Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bobisti SR sa po štyroch účastiach na ZOH v rade, na piatej v Pjongčangu nepredstavia. Z toho dôvodu sme si pozvali do štúdia ich šéfa Milana Jagnešáka, s ktorým sme sa na túto tému porozprávali.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 10. februára (Teraz.sk) - Na štyroch predchádzajúcich zimných olympiádach reprezentovali Slovensko aj bobisti. Po účastiach v Salt Lake City 2002, Turíne 2006, Vancouvri 2010 a Soči 2014 si však museli na tohtoročné ZOH v Pjongčangu nechať zájsť chuť. A to aj napriek tomu, že miestenku na juhokórejské podujatie pod piatimi kruhmi si vybojovali. O tom, čo sa udialo a aký to môže mať dopad na bobový šport u nás, sme sa pred pár dňami v televíznom štúdiu TABLET.TV porozprávali s prezidentom Slovenského zväzu bobistov a nestorom tohto športu pod Tatrami Milanom Jagnešákom.
Slovenským bobistom vystavila stopku olympijská charta. Na základe nej nemôže reprezentovať novú krajinu športovec, ktorý v uplynulých troch rokoch reprezentoval iný štát. A práve to bol prípad pilota štvorbobu SR Radeka Matoušeka. Aj z toho dôvodu bol šéf slovenských bobistov v uplynulých dňoch pred definitívnym rozhodnutím v častom kontakte s prezidentom Medzinárodnej federácie bobov a skeletonu (IBSF) Ivom Ferrianim. „Dokonca som za ním vycestoval aj do zahraničia, kde mi jasne vysvetlil, že kvôli dopingu v ruskom športe je situácia veľmi napätá. On sa totiž postavil na stranu ruských bobistov, dovolil im pretekať, čo bolo v rozpore s rozhodnutím Medzinárodného olympijského výboru, ktorý dal príkaz na okamžité vylúčenie z podujatí športovcom z Ruska. Ferriani ako prezident bobovej federácie voči tomu namietal aj v Lausanne, odkiaľ prišla kladná odpoveď. Už len z toho dôvodu sme neotvárali ďalšiu tému ohľadom nášho štvorbobu, čo by na MOV podľa mňa v žiadnom prípade neprešlo. Na druhej strane treba povedať, že pravidlá sú na to, aby sa dodržiavali, boli sme si toho vedomí. A hoci posledné rozhodnutie ohľadom zákazu štartu v Pjongčangu vydával práve Ferriani, bolo to z jeho strany v podstate milosrdné, pretože nás nechcel poslať do Južnej Kórei s tým, že nás tam ,otočia´ domov. Myslím si, že rýchla smrť z jeho strany bola v tomto prípade prijateľnejšia, ako naťahovať médiá a stresovať posádku, či na olympiáde budeme štartovať alebo nie,“ ozrejmil na úvod prezidentom Slovenského zväzu bobistov Milan Jagnešák.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S MILANOM JAGNEŠÁKOM:
Po zamietavom stanovisku ISBF začala športová verejnosť na Slovensku špekulovať aj o tom, či to nie je začiatok konca bobového športu pod Tatrami. Čo si o tom myslí Milan Jagnešák? „Nevidím na to dôvod. Už pred štyrmi rokmi, keď som skončil s aktívnou kariérou, sa viedli podobné reči. Každý je však nahraditeľný a ja som dokonca za to, že ak by prišiel k slovenským bobom niekto nový, veľmi rád by som mu moje miesto prenechal, no zároveň ho podporoval a pokojne sa dal na cestu trénera,“ pokračoval 48-ročný rodák z Rabčíc na Orave.
Slovenské boby však predsa len budú v akcii na ZOH v Pjongčangu, keďže Milan Jagnešák ich zapožičal Čechom. „Už dávnejšie sa mi ozval prezident Českej bobovej asociácie s tým, že ak sa našim chalanom nepodarí kvalifikovať na olympiádu, či by som bol ochotný im požičať náš štvorbob. S tým svojim mali totiž neustále problémy, pre ktoré na konkurenciu v pretekoch časovo strácali. Sľúbil som mu teda, že ak by sme do Pjongčangu necestovali, nevidím v tom problém a tak sa aj napokon stalo. Viem, že radi by teraz na nich skončili do desiateho miesta, no ja to vidím reálne niekde medzi desiatou a pätnástou priečkou,“ zamyslel sa.
Jagnešák má za sebou stovky štartov na rôznych podujatiach, pričom nechýbal ani na štyroch zimných olympiádach – v Salt Lake City 2002, Turíne 2006, Vancouvri 2010 a Soči 2014. Neťahá ho to už dnes do bobov? „Nesekol som s jazdením zo dňa na deň, ešte aj po mojej poslednej olympiáde som si párkrát tréningovo zajazdil. Od budúceho roka sa konajú nejaké preteky Masters v Königsee či v St. Moritzi, kde sa určite dole ľadovým tobogánom ešte spustím,“ prezradil Milan Jagnešák.
Keď sme už spomenuli záver jeho aktívnej bobovej kariéry, nemôžeme vynechať aj jej začiatok. A ten bol veruže skutočne zaujímavý. Kto mal v tom prsty? „S bobami som začínal ako 28-ročný a priznám sa, že sa tak stalo kvôli hokejistom. V roku 1998 totiž odchádzali na olympiádu do Nagana, pričom so Zdenom Cígerom a partiou okolo neho sme sa lúčili s tým, že o štyri roky na ďalšie olympijské hry už pôjdem s nimi. V Nagane sa im na reprezentačnej úrovni príliš nedarilo, no po návrate získal Zdeno s bratislavským Slovanom titul majstra SR a na následnej oslave prišla téma na mňa, že v akom športe budem reprezentovať Slovensko na ZOH 2002 v Salt Lake City. Povedal som, že to budú boby, a tak to vlastne celé začalo,“ vrátil sa na záver myšlienkami dvadsať rokov dozadu Milan Jagnešák.
