Bývalý kouč národného tímu na mimoriadnej štvrtkovej tlačovej konferencii uviedol, že sedem hráčov porušilo štatút reprezentanta a životosprávu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 18. októbra (TASR) - Ján Kozák sa rozhodol abdikovať na post šéftrénera slovenskej futbalovej reprezentácie na základe udalostí, ktoré nasledovali po sobotňajšej prehre 1:2 s Českom v B-divízii Ligy národov. Bývalý kouč národného tímu na mimoriadnej štvrtkovej tlačovej konferencii uviedol, že sedem hráčov porušilo štatút reprezentanta a životosprávu. Ide o brankárov Martina Dúbravku, Michala Šullu, obrancov Ľubomíra Šatku, Norberta Gyömbéra a Milana Škriniara a stredopoliarov Stanislava Lobotku a Vladimíra Weissa.
Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik v reakcii na kauzu uviedol, že previnilci nedostanú v nasledujúcom kvalifikačnom cykle reprezentačné odmeny v prípade, že budú nominovaní. Financie budú presunuté na Nadáciu SFZ a Nadáciu internacionálov.
Podobný prípad riešili v slovenskej futbalovej reprezentácii už pred vyše šiestimi rokmi. Po stretnutí kvalifikácie MS 2014 v Litve (1:1) si vyrazili v Senci na diskotéku do nočného baru štyria reprezentanti – Marek Hamšík, Miroslav Stoch, Vladimír Weiss a Karim Guede. V zostávajúcich stretnutiach kvalifikačného cyklu nedostali štartovné. Po rozhodujúcej kvalifikačnej výhre v Luxembursku v októbri 2015 (4:2), ktorá znamenala postup na európsky šampionát do Francúzska 2016, zasa hráči bujaro oslavovali na hoteli. Zasahovať musela privolaná polícia, keď sa na veľký hluk sťažovali hoteloví hostia. Došlo k poškodeniu zariadenia hotela, ktoré SFZ musel uhradiť.
K povinnostiam reprezentanta patria o. i. aj dodržiavať pokyny trénerov a členov realizačného tímu, časový harmonogram stanovený hlavným trénerom, zásady správnej výživy a životosprávy ako aj stanovené procedúry s cieľom regenerácie a rehabilitácie. Kozák svoje rozhodnutie skončiť pri kormidle oznámil v nedeľu prezidentovi Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Jánovi Kováčikovi. V utorňajšom prípravnom zápase vo Švédsku (1:1) viedol mužstvo jeho asistent Štefan Tarkovič. Kozák najskôr nechcel situáciu komentovať s tým, aby nenarušil prípravu mužstva na duel v Štokholme. Údajne sa však "niečo stalo" a nesúviselo to priamo so športovou prehrou na trávniku. S odstupom niekoľkých dní sa rozhodol prehovoriť o kauze, ktorá otriasla futbalovým dianím na Slovensku.
"Nechcel som narušiť prípravu na zápas vo Švédsku, ale potom som sa s prezidentom zväzu pánom Kováčikom dohodol na tejto tlačovej konferencii. Považoval som za potrebné, aby všetci okolo slovenského futbalu vrátane fanúšikov vedeli o tom, čo sa stalo. Večer som si pozrel dvakrát zápas s Českom a zrazu zisťujem, ako hráči prichádzajú zvonku. Strašne ma to bolelo, bolo to, ako keby ma niekto opľul alebo dal facku. Chcel som, aby sa títo hráči priznali. Tréning na druhý deň bol o desiatej, stretol som sa pred ním s Martinom Škrtelom a Marekom Hamšíkom, obaja boli prekvapení. Vyskúšal som teda, či sú tí siedmi chlapi a priznajú sa. Zhodnotil som zápas a povedal som pred