Bratislava 23. septembra (Teraz.sk) – Koncom augusta ubehlo presne 20 rokov od historického víťazstva slovenských futbalistov nad Českom (2:1). Veľkolepý triumf vtedajších zverencov trénera Jozefa Jankecha sa zrodil na bratislavskom Tehelnom poli v kvalifikačnom zápase o postup na MS 1998, pričom o oba góly v súperovej sieti sa postarala neodmysliteľná futbalová dvojička Tibor Jančula – Jozef Majoroš. A práve prvý z nich bol pred pár dňami hosťom v televíznom štúdiu TABLET.TV, kde sme si s ním na toto stretnutie zaspomínali, v krátkosti sme sa obhliadli za jeho bohatou kariérou, porozprávali sa o tom, čomu sa venuje v súčasnosti, no nevynechali sme ani viacero tém, ktoré momentálne rezonujú vo futbalovej verejnosti pod Tatrami.

Hoci sa našim futbalistom na svetový šampionát vo Francúzsku postúpiť nepodarilo, z víťazstva nad Čechmi z augustového večera v roku 1997 bolo ešte dlhé týždne v tranze celé Slovensko. „Momenty z toho zápasu mám stále v živej pamäti. Či už to bol môj gól alebo prihrávka na druhý, ktorý dal Jožo Majoroš hlavou, stále to sú nádherné spomienky. Naše víťazstvo bolo o to cennejšie, že Česi boli úradujúci vicemajstri Európy z roku 1996. Takisto sme sa s nimi dobre poznali, čiže boli to naši kamaráti, no v ten večer sa stali z nás načas úhlavní nepriatelia. Vzhľadom na silu súpera, ktorý mal v tom čase v kádri hráčov z európskych veľkoklubov, sme extra motivovaní ani nemuseli byť a výhra nad ním bola doslova sviatkom, čo sme aj patrične oslávili. S odstupom času už môžem povedať, že sme za toto víťazstvo dostali výnimočné prémie. Konkrétne to bolo 150-tisíc slovenských korún na hlavu, čo bola na tú dobu obrovská suma,“ prezradil po rokoch Tibor Jančula.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S TIBOROM JANČULOM:



O výhru nad odvekým rivalom spoza rieky Moravy sa postarali góly dlhoročnej futbalovej dvojičky Jančula – Majoroš. Útočníci, ktorí už predtým spolu hrávali vo Viktorii Žižkov, potom v reprezentácii a neskôr i v bratislavskom Slovane, sa videli na ihrisku pomaly naslepo, ich spolupráca bola takmer dokonalá. Čím to bolo, že si tak rozumeli? „S Jožom sme si sadli ľudsky, výškovo a istý čas dokonca aj dĺžkou vlasov, keďže sme ich nosili dlhé,“ smial sa Jančula a pokračoval: „Boli sme veľkí kamaráti. Taktiež si spolu vynikajúco rozumeli naše rodiny, počas pôsobenia v Žižkove sme v Prahe a potom aj neskôr v Bratislave bývali vedľa seba. Pochopiteľne, že tie kamarátske väzby medzi nami ostali, no v súčasnosti sme spolu v kontakte už sporadickejšie, ale z času na čas si zavoláme a stretneme sa. Jožo je veľmi dobrý človek i kamarát.“

Tibor Jančula obliekal na Slovensku dresy Dunajskej Stredy i Slovana Bratislava, s ktorým sa v roku 1999 tešil z majstrovského titulu, no azda najvydarenejšie obdobie na klubovej úrovni zažil v slávnom rakúskom klube Casino Salzburg. „Salzburg je moja srdcovka do dnešného dňa. S rodinou sa tam neustále vraciame, či už v zime alebo v lete tam pravidelne trávime dovolenky. Čo sa týka môjho pôsobenia v tamojšom Casine, v čase, keď som tam prišiel, patril k najlepším klubom v Európe, pričom mňa si doň vybral známy tréner Otto Barič. Kvalita tímu bola obrovská, pôsobilo v ňom 17 reprezentantov a celkovo sme tvorili fantastickú partiu, ktorá sa spolu stretávala aj s celými rodinami. A aj to bol možno jeden z dôvodov, že nám na konci mojej druhej sezóny v tomto klube bolo dopriate tešiť sa z majstrovského titulu,“ zamyslel sa po rokoch Jančula, ktorý v drese Salzburgu odohral 49 ligových duelov a strelil v nich deväť gólov.

Hamšík je preňho génius

Vo futbalovom životopise dnes už 48-ročného rodáka z Bernolákova však mohol miesto bratislavského Slovana figurovať trnavský Spartak, s ktorým mal už Jančula dokonca podpísanú zmluvu. „V tom čase trénoval Trnavu Dušan Galis, jej dres obliekal zasa Dušan Tittel, a práve s nimi dvomi som sa v zime na chate v Dolnom Kubíne dohodol, že pôjdem v lete do Spartaka. Následne sme sa s prezidentom klubu Vladimírom Poórom dohodli na podmienkach a podpísal som predbežnú zmluvu. O pár týždňov ma však so zaujímavou ponukou oslovilo vedenie Slovana, ktorému som následne sľúbil, že pôsobenie v belasom si pokúsim vyplakať u majiteľa Spartaka. Išiel som teda za ním a poprosil som ho, či môžeme spomínanú zmluvu zrušiť. Vytiahol ju z trezoru, roztrhal a mohol som ísť do Slovana,“ zaspomínal si s úsmevom Jančula na udalosti spred 19 rokov.

Dnes namiesto futbalovej šatne putujú Jančulove kroky takmer deň čo deň do Národnej rady SR, kde háji farby Slovenskej národnej strany (SNS). Ako rýchlo si zvykol na túto pozíciu? „Ešte som si nezvykol. My športovci sme skôr priami ľudia, ktorí si vedia vydiskutovať veci na rovinu, no čo sa týka politického diania, niekedy sa nestačím čudovať, čo sa napríklad aj priamo v parlamente deje. Keď som išiel do politiky, o ktorú som sa už dlhšie zaujímal, myslel som si, že sa jej rozumiem, no mýlil som sa. Začínam jej rozumieť až postupne, učím sa. Určite to je však pre mňa veľká výzva a skúsenosť a v neposlednom rade to je i veľmi zaujímavé,“ pokračoval s úsmevom Tibor Jančula.



Okrem povinností v poslaneckých laviciach Tibor Jančula intenzívne sleduje dianie v slovenskom futbale. O súčasnom národnom tíme hovorí v superlatívoch, pričom vyzdvihuje najmä hru jeho dlhoročnej opory Mareka Hamšíka. Pripomína mu niektorého z jeho bývalých reprezentačných spoluhráčov? „Hamšík je originál, nedá sa porovnať asi s nikým. Taký Peťo Dubovský či Ľubo Moravčík boli iné typy. Marek je pre mňa génius v tom, že má asi jeden z top prvých dotykov s loptou na svete. Okrem toho sa vie z druhej vlny dostať do zakončenia, či už ľavou alebo pravou nohou a musím uznať, že na takom poste a takým štýlom hry, ako hrá on, moja generácia hráča nemala,“ dodal Jančula.