Bratislava 12. januára (TASR) - Umiestnenie celého športového hnutia pod jednu strechu začali v Česku skôr, ale na Slovensku sú v tomto ohľade ďalej. Tvrdí to Jiří Kejval, šéf Marketingovej komisie Medzinárodného olympijského výboru. Z pozície predsedu Českého olympijského výboru má dokonca pocit, že situácia v slovenskom športe je u susedov vnímaná pozitívnejšie ako v jeho domácom prostredí. "Pôsobenie Slovenského olympijského a športového výboru na novej platforme možno krajine závidieť. Šport má jednu strechu a v porovnaní so situáciou v Česku sa mi všetko vidí nekonfliktné,” povedal v rozhovore pre TASR v rámci projektu Osobnosti: tváre, myšlienky. Okrem toho zdôraznil, že telovýchovný deficit oproti minulosti nie je problém iných generácií detí, ale iných foriem podmienok, aké sú im vytvárané. Hovoril aj o dosahu športu na spoločnosť a o jeho reprezentatívnej funkcii v zahraničí.





-Aké sú pre vás inšpirácie?-



My sme so strechou športu začali skôr, ale nám sa to nepodarilo dotiahnuť, športová politika je strašne zložitá. Popravde sa ju snažím vytesniť a starať sa čo najviac o samotný šport. Akákoľvek politika nikdy nemá riešenie a donekonečna sú to diskusie. Takže to Slovensku závidíme a pevne dúfam, že keď sa procesy dotiahnu, bude sa môcť vo vašej krajine koncepčne pracovať na rozvoji športu. Už teraz sú tu však skvelé veci, to, čo je v Šamoríne, som videl len v Dauhe, v USA a nikde inde na svete. Je to úžasné a nestratí sa to, teoreticky je jedno, či je to z privátneho alebo štátneho kapitálu. Je to tu a je to nádherné. Vidím tu mnoho ďalších pozitívnych vecí, zakaždým sa tu inšpirujeme. V Česku je predstava, že na Slovensku to funguje dobre a my sa stále rýpeme v problémoch.





-Celkovo sa však Slovensko nemôže dlhodobo rovnať s úspechmi českého vrcholového športu...-



Na Slovensku sa to berie podľa hokeja, ten je najvypätejší. Myslím si, že je to podobné v oboch krajinách. My vám závidíme Petra Sagana, keď tam nie sú žiadni Česi, tak vždy fandíme Slovákom. Keď vyhrala moja kamarátka Danka Barteková majstrovstvá Európy, tak sme to trošku vnímali ako našu medailu.





-Do akej miery sa vám darí speňažiť hodnotu piatich kruhov v Česku?-



Marketing je pre nás nesmierne dôležitý z dôvodu, že sme do určitej miery nezávislí od štátu. Môžeme robiť veci, o ktorých si myslíme, že dávajú zmysel. Všetky prostriedky sú definované, ale nie vždy sa to zhoduje s tým, kam by podľa nás mali ísť. Kladieme veľký dôraz na komunikáciu. Tá niečo stojí, ale môžu tam byť synergie s komerčným sektorom. Máme dve úrovne, základ sú deti, ich vzťah ku športu, všeobecne k telocviku, atď. Potom je samozrejme vrcholový šport. Nemôžem povedať, že som spokojný, to by sme už nemali čo zlepšovať, no za uplynulý čas sme urobili veľa práce. Postavili sme to tak, že sme partner pre tých, ktorí nás podporujú. Prichádzame s novými vecami a nedoprosujeme sa, prinášame naozajstnú hodnotu pre našich partnerov.





-Je to náročnejšie dnes ako v minulých rokoch, vyžadujú partneri viac?-



Chceme sa starať o české deti, aby sa hýbali a chceme privážať čo najviac medailí. Máme tri body, viac pohybu, viac medailí, viac vplyvu. Keď sa pozrieme na záujmy komerčných organizácií, vidíme tam mnoho priesečníkov. V spolupráci s firmou je to podstatne zložitejšie než v minulosti. Ale vo výsledku tie veci musíme robiť tak či tak, ťažko sme na ne získavali prostriedky a nevedeli sme si rady, ako ich dať dohromady. Keď pracujete s veľkými komerčnými firmami, majú obrovské možnosti z hľadiska komunikácie.





