Jozef Psotka bol aktívnym horolezcom, členom československej reprezentácie, funkcionárom, cvičiteľom i trénerom, dobrovoľným členom Horskej služby Tatranského národného parku (TANAP-u).
Autor TASR
Košice/Bratislava 11. februára (TASR) - Horolezec a zakladateľská osobnosť slovenského horolezectva Jozef Psotka sa narodil pred 80 rokmi. Jeho nedožité narodeniny si pripomenieme v stredu 12. februára.
Jozef Psotka bol aktívnym horolezcom, členom československej reprezentácie, funkcionárom, cvičiteľom i trénerom, dobrovoľným členom Horskej služby Tatranského národného parku (TANAP-u).
V horolezeckej spoločnosti mal prezývku Juzek. Psotka sa narodil 12. februára 1934 v Košiciach. Maturitu oslávil výstupom na západnú stenu Lomnického štítu – tzv. hokejku. V Košiciach začal študovať na Vysokej škole technickej (VŠT) a v tom čase sa podieľal na vzniku horolezeckého oddielu TJ Slávia VŠT Košice. Elektrotechnika sa v tom čase mohla študovať na Slovensku len v Bratislave, preto prestúpil na Slovenskú vysokú školu technickú (SVŠT). Po úspešnom absolvovaní štúdia na elektrotechnickej fakulte zostal na nej už inžinier Jozef Psotka pôsobiť ako odborný asistent a podieľal sa na fungovaní jej horolezeckého oddielu.
S tréningovým lezením začínal na Jánošíkovej bašte pri Kysaku a v Zádielskej doline. Nasledovali Vysoké Tatry, kde robil od 15 rokov vysokohorského nosiča. Často sa zdržiaval na Zbojníckej chate a Chate pod Rysmi v Tatrách. Pomáhal stavať Kežmarskú chatu pri Bielom plese, ktorá neskôr vyhorela. Inicioval stavbu chaty horolezeckého oddielu Slávie SVŠT neďaleko Štrby, ktorá v súčasnosti nesie jeho meno.
Bol členom horolezeckého spolku IAMES (idealizmus, alpinizmus, mravnosť, etika, solidarita). V duchu jeho ideí zachránil na švajčiarskom Matterhorne život dvom horolezcom, tretieho sa mu takisto podarilo zniesť do bezpečia, ale ten zomrel na vyčerpanie.
V roku 1971 bol kľúčovým členom československej himalájskej expedície na Nanga Parbat, v rokoch 1973 a 1976 na Makalu. Na tretí najvyšší štít Zeme – himalájsku Kančenčongu (8586 metrov) vystúpil tzv. japonskou cestou bez kyslíkového prístroja v roku 1981, keď s Ľudovítom Záhoranským vytvorili čs. výškový rekord.
Bol členom československej horolezeckej výpravy, ktorá na jeseň 1984 odišla do Nepálu s cieľom zdolať Mount Everest a zavŕšiť úspešnú bilanciu československých horolezcov, keď dovtedy zdolali sedem himalájskych končiarov.
Vrcholová trojica Zoltán Demján, Jozef Psotka a šerpa Ang Rita vystúpila na najvyššiu osemtisícovku bez kyslíkových prístrojov a posledný útok na vrchol im trval 8 hodín a 30 minút. Po krátkom pobyte na "streche sveta" sa vydali na vyčerpávajúci zostup. Jozef Psotka začal cítiť neprekonateľnú únavu, ktorá bola silnejšia ako jeho možnosti. Rozhodol sa vo výške 8000 m prenocovať, dole už ale nezostúpil, zahynul 16. októbra 1984.
Za svoje športové aktivity ho ocenili verejným uznaním Za zásluhy o rozvoj čs. telesnej výchovy I. stupňa. Je držiteľom Zlatého odznaku IAMES-u, in memoriam držiteľom štátneho vyznamenania Za statočnosť i Zlatej medaily Ferdinanda Martinenga za činy v duchu humanizmu.
