Košice 23. júna (TASR) - Spoluhráči zo Skalice Milan Rampáček a Jaroslav Martinusík zažívali rozdielne pocity počas bezprostredných osláv hokejbalového titulu majstrov sveta. Zatiaľ čo Rampáček sa tretím zlatom definitívne rozlúčil s hokejbalovou kariérou, pre Martinusíka išlo o titul vyšperkovaný čerstvými zásnubami.

Ziskom majstrovského titulu v drese Skalice nedávno spoločne končili extraligovú sezónu a ideálnu bodku dali aj za domácim šampionátom. Rampáček už po ligovom triumfe avizoval, že MS v Košiciach budú pre neho poslednou hokejbalovou akciou v kariére. "Keď som nedávno získal extraligový titul, tak som si vravel, že je to nádherné a bolo by skvelé získať ešte medailu s reprezentáciou na MS. Je to zlato, o to je to krajšie. Kto ma pozná, ten vie, že ja som hokejbalu obetoval veľmi veľa. Moja rodina mi v mnohom vyšla v ústrety a ja im to teraz veľmi rád vrátim. Je to síce amatérsky šport, no ja som trénoval 5-6 krát do týždňa," priznal.

S kariérou sa lúčil ideálne - v kruhu najbližších, so zlatou medailou na krku a za potlesku oslavujúcich fanúšikov. V stručnom bilancovaní rokov s hokejkou a loptičkou nemohol zabudnúť na svojho skalického súputníka, s ktorým absolvoval mnoho tímových aj reprezentačných podujatí. "Mal som fantastického spoluhráča - Jara Martinusíka. Spoločne so Stanom Petríkom a Michalom "Jimmym" Hrivnákom je jednou z najväčších hokejbalových legiend aké poznám. Bolo pre mňa cťou zahrať si s ním a užíval som si každú minútu. Môj hokejbalový život mi osladzoval najviac ako sa dalo a ja mu za to ďakujem."

Práve Martinusík bol jednou z ústredných postáv slovenského tímu i celého šampionátu. Dôležité góly dal vo štvrťfinále Talianom aj v semifinále Kanade, vo finále s Fínskom otvoril skóre. Spoločne s rovnako 8-bodovým Liborom Teplickým bol najproduktívnejší hráč SR, k štvrtémutitulu majstra sveta získal aj prestížne ocenenie pre najužitočnejšieho hráča MS. "Už som to viackrát povedal, ja neriešim individuálne ocenenia. Pre mňa sú dôležité tímové a mám radosť hlavne z toho, že sa nám podarilo vyhrať šampionát," poznamenal.

Okrem hokejbalového umenia zaujal aj málo vídaným gestom, keď pred finálovým zápasom s Fínskom (4:3) požiadal o ruku priateľku Alexandru. Stalo sa tak priamo v stredovom kruhu pred zrakmi spoluhráčov, súperov i zaplnenej Steel arény. "Priznám sa, že som sa toho aj trochu obával, ale našťastie povedala áno. Chvíľu som na to ešte myslel, no potom som sa už sústredil na hru. Toto je pre mňa najkrajší deň v živote. Štvrtý titul v rade, triumf na domácom šampionáte a zásnuby k tomu. Nič viac si nemôžem priať. Tento titul chutí špeciálne, keďže vo finále bola fantastická atmosféra, ktorú som si veľmi užíval," poznamenal krídelník, pre ktorého nemohla mať sezóna 2018/2019 lepšie vyvrcholenie. "Už pri tituloch so Skalicou a reprezentáciou v roku 2017 som si vravel, že to nemôže byť krajšie. A predsa je. Tak som zvedavý, čo bude v roku 2021," poznamenal veľavravne.

Svitanova medaila pre očakávaného syna, šport pôjde bokom

Ziskom tretieho titulu majstra sveta skompletizoval Patrik Svitana zlatý hetrik a pravdepodobne aj reprezentačnú kariéru. Cieľ ukončiť ju domácim titulom netajil už pred šampionátom a rozhodnutie nezmenil ani v majstrovskom opojení. Pre hokejového útočníka HK Poprad pôjde hokejbal bokom, čas chce venovať aj rodine, ktorá sa onedlho rozrastie.

