Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jaroslav Martinusík je trojnásobný majster sveta v hokejbale, no v televíznom štúdiu TABLET.TV sme prebrali aj jeho futbalovú kariéru. A veruže perlil.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 23. marca (Teraz.sk) – Tento rok sa na Slovensku uskutočnia dve veľkolepé športové podujatia. Kým v máji budú Bratislava a Košice hostiť ostrosledované MS v hokeji, o pár dní na to sa v košickej Steel Aréne budú odohrávať súboje svetového šampionátu v hokejbale. Najmä z toho dôvodu sme si do televízneho štúdia TABLET.TV pozvali dlhoročného reprezentanta SR Jaroslav Martinusíka, s ktorým sme sa nerozprávali len o hokejbalovej kariére. Prebrali sme aj jeho hokejové začiatky, rituály či futbal, v ktorom má podľa vlastných slov veľa spoločného s fenomenálnym Argentínčanom Lionelom Messim.
Slovensko sa v hokejbale radí medzi absolútnu svetovú špičku, o čom svedčí najmä fakt, že ako jediná krajina získala na každom z doterajších dvanástich svetových šampionátov nejaký cenný kov. Na troch posledných MS to bolo vždy zlato, pričom inú ambíciu nemajú naši reprezentanti ani pred tohtoročným domácim šampionátom (14. – 22. júna). „Sme si vedomí, že to bude náročný turnaj, a to aj z toho dôvodu, že na troch uplynulých MS sme triumfovali. Získať najcennejší cenný kov štvrtýkrát v rade by bolo niečo nádherné a ako sa hovorí, nič nie je nemožné. Každý zápas sa začína od nuly a ja verím, že vypredaná košická Steel Aréna nás poženie dopredu,“ rozhovoril sa Jaroslav Martinusík a s úsmevom dodal: „Možno to vyznie trochu blbo, ale mne osobne chýba v zbierke strieborná medaila zo svetového šampionátu. Ale samozrejme, že túžim po tej najvzácnejšej, no na druhej strane, poteší ma hocijaký cenný kov.“
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S JAROSLAVOM MARTINUSÍKOM:
Slovenskí hokejbalisti sa po dlhých rokoch budú musieť na tohtoročných MS zaobísť bez reprezentačnej stálice Stanislava Petríka. Štyridsaťjedenročný rodák z Nitry totiž vlani ukončil aktívnu kariéru. Bude to bez neho v bránke náročné? „Povedzme si na rovinu, že jeho absencia je pre reprezentáciu citeľným oslabením. Na Slovensku je však viacero brankárskych talentov, a preto sa až tak neobávam, že by ho nikto nedokázal nahradiť. Ale samozrejme, meno Stano Petrík v hokejbalovom svete niečo znamená, a tým pádom bude jeho neúčasť na šampionáte v určitom zmysle pre nás mínusom,“ zamyslel sa 27-ročný hokejbalista.
Martinusík má vo svojej bohatej zbierke hokejbalových úspechov tri zlaté a jednu bronzovú medailu z MS. Najradšej spomína na svoj prvý titul majstra sveta, ktorý so spoluhráčmi získal v roku 2013 v Kanade a bol to práve on, ktorého gól rozhodol finálový súboj s Českom (2:1). Ako si na to spomína? „Pamätám si na to veľmi dobre. Bol to môj druhý seniorský šampionát v kariére a každý jeden zápas som si užíval. Čo sa týka rozhodujúceho gólu vo finále, bolo to niečo neopísateľné. Zároveň to bola pre mňa aj akási forma zadosťučinenia, pretože pred MS sa ku mne dostali aj také hlasy, že nemám v reprezentácii čo robiť. Po poslednom zápase na turnaji som si teda sadol na tribúnu a s úsmevom na perách som si pomyslel práve na tých neprajníkov, ktorí to o mne hovorili. Bol to hrejivý pocit,“ vrátil sa Martinusík myšlienkami šesť rokov dozadu.
Hráč súčasného lídra našej najvyššej hokejkbalovej súťaže Hokejmarketu Skalica má vo svojom športovom životopise aj hokejovú minulosť. „S hokejom som začínal ako malý chlapec a veľmi rád na hokejový život spomínam. Samozrejme, že som mal aj svoje vzory, zväčša to boli slovenskí hráči, medzi ktorými sa vynímal Pavol Demitra. Postupom času sa však dostavilo obdobie, kedy to už nebolo iba o hokeji, ale najmä o peniazoch. A najmä z toho dôvodu som sa rozhodol kariéru v tomto športe ukončiť. Dal som sa potom na futbal a popri ňom som sa začal zaujímať aj o hokejbal, na ktorý ma prehovoril Aleš Gaďourek. Dodnes som mu za to vďačný,“ pokračoval hokejbalový sympaťák.