kabínou, že sedem hráčov bolo vonku a je to problém. Pozrel som sa každému do očí. Dúbravka mi povedal, že má ťažké obdobie v Newcastli a išiel sa odreagovať. Weiss povedal, že nevie, prečo bol vonku. Lobotka povedal, že vo Vigu mal nahustený program a nemal čas sa odreagovať. Čudný pohľad na vec, keď hral zápasy sobota-sobota. A ešte na margo môjho odchodu povedal, že tréneri prichádzajú a odchádzajú a ja som profesionál. Prístupom stopercentný. Máme ho všetci radi, je to hráč budúcnosti s veľkým potenciálom. Škriniar povedal to isté, som z neho sklamaný, lebo vzťah s ním bol nadštandardný. Teším sa z jeho výkonov, budem obom stále fandiť, ale aj som ich chcel na tlačovke po zápase s Českom vyhecovať čiastočnou kritikou, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za hru mužstva a nespoliehali sa na Škrtela. Šatka mi povedal, že išiel s kamarátmi. Tí siedmi hráči ponocovali, ako som mal zareagovať? Možnosti boli tri. Mohol som jednoznačne urobiť to, že som ich nevidel, skryjem sa a budem 'čušať', ale to nie je môj štýl. Druhá možnosť bola vyhodiť všetkých, no mohol som to urobiť? Hlavne tam boli štyria hráči s vysokou kvalitou a ktorých slovenský futbal potrebuje. Neviem si predstaviť budúcnosť bez Dúbravku, Škriniara, Lobotku, Vlada Weissa, takže som sa rozhodol ukončiť moje pôsobenie pri reprezentácii. Zavolal som pána prezidenta a nepovedal som mu dôvody, lebo sú to 'jeho deti' a ranil by som ho. Poplakali sme si, rozlúčili sme sa, s hráčmi iba s tými, ktorých som stretol pri ceste do auta. Nechcel som ísť do Švédska s týmito hráčmi a usmievať sa," povedal Kozák.
Prezident SFZ Ján Kováčik sa poďakoval odchádzajúcemu trénerovi za odvedenú prácu: "S pánom Kozákom sme spolu prežili viac ako päť rokov. Zostavil mužstvo, ktoré postúpilo na ME, a naučil som sa od neho veľa ako od človeka. Prežili sme obdobie dobré, horšie, zlé i krízové a vždy sme z neho dokázali vyjsť ako ľudia. Ďakujem pánovi Kozákovi za všetko, čo urobil pre slovenský futbal a chcem sa mu tiež poďakovať za osobné priateľstvo. V prípade, že hráči spomenutí trénerom Kozákom, budú v budúcnosti nominovaní, nedostanú odmeny. Financie budú presunuté na Nadáciu SFZ a Nadáciu internacionálov." Tieto záležitosti už budú závisieť od nového šéfa realizačného tímu, ktorý by podľa Kováčika mal byť známy na budúci týždeň.
Kozák na futbal nezanevrie, je to jeho srdcová záležitosť a v tomto duchu rozmýšľal aj pri učinení rozhodnutia skončiť pri reprezentácii. "Strašne mi futbal chýba a bude chýbať. V danej chvíli som však vyhodnotil situáciu tak, že pre futbal bude najlepšie, keď skončím. Stále chcem ostať slobodný človek, to je pre mňa najviac v živote. A taký aj ostanem."
Na otázku, koho by si vedel predstaviť ako svojho nástupcu, odpovedal jednoznačne: "Mrzí ma, že v médiách sa skloňuje istý okruh troch-štyroch kandidátov, ale o mojom asistentovi Pištovi Tarkovičovi ani ťuk. Pritom je to rovný chlap, ktorý bol so mnou po celý čas pri dobrých aj zlých veciach, charakterovo je to skvelý človek a takých je málo. Jeho by som odporučil prezidentovi zväzu, ale rozhodnutie je na ňom."
