Kigali 16. marca (TASR) - Gianni Infantino bude stáť na čele Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) ďalšie štyri roky. Na poste prezidenta ho vo štvrtok aklamačným potleskom potvrdili delegáti 73. kongresu strešnej organizácie svetového futbalu vo rwandskej metropole Kigali. Vo voľbách nemal protikandidáta.

"Dovoľte mi, aby som sa vám všetkým poďakoval. Tým, čo ma milujú i čo ma nenávidia - všetkých vás mám rád," povedal Infantino krátko po znovuzvolení. "Byť prezident FIFA je veľká česť a privilégium, ale aj obrovská zodpovednosť. Môžete mi naďalej dôverovať," dodal a zdôraznil, že chce naďalej tvrdo pracovať na "zjednotení sveta futbalu".

Päťdesiatdvaročný Infantino je prvý muž FIFA od februára 2016, keď po korupčných kauzách nahradil vo funkcii Seppa Blattera. Vo voľbách vtedy zdolal aj svojho najsilnejšieho rivala, bahrajnského šejka Salmana Bin Ibrahima Al Chalifu. V júni 2019 ho rovnako aklamačne potvrdili na prezidentskej stoličke na kongrese v Paríži, aj vtedy bol jediný kandidát. Organizáciu by mal viesť do roku 2027, keď sa bude môcť o najvyššiu funkciu uchádzať poslednýkrát. Post prezidenta FIFA je obmedzený na tri funkčné obdobia, Rada FIFA však vlani v decembri rozhodla, že sa do toho nepočíta prvé trojročné pôsobenie Infantina po mimoriadnom kongrese v roku 2016.

Znovuzvolenie Infantina bolo formalitou, keďže mal podporu výraznej väčšiny z 211 členských štátov. Vyštudovaný právnik so švajčiarskym i talianskym občianstvom však stratil počas svojho uplynulého mandátu podporu viacerých krajín, najmä z Európy. Deň pred volebným kongresom sa na jeho adresu kriticky vyjadril šéf Nemeckého futbalového zväzu (DFB) Bernd Neuendorf a deklaroval, že s ich hlasom nemôže Infantino počítať. "Riadiaci orgán svetového futbalu musí oveľa otvorenejšie a transparentnejšie komunikovať s národnými zväzmi. Chýba konštruktívny dialóg," vyhlásil Neuendorf. Odmietavý postoj k jeho opätovnej voľbe už predtým potvrdili i Dánsko, Švédsko, či Nórsko. Nepáčili sa im jeho vyjadrenia počas vlaňajších MS v Katare, keď FIFA hrozila hráčom trestami v prípade vyjadrenia politických názorov. Katar, kde Infantino vlastní nehnuteľnosť, bol terčom kritiky pre svoj postoj k LGBT komunite, či pre zlé zaobchádzanie s robotníkmi zo zahraničia. Prezident FIFA v uplynulom funkčnom období čelil aj vyšetrovaniu švajčiarskej prokuratúry pre údajne zneužívanie svojho postavenia.

Infantina však pred voľbami verejne podporili mimoeurópske kontinentálne konfederácie. Za jeho zotrvanie vo funkcii sa postavili najmä chudobnejšie národné zväzy, keďže počas jeho sedemročného úradovania sa FIFA tešila z rekordných ziskov a opäť sa navýšili príspevky pre jednotlivé krajiny. V rokoch 2023 až 2026 by mal každý národný zväz dostať z rozpočtu minimálne osem miliónov amerických dolárov. Napriek pandémii zarobila FIFA v období 2019 až 2022 viac ako 7,5 miliardy dolárov a v ďalšej štvorročnej perióde by mali výnosy dosiahnuť až 11 miliárd dolárov. "Peniaze FIFA sú aj vaše peniaze," zopakoval Infantino vo štvrtok počas príhovoru na kongrese. "Ak by vám podnikateľ povedal, že dividendy porastú sedemnásobne, tak by ste si ho chceli udržať navždy a nebolo by to len o štvorročnom mandáte."

Snaha Infantina presadiť organizáciu finančne výnosných MS každé dva roky síce nevyšla, FIFA však tento týždeň odobrila nový formát svetového šampionátu so 48 účastníkmi. Na nasledujúcich MS 2026 v USA, Kanade a Mexiku tak tímy odohrajú celkovo 104 zápasov, čo je o 40 viac ako vlani v Katare. Od roku 2025 sa rozšíri na 32 aj počet účastníkov MS klubov. Práve pre rozširovanie súťaží a čoraz nahustenejší kalendár bolo vedenie FIFA podrobené kritike zo strany klubov i najvýznamnejších európskych ligových súťaží, no prezident im na kongrese v Kigali odkázal: "Potrebujeme celosvetovo viac súťaží a nie menej. Sľúbili sme, že navýšime naše príjmy a urobíme FIFA stabilnejšou, silnejšou a atraktívnou pre sponzorov i vysielateľov. Čakajú nás ďalšie veľké turnaje a máme sa naozaj na čo tešiť."