Humenné 19. augusta (TASR) - Tréner slovenských hádzanárov do 18 rokov Radoslav Antl hovoril o sklamaní i hanbe po tom, čo jeho tím namiesto postupu medzi elitu vypadol do ešte nižšej kategórie ME. Slovenskí kadeti obsadili 7. miesto na majstrovstvách EHF, ktoré boli nižšia kategória ME a spoločne s Fínskom spadli do hádzanárskeho suterénu. Ich cieľ bol postup na ME hráčov do 20 rokov v roku 2026, no namiesto toho budú slovenskí mladíci bojovať o návrat do "béčka" v konkurencii s Belgickom, Luxemburskom, Bulharskom či Azerbajdžanom.

V úvode turnaja v Humennom to so slovenským tímom vyzeralo nádejne, keď po víťazstve nad Fínskom 32:23 uhral cennú remízu s Lotyšskom 29:29. V závere štvorčlennej základnej skupiny však prehral s Holandskom 30:35 (hoci v závere 1. polčasu viedol o šesť gólov), čím klesol na tretie miesto za prvé dve postupové a prišiel o šancu prebojovať sa na ME 2026. Nasledovali súboje o konečné umiestnenie, resp. zotrvanie v druhej najvyššej kategórii. Zápas s Estónskom, v ktorom Slováci viedli aj o tri góly (17:14), nezvládli najmä v závere a výsledok 26:29 znamenal ich zostup do tretej najvyššej kategórie ME. Víťazstvo v súboji o konečné 7. miesto nad Fínskom 35:27 bolo nedostatočnou náplasťou na sklamanie.

"Chceli sme hrať o postup do elitnej kategórie, ale to sa zmenilo na zostup, čo je obrovská hanba. Zväz nám veril, mali sme sústredenia i krátke dvojdňové zrazy, investovali finančné prostriedky a všetko sa robilo pre úspech. Beriem to na seba. Ja som zlyhal, lebo som nedokázal pripraviť chlapcov tak, ako by som mal. Je mi ľúto, lebo som z nich nedokázal dostať maximum," uviedol tréner Radoslav Antl pre web Slovenského zväzu hádzanej (SZH). Napriek neúspechu cítil aj vďaku k hráčom i vedeniu SZH a za humenským výsledkom videl objektívne príčiny: "Som presvedčený, že by to bolo inak, keby sa nám nezranili Ján Kristián Krok a Juraj Mocko. Možno by sme turnaj teraz hodnotili pozitívne. Hranica medzi úspechom a neúspechom je veľmi tenká. Samozrejme, je to sklamanie pre všetkých zainteresovaných, lebo ciele boli postupové. Chcem sa poďakovať hráčom, že obetovali svoj voľný čas najskôr na individuálne tréningy, potom tri týždne na spoločnú prípravu a týždeň na šampionát. Ďakujem aj SZH, že nám utvoril počas celého roka nadštandardné podmienky, ale, žiaľ, nevyužili sme to."

Pád do nižšej kategórie považoval za neúspech aj viceprezident SZH Ernö Kelecsényi: "Je to sklamanie, ktoré potrebujeme spracovať. Naše ambície boli vyššie a nič nesignalizovalo, že to takto dopadne. Prvý zápas proti Fínom sme zvládli bez problémov. Druhý duel s Lotyšmi, za ktorých hrali piati reprezentanti kategórie do 20 rokov, bol jeden z najlepších na turnaji. S Holanďanmi to do 28. minúty a stavu 21:15 vyzeralo optimisticky, potom sme stratili najlepšieho hráča i ďalšieho a odvtedy nám to prestalo ísť. V druhom polčase sme nedokázali na nič zareagovať. Proti Estóncom sme sa nevedeli postaviť na nohy, aby sme to dotiahli do pozitívneho konca. V poslednom súboji nám chýbali aj ďalší hráči a bolo to už aj o tom, že Fíni boli ešte viac unavení."