Svoje trénerské schopnosti preukázal aj ako kormidelník reprezentačnej 20-tky, s ktorou v roku 1999 vybojoval bronzové medaily na MS v kanadskom Winnipegu.
Autor TASR
Bratislava 19. februára (TASR) - Najúspešnejší bývalý reprezentačný hokejový tréner v ére samostatnej Slovenskej republiky (SR) Ján Filc bude má dnes 65 rokov.
Niekdajší hokejový brankár, juniorský reprezentant bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR), dvojnásobný (1971, 1972) juniorský majster Európy Ján Filc prvýkrát prevzal slovenskú seniorskú hokejovú reprezentáciu v roku 1999 a už v roku 2000 doviedol tím k striebru na majstrovstvách sveta (MS) v ruskom Petrohrade. V roku 2002 na MS vo švédskom Göteborgu sa so svojimi zverencami tešil z historického zlata.
V druhom (2008-2010) funkčnom období na poste reprezentačného trénera obsadil s tímom na ZOH v kanadskom Vancouveri 2010 "neobľúbené" štvrté miesto, keď jeho zverencom len tesne unikli bronzové medaily v zápase s Fínskom.
Svoje trénerské schopnosti preukázal aj ako kormidelník reprezentačnej 20-tky, s ktorou v roku 1999 vybojoval bronzové medaily na MS v kanadskom Winnipegu.
Ján Filc sa narodil 19. februára 1953 v Bratislave. V roku 1976 ukončil štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (FTVŠ UK) v Bratislave odbor telesná výchova - angličtina. Po doplnkovom trénerskom štúdiu získal v roku 1981 aj diplom trénera ľadového hokeja.
Rodák z Bratislavy sa ľadovému hokeju venoval od 11 rokov. Začínal v mládežníckych kategóriách Slovana Bratislava. Dva roky hájil aj bránku prvého tímu belasých. V tom čase ako juniorský reprezentant ČSSR získal v rokoch 1971 a 1972 bronzové medaily na majstrovstvách Európy juniorov.
Po skončení vysokej školy prestúpil zo Slovana do vtedajšieho klubu Plastika Nitra, kde chytal 10 rokov s ročnou prestávkou počas základnej vojenskej služby, ktorú strávil v Poprade a zachytal si v niekdajšej I. Slovenskej národnej hokejovej lige (SNHL). Aktívnu športovú kariéru ukončil pre pracovné povinnosti vo veku 31 rokov.
Na trénerskú lavičku sa posadil v roku 1978 ako tréner mládeže v Plastike Nitra. Od roku 1981 pôsobil ako vedúci tréner tréningového strediska nitrianskej mládeže. V rokoch 1985 a 1986 viedol aj nitrianskych seniorov, ktorí hrávali v I. SNHL.
Do rodnej Bratislavy a do Slovanu sa vrátil v roku 1986. Tri roky (1987, 1988,1989) bol asistentom hlavného trénera v bratislavskom Slovane, ktorý pôsobil vo vtedajšej najvyššej lige bývalého Československa. V rokoch 1989-1990 už zastával funkciu prvého trénera.
Na poste hlavného trénera rakúskeho Stadlau klub Viedeň pôsobil v rokoch 1990-1992. Od roku 1994 do roku 1997 sa trénersky a funkcionársky venoval mládeži v TJ Spartak BEZ, neskôr Danubia Bratislava.
V roku 1998 sa postavil za trénerské a manažérske kormidlo slovenskej reprezentačnej 20-tky, ktorú doviedol k historickým bronzovým medailám na MS 1999 vo Winnipegu.
Jeho účinkovanie v pozícii trénera reprezentačného "áčka" sa začalo 15. júna 1999. Už na MS v roku 2000 v Petrohrade vybojoval s reprezentáciou striebro, čo bola prvá medaila z MS v histórii samostatnosti Slovenska. O dva roky neskôr na MS v Göteborgu vybojoval národný tím pod jeho vedením historický titul majstra sveta.
Po úspešnom švédskom šampionáte ukončil prvýkrát trénerskú činnosť a na dve funkčné obdobia sa stal členom výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH). K reprezentačnému "áčku" sa na základe predchádzajúcej zmluvy vrátil v roku 2004, kedy viedol reprezentáciu na Svetovom pohári v Kanade.
Filcove skúsenosti využila aj Medzinárodná hokejová federácia (IIHF), ktorej členom bol v roku 2003. V decembri 2004 zakladal Slovenskú úniu športu a istý čas bol jej predsedom.
Kormidlo slovenského reprezentačného A-tímu opäť prevzal v roku 2008. Na MS 2009 vo švajčiarskom Klotene síce jeho zverenci "dieru do sveta" neurobili, ale vo februári 2010 sa na olympijskom turnaji prebojovali až do semifinále a cenný kov im ušiel o vlások.
Po úspešnej olympiáde prišlo nečakané rozhodnutie a Filc národný tím druhýkrát opustil. Pripravil sa tak o možnosť viesť mužstvo pred domácim publikom na svetovom šampionáte v Bratislave a Košiciach.
V novembri 2013 úspešný tréner kandidoval na post prezidenta Slovenského olympijského výboru (SOV). Vo voľbách neuspel v súboji s dnes už bývalým prezidentom SOV Františkom Chmelárom.
Okrem podnikania sa Filc na požiadanie súčasného prezidenta SZĽH Martina Kohúta spolupodieľal na vytvorení profilu hokejového hráča 21. storočia.