Kozáka by mrzelo, keby o slovenský futbal stratili fanúšikovia záujem. "Moje začiatky neboli ľahké, na prvých zápasch s Maltou a Čiernou Horou neboli vysoké návštevy. Potom v kvalifikácii prišli víťazstvá nad Ukrajinou a Španielskom, mužstvo sa naštartovalo a začalo meniť názor ľudí na futbal. Bolo to úspešné obdobie, vytvorila sa kostra mužstva, o ktorú som sa mohol oprieť. Hráči hrali so srdcom, išli do každého súboja, ľudia za nimi stáli. Prišla séria šiestich víťazstiev, ale ja som si skutočne vážil každého hráča z vtedajšieho kádra. Majstrovstvá Európy bol sviatok futbalu, ale po eufórii zrazu vznikli problémy. Prichádzali kauzy, problémy s prémiami a tak ďalej, to bolo ťažké obdobie. Ustáť ho nebolo jednoduché, ale spoločnými silami sme to zvládli, hoci sme zbytočne stratili dva zápasy s Anglickom a v Slovinsku. Všetci sme niesli svoj diel viny. Potom prišla séria piatich víťazstiev, mužstvo bolo znova naštartované, chýbal nám bod k baráži. Nepodarilo sa postúpiť a bolo potrebné riešiť veci ďalej. Veľa hráčov chcelo v reprezentácii skončiť, viedol som s nimi ťažké rozhovory. Som však toho názoru, že najlepší by mali hrať v reprezentácii. Zvolil som stratégiu postupného omladzovania mužstva, odišiel Jano Ďurica a prišiel za neho Škriniar. Vychovali sme Hrošovského a Lobotku na post Viktora Pečovského. Takto som rozmýšľal ďalej, lebo sú tam Nemec a Hubočan, že dostanú šancu Hancko a Mráz. Ale v reprezentácii sa neskúša, v reprezentácii už hráč musí vedieť hrať futbal. Musia tam hrať najlepší. Z tohto pohľadu to boli zbytočné tlaky na moju osobu s preferovaním jednotlivých hráčov za cieľom ich následného predaja. Načo tlačiť a urážať tých starších hráčov? Hubočan nehrá v Marseille, ale Hancko ani Mráz tiež nehrávajú vo svojich kluboch... Ja som tréner a mám tú možnosť rozhodovať o nominácii. Rozbiť niečo je ľahké, ale tvoriť je dlhá cesta. Mrzelo by ma, keby slovenský futbal prišiel o fanúšika, ktorého sme si za tie roky krvopotne získali na našu stranu," dodal Kozák.
Ján Kozák nastúpil na post reprezentačného trénera v júli 2013, keď vo funkcii vystriedal dvojicu koučov Stanislava Grigu a Michala Hippa. Pôvodný kontrakt mu platil do novembra 2015. Keďže sa mu podarilo s mužstvom okolo kapitána Martina Škrtela postúpiť na EURO 2016 do Francúzska, prišlo k predĺženiu spolupráce. Postupom na európsky šampionát sa zaradil k najúspešnejším slovenským kormidelníkom. Slováci na ceste do Francúzska dokázali zdolať aj úradujúcich majstrov Európy Španielov (2:1 v Žiline) a zo skupiny postúpili priamo z druhého miesta, keď predstihli tretiu Ukrajinu. Na veľké podujatie sa so Slovákmi pred ním kvalifikoval len Vladimír Weiss, ktorý priviedol SR na MS 2010 do JAR, tam až do osemfinále.
Kozák následne vo februári 2016 predĺžil zmluvu až do konca kvalifikácie MS 2018 do Rusku. Vo Francúzsku na EURO postúpil s tímom do osemfinále, kde Slovákov vyradili majstri sveta Nemci. V júni 2017 vedenie zväzu s Kozákom i jeho asistentom Štefanom Tarkovičom predĺžilo opäť zmluvy až do roku 2020.
Premiéru na slovenskej reprezentačnej lavičke absolvoval Kozák 14. augusta 2013 v prípravnom dueli proti Rumunsku v Bukurešti, v ktorom sa zrodila remíza 1:1. Dovtedy viedol slovenský prvoligový klub MFK Košice. Bývalý československý reprezentant (55 zápasov/9 gólov), majster ČSSR v drese Dukly Praha a najlepší futbalista ČSSR 1981 má bronzovú medailu z ME 1980 v Taliansku, zahral si aj na MS 1982 v Španielsku. Ako tréner sa stal dvakrát slovenským majstrom s 1. FC Košice, ktorý doviedol ako prvý slovenský klub do skupinovej fázy Ligy majstrov (1997/1998).
