Bratislava 16. novembra (Teraz.sk) – Slovenskú futbalovú reprezentáciu čaká v sobotu (o 20.45 h) jeden z najdôležitejších zápasov o postup na budúcoročný európsky šampionát. V chorvátskej Rijeke bude zverencom trénera Pavla Hapala stáť v ceste domáca reprezentácia. O šanciach družiny spod Tatier v tomto súboji, ale aj o jej doterajšom účinkovaní v kvalifikačnej E-skupine, sme sa v televíznom štúdiu TABLET.TV rozprávali s Martinom Jakubkom. Okrem toho sme so 41-násobným slovenským reprezentantom v krátkosti prebrali jeho hráčske angažmány, v spomienkach sme sa vrátili k MS 2010 v Juhoafrickej republike a čo-to nám prezradil aj o ruskej najvyššej súťaži, v ktorej rodák z Chminianskej Novej Vsi strávil gro svojej úspešnej kariéry.

Prvý vzájomný zápas s Chorvátskom v rámci aktuálnej kvalifikačného cyklu sa v septembri v Trnave skončil jednoznačným víťazstvom vicemajstrov sveta (4:0). Aký duel očakáva Jakubko v sobotu večer na domácej pôde nášho súpera? „Myslím si, že naši chlapci to budú mať nesmierne náročné. Som však veľký fanúšik slovenskej reprezentácie, a preto verím, že to dobre dopadne. Aj remíza by bola pre nás víťazstvo. No ak by Chorváti mali blbý deň a my naopak výborný, tak sa pokojne môže stať, že v Rijeke zabodujeme naplno. Vo futbale je všetko možné. Celkovo je však tých scenárov, ako postúpiť na európsky šampionát, možných ešte viacero, no ideálne by bolo, keby to zverenci trénera Hapala mali stále vo svojich rukách a nemuseli sa na nikoho spoliehať,“ rozhovoril sa Martin Jakubko.

S výnimkou Azerbajdžanu majú v závere kvalifikácie šancu postúpiť na EURO 2020 ešte štyri tímy. Okrem nás a Chorvátska sú stále v hre aj futbalisti Walesu s Maďarskom. „Priznám sa, že som to viac-menej aj očakával. Dá sa povedať, že ide o štyri vyrovnané tímy, o čom svedčí aj súčasné postavenie v tabuľke. Zároveň dúfam, že sa to vyvinie tak, aby boli slovenskí fanúšikovia spokojní a mohli fandiť našim chlapcom na budúcoročnom európskom šampionáte,“ zaželal si Jakubko a na otázku, či mu v našom kádri nechýba hráč, ktorý by vedel pravidelne strieľať góly, odvetil: „Na reprezentačnej úrovni to je náročné. Nespomínam si, že by sme v minulosti mali takého hráča, ktorý by v kvalifikácii dal osem-desať gólov. Na to sa teda veľmi spoliehať nemôžeme. Aj preto ma mrzí, že Adam Nemec ohlásil prednedávnom koniec kariéry v národnom tíme. V poslednom čase mu to totiž v reprezentácii išlo viac než solídne a taký rok, možno dva, to mohol ešte potiahnuť. Čo sa však týka súčasných útočníkov v kádri trénera Hapala, vo veľmi dobrom svetle sa ukazuje Róbert Boženík. Je zdravo drzý, súperovým obrancom nedáva vydýchnuť a možno práve on by mohol byť tým, ktorý bude pravidelne strieľať góly aj v najcennejšom drese.“

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S MARTINOM JAKUBKOM:



Hoci niekdajší obávaný útočník začínal s futbalom pomerne neskoro, až v šestnástich rokoch, v drese slovenskej reprezentácie si o štrnásť rokov neskôr zahral na MS v Juhoafrickej republike. Vtedajší kormidelník Vladimír Weiss ho poslal na ihrisko v záverečných minútach osemfinálového duelu s Holandskom (1:2). Nemrzelo ho, že si na šampionáte nezahral viac? „Samozrejme, že mrzelo a mrzí ma to dodnes. A povedal som to aj trénerovi Weissovi. Uznal to a priznal, že ma mohol poslať na ihrisko aj skôr a dať mi šancu aj v niektorých iných zápasoch. Bohužiaľ, je to za nami, už sa s tým nič nedá robiť. Napriek tomu spomínam na svetový šampionát veľmi rád, bolo to krásne podujatie. Na Slovensku nie je veľa futbalistov, ktorí si zahrali na majstrovstvách sveta. Mne sa to podarilo, takže v konečnom dôsledku som vďačný aj za tých pár minút,“ pokračoval Martin Jakubko, ktorý v závere stretnutia s Holandskom „ vyrobil“ pokutový kop. A z neho sa následne pridal Róbert Vittek svoj štvrtý gól na turnaji.

Nikdy nehral dorasteneckú súťaž

Celkovo odohral „Kubo“, ako znie Jakubkova dlhoročná prezývka, v drese s dvojkrížom na prsiach 41 duelov, v ktorých strelil deväť gólov. Zaujímavosťou je, že každý z nich dal inému súperovi - Poľsku, Cypru, Slovinsku, San Marinu, Lichtenštajnsku, Litve, Lotyšsku a Izraelu. Vedel by sa ešte aj dnes na všetky rozpamätať? „Nemám ich nejakým spôsobom archivované, no tým, že som nebol nejaký ostrostrelec, tých deväť gólov zasa nie je až toľko, aby som si ich nepamätal,“ povedal s úsmevom Jakubko, ktorému sa azda najviac vryl do pamäti zápas, v ktorom neskóroval. „Bol to súboj v Portugalsku v rámci kvalifikácie o postup na MS 2006. Tréner Galis mi dal v ňom prvýkrát šancu od začiatku a hoci sme v Lisabone prehrali 0:2, mám tento duel stále v živej pamäti. Ale za každý jeden zápas v drese národného tímu som veľmi vďačný, reprezentovať svoju krajinu bola pre mňa vždy obrovská česť.“

Gro hráčskej kariéry na klubovej úrovni strávil dnes už 39-ročný rodák z Chminianskej Novej Vsi v Rusku, kde postupne obliekal dresy Saturnu Ramenskoje, FK Chimki, FK Moskva, Dinama Moskva a Amkaru Perm. Mal niekedy možnosť vyskúšať si aj nejakú inú zahraničnú súťaž? „Po spomínanom zápase v Portugalsku sa lámal chlieb v tom, či moje ďalšie kroky povedú z Banskej Bystrice na zápas alebo na východ. Na spadnutie bol totiž prestup do Olympique Marseille. Lepšia ponuka však prišla zo Saturnu Ramenskoje, a tak som napokon strávil v Rusku desať rokov. Na druhej strane nepopieram, že aj ja som bol jeden z tých, ktorý kedysi sníval o anglickej, nemeckej či talianskej lige. Keď však zoberieme do úvahy, že som začal hrať futbal až v šestnástich a nikdy som nehral žiacku či dorasteneckú súťaž, tak môžem pokojne povedať, že som z minima vyťažil trojité maximum,“ uzavrel Martin Jakubko.