Nositeľ Radu Ľudovíta Štúra II. triedy či Kríža prezidenta SR I. triedy Ján Filc je ženatý a s manželkou Janou má dcéru Evu, bývalú reprezentantku v modernej gymnastike a syna Róberta, bývalého hokejového brankára.
Niekdajší hokejový brankár, juniorský reprezentant bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR), dvojnásobný (1971, 1972) juniorský majster Európy Ján Filc prvýkrát prevzal slovenskú seniorskú hokejovú reprezentáciu v roku 1999 a už v roku 2000 doviedol tím k striebru na majstrovstvách sveta (MS) v ruskom Petrohrade. V roku 2002 na MS vo švédskom Göteborgu sa so svojimi zverencami tešil z historického zlata.
V druhom (2008-2010) funkčnom období na poste reprezentačného trénera obsadil s tímom na ZOH v kanadskom Vancouveri 2010 "neobľúbené" štvrté miesto, keď jeho zverencom len tesne unikli bronzové medaily v zápase s Fínskom.
Svoje trénerské schopnosti preukázal aj ako kormidelník reprezentačnej 20-tky, s ktorou v roku 1999 vybojoval bronzové medaily na MS v kanadskom Winnipegu.
Ján Filc sa narodil 19. februára 1953 v Bratislave. V roku 1976 ukončil štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (FTVŠ UK) v Bratislave odbor telesná výchova - angličtina. Po doplnkovom trénerskom štúdiu získal v roku 1981 aj diplom trénera ľadového hokeja.
Rodák z Bratislavy sa ľadovému hokeju venoval od 11 rokov. Začínal v mládežníckych kategóriách Slovana Bratislava. Dva roky hájil aj bránku prvého tímu belasých. V tom čase ako juniorský reprezentant ČSSR získal v rokoch 1971 a 1972 bronzové medaily na majstrovstvách Európy juniorov.
Po skončení vysokej školy prestúpil zo Slovana do vtedajšieho klubu Plastika Nitra, kde chytal 10 rokov s ročnou prestávkou počas základnej vojenskej služby, ktorú strávil v Poprade a zachytal si v niekdajšej I. Slovenskej národnej hokejovej lige (SNHL). Aktívnu športovú kariéru ukončil pre pracovné povinnosti vo veku 31 rokov.
Na trénerskú lavičku sa posadil v roku 1978 ako tréner mládeže v Plastike Nitra. Od roku 1981 pôsobil ako vedúci tréner tréningového strediska nitrianskej mládeže. V rokoch 1985 a 1986 viedol aj nitrianskych seniorov, ktorí hrávali v I. SNHL.
Do rodnej Bratislavy a do Slovanu sa vrátil v roku 1986. Tri roky (1987, 1988,1989) bol asistentom hlavného trénera v bratislavskom Slovane, ktorý pôsobil vo vtedajšej najvyššej lige bývalého Československa. V rokoch 1989-1990 už zastával funkciu prvého trénera.
Na poste hlavného trénera rakúskeho Stadlau klub Viedeň pôsobil v rokoch 1990-1992. Od roku 1994 do roku 1997 sa trénersky a funkcionársky venoval mládeži v TJ Spartak BEZ, neskôr Danubia Bratislava.
V roku 1998 sa postavil za trénerské a manažérske kormidlo slovenskej reprezentačnej 20-tky, ktorú doviedol k historickým bronzovým medailám na MS 1999 vo Winnipegu.
Jeho účinkovanie v pozícii trénera reprezentačného "áčka" sa začalo 15. júna 1999. Už na MS v roku 2000 v Petrohrade vybojoval s reprezentáciou striebro, čo bola prvá medaila z MS v histórii samostatnosti Slovenska. O dva roky neskôr na MS v Göteborgu vybojoval národný tím pod jeho vedením historický titul majstra sveta.
Po úspešnom švédskom šampionáte ukončil prvýkrát trénerskú činnosť a na dve funkčné obdobia sa stal členom výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH). K reprezentačnému "áčku" sa na základe predchádzajúcej zmluvy vrátil v roku 2004, kedy viedol reprezentáciu na Svetovom pohári v Kanade.
Filcove skúsenosti využila aj Medzinárodná hokejová federácia (IIHF), ktorej členom bol v roku 2003. V decembri 2004 zakladal Slovenskú úniu športu a istý čas bol jej predsedom.
Kormidlo slovenského reprezentačného A-tímu opäť prevzal v roku 2008. Na MS 2009 vo švajčiarskom Klotene síce jeho zverenci "dieru do sveta" neurobili, ale vo februári 2010 sa na olympijskom turnaji prebojovali až do semifinále a cenný kov im ušiel o vlások.
Po úspešnej olympiáde prišlo nečakané rozhodnutie a Filc národný tím druhýkrát opustil. Pripravil sa tak o možnosť viesť mužstvo pred domácim publikom na svetovom šampionáte v Bratislave a Košiciach.
V novembri 2013 úspešný tréner kandidoval na post prezidenta Slovenského olympijského výboru (SOV). Vo voľbách neuspel v súboji s dnes už bývalým prezidentom SOV Františkom Chmelárom.
Okrem podnikania sa Filc na požiadanie súčasného prezidenta SZĽH Martina Kohúta spolupodieľal na vytvorení profilu hokejového hráča 21. storočia.
Nositeľ Radu Ľudovíta Štúra II. triedy či Kríža prezidenta SR I. triedy Ján Filc je ženatý a s manželkou Janou má dcéru Evu, bývalú reprezentantku v modernej gymnastike a syna Róberta, bývalého hokejového brankára.