Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V časoch jeho aktívnej hokejovej kariéry mu prischla prezývka "Žiletka".
Autor TASR
Bratislava 6. januára (TASR) - Legendárny česko-slovenský a slovenský hokejista Jozef Golonka oslavuje dnes na Troch kráľov významné životné jubileum 75 rokov. Bývalý stredný útočník bratislavského Slovana s číslom 9, ktorý svojím herným prejavom, neutíchajúcou bojovnosťou strhával masy ľudí na tribúnach. Skvelý technik, brilantný strelec, mnohými milovaný, mnohými preklínaný. Ako center bol vodcom v každom tíme, za ktorý hrával.
V časoch jeho aktívnej hokejovej kariéry mu prischla prezývka "Žiletka", ktorá výstižne charakterizovala jeho prejav na ľade. Na ňom nevypustil žiadny súboj, nebál sa ísť do stretu ani s neporovnateľne robustnejšími hráčmi, než bol on. Pamätné sú najmä jeho súboje s obrancom bývalého ZSSR Alexandrom Ragulinom. Nemenej pamätný z jeho rozprávania je jeho stret s kanadským "tvrďasom" Alom Dewsburym na jeho premiérových MS 1959, keď jedna zo skupín sa hrala práve v Bratislave. Obrancovi, ktorému do stovky veľa nechýbalo, si trúfol nasadiť bodyček, ale so svojimi, ako hovorieval 65 kilami aj s korčuľami a s výstrojom, odletel od neho ako hnilá hruška. "Zahral" sa na "mŕtveho" a nechal sa vyniesť na striedačku. A pri odchode do kabíny, keď ho videla jeho mama, ako ho krívajúceho podopierajú, sa pustila do "hriešnika" Dewsburyho.
Golonkova cesta na ľadové plochy viedla cez tenis, v roku 1956 vyhral Pardubickú juniorku. Je trojnásobným majstrom Slovenska, za Slovan odohral štyri sezóny, ale napokon tenis išiel bokom a plne sa začal venovať len hokeju. V najvyššej československej súťaži odohral 330 zápasov a s 298 gólmi to dotiahol až do Klubu ligových kanonierov. V československej reprezentácii odohral 134 stretnutí, v ktorých súperových brankárov prekonal 82-krát. Hoci štartoval na ôsmich MS a troch ZOH, nikdy mu nebola súdená zlatá medaila, či majstrovský titul v československej lige so Slovanom, za ktorý hral dlhých 14 rokov s krátkou prestávkou (1957-59), keď si odkrútil "vojnu" v Dukle Jihlava. Z MS má "len" štyri striebra (1965, 1966, 1967, 1968) a tri bronzy (1959, 1964, 1969). Tri štarty na ZOH premenil v jedno striebro v roku 1968 v Grenoble, kde bol ako kapitán čs. reprezentácie a v jeden bronz v roku 1964 v Innsbrucku. To, čo sa mu nepodarilo na domácej scéne, zisk majstrovského titulu ako hráč, si vynahradil dvoma titulmi ako tréner nemeckého SC Riessersse a EC Kolín.
Rodák z Bratislavy (6.1. 1938) je členom dvoch hokejových Siení slávy - IIHF od roku 1968 a Siene slávy slovenského hokeja od jej vzniku v roku 2002. Je tiež členom SOV a nositeľom strieborných kruhov SOV od roku 2003. Po skončení aktívnej hráčskej kariéry v roku 1975 v LB Zvolen, sa dal na trénerskú, viedol nemecké SC Riessersee, EC Kolín, ESD Iserlohn, EHC Norimberg, švajčiarsky HC Davos, EW Viedeň, Zetor Brno, ČSSR 20, ČSSR "B", Slovensko A a samozrejme, že nemohol chýbať ani na lavičke svojho milovaného Slovana.
V časoch jeho aktívnej hokejovej kariéry mu prischla prezývka "Žiletka", ktorá výstižne charakterizovala jeho prejav na ľade. Na ňom nevypustil žiadny súboj, nebál sa ísť do stretu ani s neporovnateľne robustnejšími hráčmi, než bol on. Pamätné sú najmä jeho súboje s obrancom bývalého ZSSR Alexandrom Ragulinom. Nemenej pamätný z jeho rozprávania je jeho stret s kanadským "tvrďasom" Alom Dewsburym na jeho premiérových MS 1959, keď jedna zo skupín sa hrala práve v Bratislave. Obrancovi, ktorému do stovky veľa nechýbalo, si trúfol nasadiť bodyček, ale so svojimi, ako hovorieval 65 kilami aj s korčuľami a s výstrojom, odletel od neho ako hnilá hruška. "Zahral" sa na "mŕtveho" a nechal sa vyniesť na striedačku. A pri odchode do kabíny, keď ho videla jeho mama, ako ho krívajúceho podopierajú, sa pustila do "hriešnika" Dewsburyho.
Golonkova cesta na ľadové plochy viedla cez tenis, v roku 1956 vyhral Pardubickú juniorku. Je trojnásobným majstrom Slovenska, za Slovan odohral štyri sezóny, ale napokon tenis išiel bokom a plne sa začal venovať len hokeju. V najvyššej československej súťaži odohral 330 zápasov a s 298 gólmi to dotiahol až do Klubu ligových kanonierov. V československej reprezentácii odohral 134 stretnutí, v ktorých súperových brankárov prekonal 82-krát. Hoci štartoval na ôsmich MS a troch ZOH, nikdy mu nebola súdená zlatá medaila, či majstrovský titul v československej lige so Slovanom, za ktorý hral dlhých 14 rokov s krátkou prestávkou (1957-59), keď si odkrútil "vojnu" v Dukle Jihlava. Z MS má "len" štyri striebra (1965, 1966, 1967, 1968) a tri bronzy (1959, 1964, 1969). Tri štarty na ZOH premenil v jedno striebro v roku 1968 v Grenoble, kde bol ako kapitán čs. reprezentácie a v jeden bronz v roku 1964 v Innsbrucku. To, čo sa mu nepodarilo na domácej scéne, zisk majstrovského titulu ako hráč, si vynahradil dvoma titulmi ako tréner nemeckého SC Riessersse a EC Kolín.
Rodák z Bratislavy (6.1. 1938) je členom dvoch hokejových Siení slávy - IIHF od roku 1968 a Siene slávy slovenského hokeja od jej vzniku v roku 2002. Je tiež členom SOV a nositeľom strieborných kruhov SOV od roku 2003. Po skončení aktívnej hráčskej kariéry v roku 1975 v LB Zvolen, sa dal na trénerskú, viedol nemecké SC Riessersee, EC Kolín, ESD Iserlohn, EHC Norimberg, švajčiarsky HC Davos, EW Viedeň, Zetor Brno, ČSSR 20, ČSSR "B", Slovensko A a samozrejme, že nemohol chýbať ani na lavičke svojho milovaného Slovana.