Slováci pod Kozákovým vedením odohrali 54 zápasov, v ktorých 29-krát vyhrali, 10-krát remizovali a 15-krát prehrali s celkovým skóre 80:48. V rebríčku Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) sa s národným tímom dokázal vyšplhať na 14. miesto (august 2015), čo je jeho historické maximum. Momentálne je SR v rebríčku FIFA na 26. pozícii.
Šesťdesiatštyriročný Kozák bol najdlhšie pôsobiacim trénerom pri slovenskom národnom tíme. Možnosť nastúpiť premiérovo v národnom tíme dostalo od neho až 32 hráčov. Kozák priviedol reprezentáciu prvýkrát v histórii Slovenska na záverečný turnaj ME. Tam jeho zverenci postupne prehrali s Walesom 1:2, zdolali Rusko 2:1, remizovali s Anglickom 0:0 a v osemfinále podľahli Nemecku 0:3. V kvalifikácii na majstrovstvá sveta 2018 slovenským futbalistom len tesne utiekol postup do baráže, keď v tabuľke mužstiev na druhých priečkach skončili na 9. mieste, do baráže postúpilo osem tímov.
Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik v reakcii na kauzu uviedol, že previnilci nedostanú v nasledujúcom kvalifikačnom cykle reprezentačné odmeny v prípade, že budú nominovaní. Financie budú presunuté na Nadáciu SFZ a Nadáciu internacionálov.
Podobný prípad riešili v slovenskej futbalovej reprezentácii už pred vyše šiestimi rokmi. Po stretnutí kvalifikácie MS 2014 v Litve (1:1) si vyrazili v Senci na diskotéku do nočného baru štyria reprezentanti – Marek Hamšík, Miroslav Stoch, Vladimír Weiss a Karim Guede. V zostávajúcich stretnutiach kvalifikačného cyklu nedostali štartovné. Po rozhodujúcej kvalifikačnej výhre v Luxembursku v októbri 2015 (4:2), ktorá znamenala postup na európsky šampionát do Francúzska 2016, zasa hráči bujaro oslavovali na hoteli. Zasahovať musela privolaná polícia, keď sa na veľký hluk sťažovali hoteloví hostia. Došlo k poškodeniu zariadenia hotela, ktoré SFZ musel uhradiť.
K povinnostiam reprezentanta patria o. i. aj dodržiavať pokyny trénerov a členov realizačného tímu, časový harmonogram stanovený hlavným trénerom, zásady správnej výživy a životosprávy ako aj stanovené procedúry s cieľom regenerácie a rehabilitácie. Kozák svoje rozhodnutie skončiť pri kormidle oznámil v nedeľu prezidentovi Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Jánovi Kováčikovi. V utorňajšom prípravnom zápase vo Švédsku (1:1) viedol mužstvo jeho asistent Štefan Tarkovič. Kozák najskôr nechcel situáciu komentovať s tým, aby nenarušil prípravu mužstva na duel v Štokholme. Údajne sa však "niečo stalo" a nesúviselo to priamo so športovou prehrou na trávniku. S odstupom niekoľkých dní sa rozhodol prehovoriť o kauze, ktorá otriasla futbalovým dianím na Slovensku.