Už trojnásobný majster sveta v hokejbale reagoval na otázku, či naďalej platí zámer ukončiť po MS hokejbalovú kariéru, pohotovou odpoveďou. "Samozrejme, že to platí. Svoje slovo dodržím. Na záver som si nemohol priať nič krajšie, než skompletizovať zlatý hetrik, navyše na domácom ihrisku. Som profesionálny hokejista a hokejbal je náročný, kĺby to cítia a po sezóne si potrebujem dopriať viac oddychu. Cieľ zavŕšiť zlatý hetrik bol tým, čo ma držalo pri hokejbale," uviedol Svitana pre TASR, neskôr však upresnil, že vábeniu kamarátov zahrať si na príležitostných turnajoch či iba rekreačne zrejme neodolá.

Domáci šampionát bol pre neho rozlúčkou s reprezentačným dresom a aj tretiu účasť na MS premenil na zlato. Pre najnovší prírastok do zbierky cenných kovov má jasného adresáta: "Túto medailu chcem venovať svojmu synovi, ktorého s manželkou onedlho očakávame. Na domáce MS budem rád spomínať a raz mu poviem, že táto medaila je pre neho."

Hoci v hokejbalovom tíme SR v minulosti figurovalo viacero hokejistov, tentoraz sa okrem Svitanu hokejom živí iba trojica František Poliaček, Patrik Polc, Lukáš Olejník. Svitana v pozícii profesionálneho športovca vyzdvihol odhodlanie a srdce hokejbalových spoluhráčov. "Chalani sú amatéri, ktorí dávajú do tohto športu veľké srdce. Sú to hokejbalisti, ktorí sú výborne trénovaní napriek tomu, že majú svoje zamestnania. Klobúk dolu pred nimi. Na domácich MS sme mali 13 nováčikov, čím sme dokázali, že máme na Slovensku šikovných hráčov, ktorí sa venujú hokejbalu."

Titul pre SR patrí aj zosnulému Dankovi, Hojer: Pomáhal nám

Tréner slovenských hokejbalistov Mojmír Hojer prežíval zlatý domáci šampionát najemotívnejšie z celej výpravy. Práve Hojer prevzal miesto na striedačke reprezentácie po svojom blízkom priateľovi Dušanovi Dankovi, ktorý v máji prehral boj s ťažkou chorobou.

Už pred prvým zápasom s Fínskom na MS zaliali Hojerovu tvár slzy. Do kabíny umiestnil realizačný tím Dankovu fotku a jeho klubový dres z Ružinova s číslom 16, čo reprezentačný kormidelník veľmi emotívne prežíval. Po víťazstve 2:1 sa Hojer rozplakal opäť. "Toto víťazstvo je jeho," povedal po zápase. Dankovi bývalí spoluhráči Lukáš Horváth a Peter Doskočil nosili počas celého šampionátu tričko s jeho podobizňou, číslom a menom. "Chcel som, aby to všetko prežíval s nami. Tričko som si dal vyrobiť tesne pred MS, bolo to spontánne," povedal Horváth. "Tento titul patrí jemu, nikdy na to nezabudneme," doplnil obranca Roman Bujdák.

Pietnu spomienku pre každým zápasom absolvoval aj menovec slovenského trénera Petr Danko. Český reprezentant totiž v sezónach 2016-2018 hrával v slovenskej extralige práve za Ružinov. "Písali sme si spolu pred MS, dohodli sme sa, že sa v Košiciach určite uvidíme. Štve ma, že to napokon dopadlo úplne inak. Pred každým našim zápasom som sa pozrel hore a myslel na Dušana a aj na chalanov, ktorí tu už s nami nie sú."

Danko po dvoch tituloch, ktoré získal ako tréner juniorskej reprezentácie do 20 rokov, prebral kormidlo pri mužoch v septembri 2018. S národným tímom absolvoval dva prípravné zápasy proti Českej republike v Žiline, v ďalšej práci ho už brzdila rozvíjajúca choroba. Jeho stav sa čoraz viac zhoršoval a predstavitelia výkonného výboru Slovenskej hokejbalovej únie (SHbÚ) preto museli posilniť realizačný tím. Voľba padla na Hojera a bola úplne logická. Obaja boli blízki priatelia. Hojer paradoxne trénoval Danka aj v Ružinove, pretože zosnulý tréner bol pred nástupom do funkcie aj aktívny hráč. "S Dušanom sme od začiatku všetko konzultovali, preberali sme nomináciu a všetko okolo reprezentácie každý deň. Žil tým až do úplného konca. Počas MS som si každý deň písal s jeho manželkou Andrejkou, spomínali sme na neho. Veľakrát som počas zápasov na MS Dušana prosil, aby nám pomohol. Vždy keď sme mali v dueli ťažké chvíle som sa pozrel hore a chcel som od neho pomoc. A on nám vždy pomohol," uzavrel Hojer.