti. Mladí hráči získali neoceniteľné skúsenosti, ktoré by mohli neskôr zúročiť. Prebudovávanie národného tímu bude zrejme pokračovať. Budúcnosť slovenského hokeja stojí na hráčoch ako Tatar, Pánik, Viedenský, Hrivík, Marinčin či Čerešňák. A netreba zabudnúť na 19-ročného Martina Réwaya. "Všetci vieme o jeho talente. Martin do šampionátu nikdy nehral mužskú súťaž, takže vytiahnuť ho bol z našej strany risk. Svoje si tu uhral, i keď gól nedal. Talent je to však veľký," povedal tréner na adresu mladíka so svojráznym správaním, ktorého v priebehu turnaja nazval "záhadným človekom".

Postup by bol veľkým úspechom

Foto: TASR/Michal Svítok

Podľa Vůjteka by bol pre mladé mužstvo postup do štvrťfinále "veľkým úspechom". Deviate miesto približne zodpovedá predvedenej hre a výkonom tímu na turnaji. Slováci síce nesplnili predšampionátový cieľ, ale zostali v konečnom hodnotení pred Švajčiarmi, Lotyšmi, Nórmi, Dánmi či Nemcami. "Nepovažovali sme sa za favoritov ani v zápasoch s Francúzskom, Dánskom či Nórskom. Hovorili sme už pred turnajom, že s týmito mužstvami môžeme vyhrať i prehrať. Majstrovstvá sveta podľa mňa neboli prepadákom. Chýbalo nám iba kúsok šťastia, keď sme nezvládli záver zápasu s Francúzskom, najmä po psychickej stránke," povedal Vůjtek.

Turnaj ukázal, že sa svetová špička každým rokom vyrovnáva. Pred dvoma rokmi sa do finále MS prebilo Slovensko, vlani Švajčiarsko a na tohtoročnom šampionáte v Minsku predvádzajú zatiaľ výborné výkony Francúzsko či Bielorusko. Problémom slovenského hokeja je, že už dlhodobo zaostáva za najlepšími najmä vo výchove talentov. Svedčia o tom výsledky reprezentačných výberov do 18 a 20 rokov, ktoré už dávno nebojovali o medaily a ich cieľom na svetových šampionátoch je predovšetkým záchrana. Pritom práve mladíci by mali byť podľa Vůjteka budúcnosťou slovenského hokeja: "Aj Švajčiari sú už v práci s mládežou na tom lepšie ako my. Kým špičkové krajiny vychovajú v každom ročníku desať či pätnásť talentovaných hráčov, na Slovensku je to jeden, dvaja. A to je veľký nepomer..."