"Nechcel som narušiť prípravu na zápas vo Švédsku, ale potom som sa s prezidentom zväzu pánom Kováčikom dohodol na tejto tlačovej konferencii. Považoval som za potrebné, aby všetci okolo slovenského futbalu vrátane fanúšikov vedeli o tom, čo sa stalo. Večer som si pozrel dvakrát zápas s Českom a zrazu zisťujem, ako hráči prichádzajú zvonku. Strašne ma to bolelo, bolo to, ako keby ma niekto opľul alebo dal facku. Chcel som, aby sa títo hráči priznali. Tréning na druhý deň bol o desiatej, stretol som sa pred ním s Martinom Škrtelom a Marekom Hamšíkom, obaja boli prekvapení. Vyskúšal som teda, či sú tí siedmi chlapi a priznajú sa. Zhodnotil som zápas a povedal som pred kabínou, že sedem hráčov bolo vonku a je to problém. Pozrel som sa každému do očí. Dúbravka mi povedal, že má ťažké obdobie v Newcastli a išiel sa odreagovať. Weiss povedal, že nevie, prečo bol vonku. Lobotka povedal, že vo Vigu mal nahustený program a nemal čas sa odreagovať. Čudný pohľad na vec, keď hral zápasy sobota-sobota. A ešte na margo môjho odchodu povedal, že tréneri prichádzajú a odchádzajú a ja som profesionál. Prístupom stopercentný. Máme ho všetci radi, je to hráč budúcnosti s veľkým potenciálom. Škriniar povedal to isté, som z neho sklamaný, lebo vzťah s ním bol nadštandardný. Teším sa z jeho výkonov, budem obom stále fandiť, ale aj som ich chcel na tlačovke po zápase s Českom vyhecovať čiastočnou kritikou, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za hru mužstva a nespoliehali sa na Škrtela. Šatka mi povedal, že išiel s kamarátmi. Tí siedmi hráči ponocovali, ako som mal zareagovať? Možnosti boli tri. Mohol som jednoznačne urobiť to, že som ich nevidel, skryjem sa a budem 'čušať', ale to nie je môj štýl. Druhá možnosť bola vyhodiť všetkých, no mohol som to urobiť? Hlavne tam boli štyria hráči s vysokou kvalitou a ktorých slovenský futbal potrebuje. Neviem si predstaviť budúcnosť bez Dúbravku, Škriniara, Lobotku, Vlada Weissa, takže som sa rozhodol ukončiť moje pôsobenie pri reprezentácii. Zavolal som pána prezidenta a nepovedal som mu dôvody, lebo sú to 'jeho deti' a ranil by som ho. Poplakali sme si, rozlúčili sme sa, s hráčmi iba s tými, ktorých som stretol pri ceste do auta. Nechcel som ísť do Švédska s týmito hráčmi a usmievať sa," povedal Kozák.
Prezident SFZ Ján Kováčik sa poďakoval odchádzajúcemu trénerovi za odvedenú prácu: "S pánom Kozákom sme spolu prežili viac ako päť rokov. Zostavil mužstvo, ktoré postúpilo na ME, a naučil som sa od neho veľa ako od človeka. Prežili sme obdobie dobré, horšie, zlé i krízové a vždy sme z neho dokázali vyjsť ako ľudia. Ďakujem pánovi Kozákovi za všetko, čo urobil pre slovenský futbal a chcem sa mu tiež poďakovať za osobné priateľstvo. V prípade, že hráči spomenutí trénerom Kozákom, budú v budúcnosti nominovaní, nedostanú odmeny. Financie budú presunuté na Nadáciu SFZ a Nadáciu internacionálov." Tieto záležitosti už budú závisieť od nového šéfa realizačného tímu, ktorý by podľa Kováčika mal byť známy na budúci týždeň.
Kozák na futbal nezanevrie, je to jeho srdcová záležitosť a v tomto duchu rozmýšľal aj pri učinení rozhodnutia skončiť pri reprezentácii. "Strašne mi futbal chýba a bude chýbať. V danej chvíli som však vyhodnotil situáciu tak, že pre futbal bude najlepšie, keď skončím. Stále chcem ostať slobodný človek, to je pre mňa najviac v živote. A taký aj ostanem."
Na otázku, koho by si vedel predstaviť ako svojho nástupcu, odpovedal jednoznačne: "Mrzí ma, že v médiách sa skloňuje istý okruh troch-štyroch kandidátov, ale o mojom asistentovi Pištovi Tarkovičovi ani ťuk. Pritom je to rovný chlap, ktorý bol so mnou po celý čas pri dobrých aj zlých veciach, charakterovo je to skvelý človek a takých je málo. Jeho by som odporučil prezidentovi zväzu, ale rozhodnutie je na ňom."
