Stará Ľubovňa/Bratislava 12. januára (TASR) - Jeden z najlepších slovenských hokejistov histórie Marián Hossa bude mať v sobotu 12. januára 40 rokov. Trojnásobný víťaz Stanleyho pohára okúsil seniorský hokej už ako 17-ročný v drese Dukly Trenčín. Vo svojich 18 rokoch odišiel do zámoria, kde postupne vystriedal viaceré kluby NHL. Najväčšie úspechy dosiahol s Chicagom Blackhawks.

Všestranný útočník odohral v profilige v základnej časti 1309 duelov, viac majú na konte zo Slovákov zatiaľ len Zdeno Chára a Stan Mikita. Nastrieľal 525 gólov, viac (541) ich dal opäť len Mikita. Na gól Hossa prihral 609-krát a v tejto činnosti sú pred ním zo Slovákov Mikita a Peter Šťastný. V play off pridal Hossa ešte 149 bodov za 52 gólov a 97 asistencií v 205 zápasoch.

V máji 2018 oznámil Marián Hossa koniec aktívnej kariéry, aj napriek tomu, že do vypršania zmluvy s Blackhawks mu ostávali tri sezóny. Dôvodom boli zdravotné problémy. Vtedy 39-ročný útočník informoval, že ho dlhodobo sužovalo kožné ochorenie spôsobené alergiou na hokejový výstroj.

Marián Hossa sa narodil 12. januára 1969 v Starej Ľubovni, hokejové dozrievanie však zažil v Trenčíne. Pre budúceho trojnásobného víťaza Stanleyho pohára ani neexistovala iná cesta ako kariéra hokejistu. Korčule, hokejka či ďalší hokejový výstroj boli totiž súčasťou jeho života od útleho detstva. Hokejistom bol totiž jeho otec František Hossa, neskôr aj reprezentačný tréner. Ten strávil ako obranca v drese Dukly Trenčín deväť sezón a tak sa nielen pre Mariána, ale aj pre jeho mladšieho brata Marcela, dnes už tiež bývalého hokejistu, stal štadión Dukly druhým domovom.

Nielen žiacke či dorastenecké roky, ale aj seniorský debut si Marián Hossa odkrútil vo farbách trenčianskej Dukly. Už ako mladší dorastenec získal v sezóne 1993/1994 titul majstra Slovenska a bolo len otázkou času, kedy sa talentovaný útočník predstaví na extraligovom seniorskom ľade. Stalo sa tak v ročníku 1996/1997, keď ho vtedajší tréner Dukly Jaroslav Walter zaradil do tímu v zápase proti Nitre.

Už táto prvá seniorská sezóna bola pre Hossu, ktorého v Trenčíne prezývali po otcovi "malý Fero", úspešná. Získal totiž s Duklou ako 18-ročný extraligový titul a v 54 zápasoch nazbieral 54 bodov za 30 gólov a 24 asistencií. Okrem toho nielen zmaturoval na Strednom odbornom železničnom učilišti, ale predtým debutoval na seniorskom svetovom šampionáte pod vedením Jozefa Golonku a zároveň hral aj na majstrovstvách sveta (MS) hráčov do 18 a 20 rokov.

Aj preto bol mladučký veľký talent pred tradičným draftom do NHL v hodnotení dosť vysoko. V prvom kole si ho z celkového 12. miesta vybral kanadský tím Ottawa Senators, s ktorým podpísal zmluvu na tri roky za 2,5 milióna amerických dolárov. Vo svojej prvej sezóne 1997/1998 v NHL však za Ottawu odohral iba sedem zápasov a potom sa sťahoval do tímu Portland Winter Hawks, ktorý hrával nižšiu zámorskú WHL. V Portlande sa stretol so slovenským trénerom Júliusom Šuplerom a so spoluhráčom Zvolenčanom Andrejom Podkonickým. A práve oni prispeli najväčšou mierom k tomu, že Portland získal Memorial Cup.

Výkony v drese Portlandu definitívne katapultovali Mariána Hossu do NHL. Na začiatku ročníka 1998/1999 sa síce ešte zotavoval z ťažkého zranenia, ktoré utŕžil vo finále Memorial Cupu, no hneď potom ako po zotavení nastúpil, začala jeho hviezda kariéra. Ocitol sa v All Star tíme nováčikov NHL, v nominácii na Calder Trophy pre najlepšieho nováčika súťaže a až do roku 2004 patril k oporám ottawských senátorov. V sezóne 2002/2003 získal s tímom Prezidentskú trofej pre najlepší tím základnej časti NHL. V poslednom ročníku 2003/2004 v Ottawe strelil 36 gólov, čím sa stal najlepším strelcom mužstva a celkovo nazbieral 82 kanadských bodov.

Nasledujúcu sezónu 2004/2005 strávil pre výluku v NHL v Dukle Trenčín, kde sa stretol s Mariánom Gáboríkom a Pavlom Demitrom. V druhej časti ročníka hosťoval vo švédskom tíme Elitserien Mora IK.

Po návrate do NHL hral v rokoch 2005-2008 za Atlantu Thrashers, v ktorej drese v ročníku 2006/2007 dosiahol magickú hranicu 100 kanadských bodov.

Ročník 2007/2008 strávil v Pittsburghu Penguins, s ktorým sa prebojoval až do finále Stanley Cupu, ale "tučniakom" nebola dopriata vytúžená trofej, lebo s Detroitom Red Wings prehrali 2:4 na zápasy.

Možno aj túžba vyhrať Stanleyho pohár rozhodla o tom, že sa Hossa následne upísal "červeným krídlam" z Detroitu, s ktorými postúpil do finále, ale v sedemzápasovej bitke Detroit podľahol práve Pittsburghu.

A tak skúsil Hossa šťastie v Chicagu, v ktorom v minulosti žal úspechy slávny Mikita. S "čiernymi jastrabmi" sa až trikrát radoval zo zisku legendárneho Stanley Cup-u v sezónach 2009/2010, 2012/2013, a 2014/2015.

Počas svojej bohatej kariéry sa Marián Hossa nedočkal výraznejšieho úspechu na seniorskej reprezentačnej úrovni, aj keď sa zúčastnil na ôsmich MS, jednom Svetovom pohári a na štyroch zimných olympiádach. Najvýraznejší úspech zaznamenal na olympiáde vo Vancouveri v roku 2010, na ktorej slovenská reprezentácia obsadila štvrté miesto.

V roku 2016 na Svetovom pohári patril k oporám európskeho tímu zloženého z hráčov NHL, ktorý napokon skončil na druhom mieste po finálovej prehre s Kanadou.

Marián Hossa je niekoľkonásobný víťaz ankety Zlatý puk. Viackrát ho vyhlásili aj za najlepšieho hokejistu Slovenska a najlepšieho útočníka. V roku 2006 získal ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii športovec.