Slovenským bobistom vystavila stopku olympijská charta. Na základe nej nemôže reprezentovať novú krajinu športovec, ktorý v uplynulých troch rokoch reprezentoval iný štát. A práve to bol prípad pilota štvorbobu SR Radeka Matoušeka. Aj z toho dôvodu bol šéf slovenských bobistov v uplynulých dňoch pred definitívnym rozhodnutím v častom kontakte s prezidentom Medzinárodnej federácie bobov a skeletonu (IBSF) Ivom Ferrianim. „Dokonca som za ním vycestoval aj do zahraničia, kde mi jasne vysvetlil, že kvôli dopingu v ruskom športe je situácia veľmi napätá. On sa totiž postavil na stranu ruských bobistov, dovolil im pretekať, čo bolo v rozpore s rozhodnutím Medzinárodného olympijského výboru, ktorý dal príkaz na okamžité vylúčenie z podujatí športovcom z Ruska. Ferriani ako prezident bobovej federácie voči tomu namietal aj v Lausanne, odkiaľ prišla kladná odpoveď. Už len z toho dôvodu sme neotvárali ďalšiu tému ohľadom nášho štvorbobu, čo by na MOV podľa mňa v žiadnom prípade neprešlo. Na druhej strane treba povedať, že pravidlá sú na to, aby sa dodržiavali, boli sme si toho vedomí. A hoci posledné rozhodnutie ohľadom zákazu štartu v Pjongčangu vydával práve Ferriani, bolo to z jeho strany v podstate milosrdné, pretože nás nechcel poslať do Južnej Kórei s tým, že nás tam ,otočia´ domov. Myslím si, že rýchla smrť z jeho strany bola v tomto prípade prijateľnejšia, ako naťahovať médiá a stresovať posádku, či na olympiáde budeme štartovať alebo nie,“ ozrejmil na úvod prezidentom Slovenského zväzu bobistov Milan Jagnešák.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S MILANOM JAGNEŠÁKOM:
Po zamietavom stanovisku ISBF začala športová verejnosť na Slovensku špekulovať aj o tom, či to nie je začiatok konca bobového športu pod Tatrami. Čo si o tom myslí Milan Jagnešák? „Nevidím na to dôvod. Už pred štyrmi rokmi, keď som skončil s aktívnou kariérou, sa viedli podobné reči. Každý je však nahraditeľný a ja som dokonca za to, že ak by prišiel k slovenským bobom niekto nový, veľmi rád by som mu moje miesto prenechal, no zároveň ho podporoval a pokojne sa dal na cestu trénera,“ pokračoval 48-ročný rodák z Rabčíc na Orave.
Slovenské boby však predsa len budú v akcii na ZOH v Pjongčangu, keďže Milan Jagnešák ich zapožičal Čechom. „Už dávnejšie sa mi ozval prezident Českej bobovej asociácie s tým, že ak sa našim chalanom nepodarí kvalifikovať na olympiádu, či by som bol ochotný im požičať náš štvorbob. S tým svojim mali totiž neustále problémy, pre ktoré na konkurenciu v pretekoch časovo strácali. Sľúbil som mu teda, že ak by sme do Pjongčangu necestovali, nevidím v tom problém a tak sa aj napokon stalo. Viem, že radi by teraz na nich skončili do desiateho miesta, no ja to vidím reálne niekde medzi desiatou a pätnástou priečkou,“ zamyslel sa.
Pri boboch „vďaka“ Cígerovi
Jagnešák má za sebou stovky štartov na rôznych podujatiach, pričom nechýbal ani na štyroch zimných olympiádach – v Salt Lake City 2002, Turíne 2006, Vancouvri 2010 a Soči 2014. Neťahá ho to už dnes do bobov? „Nesekol som s jazdením zo dňa na deň, ešte aj po mojej poslednej olympiáde som si párkrát tréningovo zajazdil. Od budúceho roka sa konajú nejaké preteky Masters v Königsee či v St. Moritzi, kde sa určite dole ľadovým tobogánom ešte spustím,“ prezradil Milan Jagnešák.
Keď sme už spomenuli záver jeho aktívnej bobovej kariéry, nemôžeme vynechať aj jej začiatok. A ten bol veruže skutočne zaujímavý. Kto mal v tom prsty? „S bobami som začínal ako 28-ročný a priznám sa, že sa tak stalo kvôli hokejistom. V roku 1998 totiž odchádzali na olympiádu do Nagana, pričom so Zdenom Cígerom a partiou okolo neho sme sa lúčili s tým, že o štyri roky na ďalšie olympijské hry už pôjdem s nimi. V Nagane sa im na reprezentačnej úrovni príliš nedarilo, no po návrate získal Zdeno s bratislavským Slovanom titul majstra SR a na následnej oslave prišla téma na mňa, že v akom športe budem reprezentovať Slovensko na ZOH 2002 v Salt Lake City. Povedal som, že to budú boby, a tak to vlastne celé začalo,“ vrátil sa na záver myšlienkami dvadsať rokov dozadu Milan Jagnešák.
