Hora Lhotse je vysoká 8515 metrov.
Autor TASR
Poprad 4. júna (TASR) – Popradskému horolezcovi Petrovi Hámorovi sa v závere mája podarilo zdolať ďalšiu z himalájskych osemtisícoviek, vrchol 8515 metrov vysokej hory Lhotse dosiahol 21. mája medzi 10. a 11. hodinou. Je to štvrtý najvyšší kopec na svete a pre Hámora šlo o druhý pokus naň vystúpiť, pričom prvýkrát to skúšal v roku 1996.
„Lhotse bol hlavný program tohto roku Himalaya Adventure 2013. Pôvodný plán bol vystúpiť na Pumori, ale kvôli komplikáciám sme sa rozhodli pre Lhotse s aklimatizačným výstupom na Island Peak,“ uviedol Hámor. Horu zdolali tzv. ľahkým expedičným štýlom, kedy sa zo základného tábora presunuli do predsunutého základného tábora, ktorý bol vo výške 6400 metrov nad morom. „Odtiaľ sme sa pomaly posúvali ďalej, vo výške 7300 sme postavili tretí tábor, v 7800 metroch bol posledný štvrtý tábor a odtiaľ na vrchol,“ objasnil Hámor, ktorý má na svojom konte už 11 zo 14 osemtisícoviek.
Lhotse bol podľa neho celkom milý kopec, pretože nemá komplikované a dlhé traverzy, zlý bol začiatok a tiež koniec výstupu. „Začiatok preto, lebo je spoločný s Mount Everestom a prechádza ľadopádom Khumbu, ktorý je mimoriadne nebezpečný a záver bol tohto roku tiež veľmi nepríjemný, keďže tam bolo málo snehu a ohrozovali nás padajúce kamene,“ zdôvodnil Hámor. Popradčan liezol v spoločnosti ďalších troch horolezcov, okrem rumunského horolezca Horia Colibasanua boli súčasťou tímu aj Španiel Jorge Egocheaga a Talian Marco Confortola. „Jorgeho zasiahol kameň do ruky a zlomil mu palec, Marco dostal zásah do hlavy, lebo je to Talian, našťastie prilba ho zachránila,“ dodáva s úsmevom Hámor s tým, že nevie, či bolo talianskemu horolezcovi viac ľúto poškodenej prilby, alebo hlavy. Inak sa na expedícii nikomu nič vážne nestalo a všetci sa bezpečne vrátili domov.
Celej expedícii pomohla podľa Hámora veľmi dobrá predpoveď počasia, ktorú popradskému lezcovi už niekoľko rokov zabezpečuje portugalský meteorológ Vitor Baia. Pre horolezcov je to obrovská pomoc, pretože pri plánovaní výstupu a taktiky sa musí lezec naprogramovať, aby bol zdravotne na tom čo najlepšie a pred samotným výstupom na vrchol bol aklimatizovaný a oddýchnutý. „Vitor je jeden z tých, ktorým tá predpoveď vychádza, triafa neskutočne a teraz nás poslal, že 21. mája bude veľmi dobrý deň a zase zabodoval,“ konštatoval Hámor.
Popradský horolezec je známy tým, že pri svojich výstupoch nepoužíva umelý kyslík ani nosičov, pretože to nepovažuje za férovosť voči kopcu. Súčasťou tímu bol ešte kuchár a jeden pomocník, ktorí boli akýmisi gazdami v základnom tábore. Náklady na jednu výpravu sa pohybujú na úrovni 15.000 až 20.000 dolárov, podľa Hámora by to však bez sponzorov nešlo. Zatiaľ však na neho netlačia, aby dosiahol aj zvyšné tri osemtisícovky, ktoré mu chýbajú do pomyselnej zbierky.
„Veľmi rád sa pozriem na miesta, kde som ešte nebol, ale keď na tie ostatné tri nevyleziem a ostanem pri tom čísle 11, tak budem rád za to, čo som mohol v horách prežiť. Niektorí horolezci lezú celý život a nevylezú ani na jednu osemtisícovku, ja som mal obrovské šťastie, že sa mi na 11 z nich podarilo vyliezť a som vďačný Bohu, že som to prežil,“ dodáva Hámor. Stále má však rešpekt, ba dokonca až strach pred horou Dhaulagiri, na ktorú sa v roku 2009 pokúšal vyliezť s Piotrom Morawským. Jeho poľský spolulezec tam však nešťastne zahynul. „Pre mňa je tá hora jedna z tých, na ktorú sa mi veľmi nechce a nie je vylúčené, že bude jedna z tých, na ktorú ani nevyleziem. Nevyrovnal som sa s tým, čo sa tam pred rokmi stalo a mám pred tou horou obrovský rešpekt, je veľmi veľmi nebezpečná a dala to jasne najavo,“ uzavrel Hámor, ktorý sa po príchode z Lhotse domov najviac teší na oddych, keďže sa cíti dosť unavený. Za posledné tri roky sa mu totiž podarilo vyliezť na štyri kopce z veľkej päťky Himalájí, a to na Kančendžengu, K2, Makalu a Lhotse. Mount Everest zvládol Hámor ešte v roku 1998.