Od roku 1985 sa vo Vysokých Tatrách každoročne beží Memoriál Jozefa Psotku. Na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese výnimočného športovca, ktorý zahynul vo veku 50 rokov po dosiahnutí svojho životného cieľa, pripomína spomienková tabuľka.
Jozef Psotka bol aktívnym horolezcom, členom československej reprezentácie, funkcionárom, cvičiteľom i trénerom, dobrovoľným členom Horskej služby Tatranského národného parku (TANAP-u).
V horolezeckej spoločnosti mal prezývku Juzek. Psotka sa narodil 12. februára 1934 v Košiciach. Maturitu oslávil výstupom na západnú stenu Lomnického štítu – tzv. hokejku. V Košiciach začal študovať na Vysokej škole technickej (VŠT) a v tom čase sa podieľal na vzniku horolezeckého oddielu TJ Slávia VŠT Košice. Elektrotechnika sa v tom čase mohla študovať na Slovensku len v Bratislave, preto prestúpil na Slovenskú vysokú školu technickú (SVŠT). Po úspešnom absolvovaní štúdia na elektrotechnickej fakulte zostal na nej už inžinier Jozef Psotka pôsobiť ako odborný asistent a podieľal sa na fungovaní jej horolezeckého oddielu.
S tréningovým lezením začínal na Jánošíkovej bašte pri Kysaku a v Zádielskej doline. Nasledovali Vysoké Tatry, kde robil od 15 rokov vysokohorského nosiča. Často sa zdržiaval na Zbojníckej chate a Chate pod Rysmi v Tatrách. Pomáhal stavať Kežmarskú chatu pri Bielom plese, ktorá neskôr vyhorela. Inicioval stavbu chaty horolezeckého oddielu Slávie SVŠT neďaleko Štrby, ktorá v súčasnosti nesie jeho meno.
Bol členom horolezeckého spolku IAMES (idealizmus, alpinizmus, mravnosť, etika, solidarita). V duchu jeho ideí zachránil na švajčiarskom Matterhorne život dvom horolezcom, tretieho sa mu takisto podarilo zniesť do bezpečia, ale ten zomrel na vyčerpanie.
V roku 1971 bol kľúčovým členom československej himalájskej expedície na Nanga Parbat, v rokoch 1973 a 1976 na Makalu. Na tretí najvyšší štít Zeme – himalájsku Kančenčongu (8586 metrov) vystúpil tzv. japonskou cestou bez kyslíkového prístroja v roku 1981, keď s Ľudovítom Záhoranským vytvorili čs. výškový rekord.
Bol členom československej horolezeckej výpravy, ktorá na jeseň 1984 odišla do Nepálu s cieľom zdolať Mount Everest a zavŕšiť úspešnú bilanciu československých horolezcov, keď dovtedy zdolali sedem himalájskych končiarov.
Vrcholová trojica Zoltán Demján, Jozef Psotka a šerpa Ang Rita vystúpila na najvyššiu osemtisícovku bez kyslíkových prístrojov a posledný útok na vrchol im trval 8 hodín a 30 minút. Po krátkom pobyte na "streche sveta" sa vydali na vyčerpávajúci zostup. Jozef Psotka začal cítiť neprekonateľnú únavu, ktorá bola silnejšia ako jeho možnosti. Rozhodol sa vo výške 8000 m prenocovať, dole už ale nezostúpil, zahynul 16. októbra 1984.
Za svoje športové aktivity ho ocenili verejným uznaním Za zásluhy o rozvoj čs. telesnej výchovy I. stupňa. Je držiteľom Zlatého odznaku IAMES-u, in memoriam držiteľom štátneho vyznamenania Za statočnosť i Zlatej medaily Ferdinanda Martinenga za činy v duchu humanizmu.
Od roku 1985 sa vo Vysokých Tatrách každoročne beží Memoriál Jozefa Psotku. Na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese výnimočného športovca, ktorý zahynul vo veku 50 rokov po dosiahnutí svojho životného cieľa, pripomína spomienková tabuľka.