-Vyžaduje si "nadľudské" úsilie vzbudiť u detí záujem o šport?-



Urobili sme databázu 16.000 oddielov, každé dieťa si môže otestovať, ktorý šport by bol preňho vhodný a na základe toho si vybrať oddiel najbližšie k bydlisku. Všetko stojí veľa práce, ale keď to dobre poskladáte, dáva to zmysel. Nie je pravda, že deti sa nechcú hýbať. Sú úplne rovnaké ako pred dvadsiatimi rokmi. Keď prídu do školy, majú takmer totožné výsledky ako pred dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi. Potom sa to rozdeľuje, čo je otázka úplnej absencie telocviku. Na pedagogických školách prestali vyučovať telocvik ako špecializáciu. Prirodzený pohybový rozvoj nefunguje a keď nepomôže rodina, podľa toho to vyzerá. Deti majú záujem, my ho nesmieme potláčať, to je hlavná myšlienka. Je to o príležitostiach, v deťoch určite nie je problém.





-Iste nezapriete hrdosť na projekt olympijských festivalov...-



Vždy sme vedeli, že momentum olympiády je obrovské. Spojí to národ, keď sme vyhrali Nagano, bolo to ako revolúcia v roku 1989. To sú emocionálne veci, nestane sa to samé od seba. Je to pri každej olympiáde, ale nesmieme len čakať, kým niekto vyhrá, je potrebné vtiahnuť ľudí. Ešte nie sme na konci, musíme vnímať, ako sa ľudia správajú a ako z toho vyťažiť. My z toho nerobíme biznis, sme nezisková organizácia, chceme, aby z toho profitovali športové organizácie, aby šport získal väčší vplyv, aby nás politici brali vážne. Nechali sme si vypracovať analýzu a 70 percent všetkých pozitívnych zmienok o Česku v zahraničnej tlači generuje šport. Koľko ich generujú politika, priemysel, čokoľvek iné? Šport je najväčší reprezentant štátu, keď sa stretnete s niekým z Juhoafrickej republiky, bavíte sa o športe, lebo nič iné vám nenapadne.





-Je v športovom marketingu niečo, čo sa už nerobí?-



Je toho veľa. Niekto príde s logom a chce ho predať za stotisíc. Dnes to funguje na úplne inej platforme, ide o celý komplex vecí, ale nesmierne dôležitý je príbeh. Druhú stranu to musí zaujať, aby vedela, prečo to robí, že to má nejaký zmysel.





-Čo plánujete do budúcnosti?-



Nie je nič horšie ako opakovaný vtip. Vždy chceme prísť s niečím novým, radi by sme urobili televíziu Český olympijský tím, ktorá by bola naša a venovala by sa zákulisiu športu. Nemusí to byť zakaždým kus oblečenia, ide o to, aby to bolo zaujímavé. Aj v USA prerábajú koncepty, pred desiatimi rokmi sa domnievali, že lineárna televízia už dnes nebude existovať, ale stále existuje, čísla idú nahor. Ani sociálne médiá sa nestratia, budú sa meniť. Chceme to oveľa viac pritiahnuť k deťom. MOV urobil Olympic Channel, je to v začiatkoch a je zložité, ako to robiť pre celý svet. Má šesť verzií, v USA, v Číne sa založí nový, funguje vo Veľkej Británii, ďalší je v Nemecku, atď. Chceme urobiť pilotný projekt pre menšie a stredne veľké krajiny, športové prostredie by určite malo mať vlastný kanál, ako komunikovať so svojimi fanúšikmi. Sú obrovské synergie, atléti majú svoju bublinu, golfisti majú svoju bublinu, ale dohromady je to všetko šport. Treba niekoho, kto to bude stmeľovať.





-Do olympijského programu pribúdajú nové športy, ako to vnímate?-



Všetko má svoje hranice a tradicionalisti to nemajú radi, no myslím si, že je to fajn. Ako úžasný šport vidím lezenie, je ľahko pochopiteľné pre ľudí, bude to úžasne fungovať. Otázka je pri ďalších športoch, všetko sa ukáže. Sedmičkové ragby sa zdá ako dobrá cesta, keď bol plážový volejbal novinkou, všetci sa pozerali, že to nie je možné. Teraz je to jeden z najúspešnejších športov a konkuruje šestkovému volejbalu. Ľudia to hrajú, majú to radi, takisto basketbal 3x3 je oveľa používanejší. Olympijské hnutie nezamrzlo, nežije len zo svojej slávy a snaží sa byť súčasné. Uvidíme, čo breakdance, veľmi im fandím, každý šport má svoju šancu a buď ju využije alebo nie.





Rozhovor s Jiřím Kejvalom je súčasť multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.