„Lhotse bol hlavný program tohto roku Himalaya Adventure 2013. Pôvodný plán bol vystúpiť na Pumori, ale kvôli komplikáciám sme sa rozhodli pre Lhotse s aklimatizačným výstupom na Island Peak,“ uviedol Hámor. Horu zdolali tzv. ľahkým expedičným štýlom, kedy sa zo základného tábora presunuli do predsunutého základného tábora, ktorý bol vo výške 6400 metrov nad morom. „Odtiaľ sme sa pomaly posúvali ďalej, vo výške 7300 sme postavili tretí tábor, v 7800 metroch bol posledný štvrtý tábor a odtiaľ na vrchol,“ objasnil Hámor, ktorý má na svojom konte už 11 zo 14 osemtisícoviek.
Lhotse bol podľa neho celkom milý kopec, pretože nemá komplikované a dlhé traverzy, zlý bol začiatok a tiež koniec výstupu. „Začiatok preto, lebo je spoločný s Mount Everestom a prechádza ľadopádom Khumbu, ktorý je mimoriadne nebezpečný a záver bol tohto roku tiež veľmi nepríjemný, keďže tam bolo málo snehu a ohrozovali nás padajúce kamene,“ zdôvodnil Hámor. Popradčan liezol v spoločnosti ďalších troch horolezcov, okrem rumunského horolezca Horia Colibasanua boli súčasťou tímu aj Španiel Jorge Egocheaga a Talian Marco Confortola. „Jorgeho zasiahol kameň do ruky a zlomil mu palec, Marco dostal zásah do hlavy, lebo je to Talian, našťastie prilba ho zachránila,“ dodáva s úsmevom Hámor s tým, že nevie, či bolo talianskemu horolezcovi viac ľúto poškodenej prilby, alebo hlavy. Inak sa na expedícii nikomu nič vážne nestalo a všetci sa bezpečne vrátili domov.
Celej expedícii pomohla podľa Hámora veľmi dobrá predpoveď počasia, ktorú popradskému lezcovi už niekoľko rokov zabezpečuje portugalský meteorológ Vitor Baia. Pre horolezcov je to obrovská pomoc, pretože pri plánovaní výstupu a taktiky sa musí lezec naprogramovať, aby bol zdravotne na tom čo najlepšie a pred samotným výstupom na vrchol bol aklimatizovaný a oddýchnutý. „Vitor je jeden z tých, ktorým tá predpoveď vychádza, triafa neskutočne a teraz nás poslal, že 21. mája bude veľmi dobrý deň a zase zabodoval,“ konštatoval Hámor.
Popradský horolezec je známy tým, že pri svojich výstupoch nepoužíva umelý kyslík ani nosičov, pretože to nepovažuje za férovosť voči kopcu. Súčasťou tímu bol ešte kuchár a jeden pomocník, ktorí boli akýmisi gazdami v základnom tábore. Náklady na jednu výpravu sa pohybujú na úrovni 15.000 až 20.000 dolárov, podľa Hámora by to však bez sponzorov nešlo. Zatiaľ však na neho netlačia, aby dosiahol aj zvyšné tri osemtisícovky, ktoré mu chýbajú do pomyselnej zbierky.
„Veľmi rád sa pozriem na miesta, kde som ešte nebol, ale keď na tie ostatné tri nevyleziem a ostanem pri tom čísle 11, tak budem rád za to, čo som mohol v horách prežiť. Niektorí horolezci lezú celý život a nevylezú ani na jednu osemtisícovku, ja som mal obrovské šťastie, že sa mi na 11 z nich podarilo vyliezť a som vďačný Bohu, že som to prežil,“ dodáva Hámor. Stále má však rešpekt, ba dokonca až strach pred horou Dhaulagiri, na ktorú sa v roku 2009 pokúšal vyliezť s Piotrom Morawským. Jeho poľský spolulezec tam však nešťastne zahynul. „Pre mňa je tá hora jedna z tých, na ktorú sa mi veľmi nechce a nie je vylúčené, že bude jedna z tých, na ktorú ani nevyleziem. Nevyrovnal som sa s tým, čo sa tam pred rokmi stalo a mám pred tou horou obrovský rešpekt, je veľmi veľmi nebezpečná a dala to jasne najavo,“ uzavrel Hámor, ktorý sa po príchode z Lhotse domov najviac teší na oddych, keďže sa cíti dosť unavený. Za posledné tri roky sa mu totiž podarilo vyliezť na štyri kopce z veľkej päťky Himalájí, a to na Kančendžengu, K2, Makalu a Lhotse. Mount Everest zvládol Hámor ešte v roku 1998.