Okrem hokejbalového ihriska sa ako ryba vo vode cíti Jaro Martinusík aj na trávniku. Už niekoľko sezón totiž oblieka dres Slovana Dubovce v jednej z nižších futbalových súťaží na Záhorí. Ako sa mu darí v kopačkách? „Futbalu sa venujem už dlho a stále ma veľmi baví. Nastupujem na poste útočníka, pričom mojim idolom je Lionel Messi. Aj by som povedal, že sme si veľmi podobní. Mám totiž rovnako ako on celkom solídne vycibrenú ľavačku. Akurát musím ešte popracovať na hre s hlavou a pravou nohou. Na druhej strane, spomínaná ľavá noha tieto deficity zatieňuje,“ uzavrel debatu s úsmevom od ucha k uchu Jaroslav Martinusík.
Slovensko sa v hokejbale radí medzi absolútnu svetovú špičku, o čom svedčí najmä fakt, že ako jediná krajina získala na každom z doterajších dvanástich svetových šampionátov nejaký cenný kov. Na troch posledných MS to bolo vždy zlato, pričom inú ambíciu nemajú naši reprezentanti ani pred tohtoročným domácim šampionátom (14. – 22. júna). „Sme si vedomí, že to bude náročný turnaj, a to aj z toho dôvodu, že na troch uplynulých MS sme triumfovali. Získať najcennejší cenný kov štvrtýkrát v rade by bolo niečo nádherné a ako sa hovorí, nič nie je nemožné. Každý zápas sa začína od nuly a ja verím, že vypredaná košická Steel Aréna nás poženie dopredu,“ rozhovoril sa Jaroslav Martinusík a s úsmevom dodal: „Možno to vyznie trochu blbo, ale mne osobne chýba v zbierke strieborná medaila zo svetového šampionátu. Ale samozrejme, že túžim po tej najvzácnejšej, no na druhej strane, poteší ma hocijaký cenný kov.“
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S JAROSLAVOM MARTINUSÍKOM:
Slovenskí hokejbalisti sa po dlhých rokoch budú musieť na tohtoročných MS zaobísť bez reprezentačnej stálice Stanislava Petríka. Štyridsaťjedenročný rodák z Nitry totiž vlani ukončil aktívnu kariéru. Bude to bez neho v bránke náročné? „Povedzme si na rovinu, že jeho absencia je pre reprezentáciu citeľným oslabením. Na Slovensku je však viacero brankárskych talentov, a preto sa až tak neobávam, že by ho nikto nedokázal nahradiť. Ale samozrejme, meno Stano Petrík v hokejbalovom svete niečo znamená, a tým pádom bude jeho neúčasť na šampionáte v určitom zmysle pre nás mínusom,“ zamyslel sa 27-ročný hokejbalista.
Martinusík má vo svojej bohatej zbierke hokejbalových úspechov tri zlaté a jednu bronzovú medailu z MS. Najradšej spomína na svoj prvý titul majstra sveta, ktorý so spoluhráčmi získal v roku 2013 v Kanade a bol to práve on, ktorého gól rozhodol finálový súboj s Českom (2:1). Ako si na to spomína? „Pamätám si na to veľmi dobre. Bol to môj druhý seniorský šampionát v kariére a každý jeden zápas som si užíval. Čo sa týka rozhodujúceho gólu vo finále, bolo to niečo neopísateľné. Zároveň to bola pre mňa aj akási forma zadosťučinenia, pretože pred MS sa ku mne dostali aj také hlasy, že nemám v reprezentácii čo robiť. Po poslednom zápase na turnaji som si teda sadol na tribúnu a s úsmevom na perách som si pomyslel práve na tých neprajníkov, ktorí to o mne hovorili. Bol to hrejivý pocit,“ vrátil sa Martinusík myšlienkami šesť rokov dozadu.
Vycibrenou ľavačkou zatieni nedostatky
Hráč súčasného lídra našej najvyššej hokejkbalovej súťaže Hokejmarketu Skalica má vo svojom športovom životopise aj hokejovú minulosť. „S hokejom som začínal ako malý chlapec a veľmi rád na hokejový život spomínam. Samozrejme, že som mal aj svoje vzory, zväčša to boli slovenskí hráči, medzi ktorými sa vynímal Pavol Demitra. Postupom času sa však dostavilo obdobie, kedy to už nebolo iba o hokeji, ale najmä o peniazoch. A najmä z toho dôvodu som sa rozhodol kariéru v tomto športe ukončiť. Dal som sa potom na futbal a popri ňom som sa začal zaujímať aj o hokejbal, na ktorý ma prehovoril Aleš Gaďourek. Dodnes som mu za to vďačný,“ pokračoval hokejbalový sympaťák.
Okrem hokejbalového ihriska sa ako ryba vo vode cíti Jaro Martinusík aj na trávniku. Už niekoľko sezón totiž oblieka dres Slovana Dubovce v jednej z nižších futbalových súťaží na Záhorí. Ako sa mu darí v kopačkách? „Futbalu sa venujem už dlho a stále ma veľmi baví. Nastupujem na poste útočníka, pričom mojim idolom je Lionel Messi. Aj by som povedal, že sme si veľmi podobní. Mám totiž rovnako ako on celkom solídne vycibrenú ľavačku. Akurát musím ešte popracovať na hre s hlavou a pravou nohou. Na druhej strane, spomínaná ľavá noha tieto deficity zatieňuje,“ uzavrel debatu s úsmevom od ucha k uchu Jaroslav Martinusík.
