Pred odchodom do Kazane Repčík na medailu nemyslel, bol rád, že sa stihol dať zdravotne ako-tak dokopy po zranení.
Autor TASR
Bratislava 15. júla (TASR) - Dvadsaťšesťročný Jozef Repčík šiel pôvodne na Svetovú letnú univerziádu len s cieľom rozbehať sa po zranení. V Kazani však príjemne prekvapil, keď v behu na 800 m získal svojím najlepším tohtosezónnym časom 1:47,30 minúty striebornú medailu.
"Keby mi pred univerziádou niekto povedal, že budem vo finále, tak by som bol spokojný. Keď sa však naskytla šanca na zisk medaily, dal som do toho všetko. Semifinále som si fakt užil a už som začal tušiť, že som na tom dobre, a že sa nemusím obávať súperov. Výkon vo finále bol odzrkadlením môjho sebavedomia," povedal Repčík na pondelkovej tlačovej konferencii v bratislavskej Športovej hale Mladosť.
Slovenský reprezentant bol v cieli o stotinu rýchlejší ako tretí Rakúšan Andreas Vojta, po zlato si dobehol Nijel Amos z Botswany. "Išlo sa relatívne rýchlo. S trénerom sme sa dohodli, že sa nebudem v úvode tlačiť dopredu, keďže po semifinále už nebolo energie na rozdávanie. Šetril som si sily, dlho som bol na poslednom mieste, odkiaľ som všetko predo mnou vnímal a mal som tak motiváciu všetkých predbehnúť. Posledných sto metrov som dal do toho všetko. Som veľmi rád, ako to vypálilo," tešil sa člen NŠC.
Obrovskú radosť z výkonu svojho zverenca prejavil tréner Marcel Lopuchovský, ktorý sa po finále rozbehol cez štadión za strieborným hrdinom, čím prekvapil aj sbs-károv. "V tej eufórii som preskočil plotík, aby som nemusel všetko obchádzať. Ja som taký človek, že zvyknem prejavovať emócie navonok," povedal s úsmevom Lopuchovský.
Pred odchodom do Kazane Repčík na medailu nemyslel, bol rád, že sa stihol dať zdravotne ako-tak dokopy po zranení. "Zistili mi, že mám zacviknutý nerv v krížoch. Bolelo ma lýtko pri každom odraze v tretrách. Aj v Kazani som bolesť stále cítil, na tvrdom Monde som si musel dávať na to pozor. Po každom behu sme to dávali s fyzioterapeutom dokopy," priblížil svoje zdravotné problémy. "Na univerziáde som chcel ísť krok po kroku a dostať sa do finále. Medaila bola len niečo navyše. Vyšlo to skvele."
Podobne ako ďalší slovenský medailista zo SLU, zlatý z behu na 400 m prek. Martin Kučera aj Repčík len nedávno dokončil štúdium na vysokej škole. Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre vyštudoval odbor ekonomika a manažment. "Po ukončení školy spadla zo mňa všetka únava a stres. Dovtedy bolo náročné po ťažkých tréningoch sa učiť a krčiť do noci pri učebniciach. Odpadla jedna ťarcha a teraz už budem mať viac času na trénovanie. Všetko smeruje k olympijským hrám v Riu, ktoré sú mojím najväčším cieľom."
Ešte predtým by si rád zaistil účasť na tohtoročných majstrovstvách sveta v Moskve. Už v pondelok mieril do Talianska, kde sa na mítingu v Lignane pokúsi splniť B-limit. "Po zranení sa mi pomaly vracia forma. Po štátniciach nastal nejaký problém, predsa len po škole som bol stuhnutý z krčenia sa nad učebnicami, čo ma trochu zastavilo. Všetko má však svoju vlastnú cestu, netreba sa nikam ponáhľať. Verím, že forma pôjde ešte hore," dodal.
"Keby mi pred univerziádou niekto povedal, že budem vo finále, tak by som bol spokojný. Keď sa však naskytla šanca na zisk medaily, dal som do toho všetko. Semifinále som si fakt užil a už som začal tušiť, že som na tom dobre, a že sa nemusím obávať súperov. Výkon vo finále bol odzrkadlením môjho sebavedomia," povedal Repčík na pondelkovej tlačovej konferencii v bratislavskej Športovej hale Mladosť.
Slovenský reprezentant bol v cieli o stotinu rýchlejší ako tretí Rakúšan Andreas Vojta, po zlato si dobehol Nijel Amos z Botswany. "Išlo sa relatívne rýchlo. S trénerom sme sa dohodli, že sa nebudem v úvode tlačiť dopredu, keďže po semifinále už nebolo energie na rozdávanie. Šetril som si sily, dlho som bol na poslednom mieste, odkiaľ som všetko predo mnou vnímal a mal som tak motiváciu všetkých predbehnúť. Posledných sto metrov som dal do toho všetko. Som veľmi rád, ako to vypálilo," tešil sa člen NŠC.
Obrovskú radosť z výkonu svojho zverenca prejavil tréner Marcel Lopuchovský, ktorý sa po finále rozbehol cez štadión za strieborným hrdinom, čím prekvapil aj sbs-károv. "V tej eufórii som preskočil plotík, aby som nemusel všetko obchádzať. Ja som taký človek, že zvyknem prejavovať emócie navonok," povedal s úsmevom Lopuchovský.
Pred odchodom do Kazane Repčík na medailu nemyslel, bol rád, že sa stihol dať zdravotne ako-tak dokopy po zranení. "Zistili mi, že mám zacviknutý nerv v krížoch. Bolelo ma lýtko pri každom odraze v tretrách. Aj v Kazani som bolesť stále cítil, na tvrdom Monde som si musel dávať na to pozor. Po každom behu sme to dávali s fyzioterapeutom dokopy," priblížil svoje zdravotné problémy. "Na univerziáde som chcel ísť krok po kroku a dostať sa do finále. Medaila bola len niečo navyše. Vyšlo to skvele."
Podobne ako ďalší slovenský medailista zo SLU, zlatý z behu na 400 m prek. Martin Kučera aj Repčík len nedávno dokončil štúdium na vysokej škole. Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre vyštudoval odbor ekonomika a manažment. "Po ukončení školy spadla zo mňa všetka únava a stres. Dovtedy bolo náročné po ťažkých tréningoch sa učiť a krčiť do noci pri učebniciach. Odpadla jedna ťarcha a teraz už budem mať viac času na trénovanie. Všetko smeruje k olympijským hrám v Riu, ktoré sú mojím najväčším cieľom."
Ešte predtým by si rád zaistil účasť na tohtoročných majstrovstvách sveta v Moskve. Už v pondelok mieril do Talianska, kde sa na mítingu v Lignane pokúsi splniť B-limit. "Po zranení sa mi pomaly vracia forma. Po štátniciach nastal nejaký problém, predsa len po škole som bol stuhnutý z krčenia sa nad učebnicami, čo ma trochu zastavilo. Všetko má však svoju vlastnú cestu, netreba sa nikam ponáhľať. Verím, že forma pôjde ešte hore," dodal.