Kozáka by mrzelo, keby o slovenský futbal stratili fanúšikovia záujem. "Moje začiatky neboli ľahké, na prvých zápasch s Maltou a Čiernou Horou neboli vysoké návštevy. Potom v kvalifikácii prišli víťazstvá nad Ukrajinou a Španielskom, mužstvo sa naštartovalo a začalo meniť názor ľudí na futbal. Bolo to úspešné obdobie, vytvorila sa kostra mužstva, o ktorú som sa mohol oprieť. Hráči hrali so srdcom, išli do každého súboja, ľudia za nimi stáli. Prišla séria šiestich víťazstiev, ale ja som si skutočne vážil každého hráča z vtedajšieho kádra. Majstrovstvá Európy bol sviatok futbalu, ale po eufórii zrazu vznikli problémy. Prichádzali kauzy, problémy s prémiami a tak ďalej, to bolo ťažké obdobie. Ustáť ho nebolo jednoduché, ale spoločnými silami sme to zvládli, hoci sme zbytočne stratili dva zápasy s Anglickom a v Slovinsku. Všetci sme niesli svoj diel viny. Potom prišla séria piatich víťazstiev, mužstvo bolo znova naštartované, chýbal nám bod k baráži. Nepodarilo sa postúpiť a bolo potrebné riešiť veci ďalej. Veľa hráčov chcelo v reprezentácii skončiť, viedol som s nimi ťažké rozhovory. Som však toho názoru, že najlepší by mali hrať v reprezentácii. Zvolil som stratégiu postupného omladzovania mužstva, odišiel Jano Ďurica a prišiel za neho Škriniar. Vychovali sme Hrošovského a Lobotku na post Viktora Pečovského. Takto som rozmýšľal ďalej, lebo sú tam Nemec a Hubočan, že dostanú šancu Hancko a Mráz. Ale v reprezentácii sa neskúša, v reprezentácii už hráč musí vedieť hrať futbal. Musia tam hrať najlepší. Z tohto pohľadu to boli zbytočné tlaky na moju osobu s preferovaním jednotlivých hráčov za cieľom ich následného predaja. Načo tlačiť a urážať tých starších hráčov? Hubočan nehrá v Marseille, ale Hancko ani Mráz tiež nehrávajú vo svojich kluboch... Ja som tréner a mám tú možnosť rozhodovať o nominácii. Rozbiť niečo je ľahké, ale tvoriť je dlhá cesta. Mrzelo by ma, keby slovenský futbal prišiel o fanúšika, ktorého sme si za tie roky krvopotne získali na našu stranu," dodal Kozák.
Ján Kozák nastúpil na post reprezentačného trénera v júli 2013, keď vo funkcii vystriedal dvojicu koučov Stanislava Grigu a Michala Hippa. Pôvodný kontrakt mu platil do novembra 2015. Keďže sa mu podarilo s mužstvom okolo kapitána Martina Škrtela postúpiť na EURO 2016 do Francúzska, prišlo k predĺženiu spolupráce. Postupom na európsky šampionát sa zaradil k najúspešnejším slovenským kormidelníkom. Slováci na ceste do Francúzska dokázali zdolať aj úradujúcich majstrov Európy Španielov (2:1 v Žiline) a zo skupiny postúpili priamo z druhého miesta, keď predstihli tretiu Ukrajinu. Na veľké podujatie sa so Slovákmi pred ním kvalifikoval len Vladimír Weiss, ktorý priviedol SR na MS 2010 do JAR, tam až do osemfinále.
Kozák následne vo februári 2016 predĺžil zmluvu až do konca kvalifikácie MS 2018 do Rusku. Vo Francúzsku na EURO postúpil s tímom do osemfinále, kde Slovákov vyradili majstri sveta Nemci. V júni 2017 vedenie zväzu s Kozákom i jeho asistentom Štefanom Tarkovičom predĺžilo opäť zmluvy až do roku 2020.
Premiéru na slovenskej reprezentačnej lavičke absolvoval Kozák 14. augusta 2013 v prípravnom dueli proti Rumunsku v Bukurešti, v ktorom sa zrodila remíza 1:1. Dovtedy viedol slovenský prvoligový klub MFK Košice. Bývalý československý reprezentant (55 zápasov/9 gólov), majster ČSSR v drese Dukly Praha a najlepší futbalista ČSSR 1981 má bronzovú medailu z ME 1980 v Taliansku, zahral si aj na MS 1982 v Španielsku. Ako tréner sa stal dvakrát slovenským majstrom s 1. FC Košice, ktorý doviedol ako prvý slovenský klub do skupinovej fázy Ligy majstrov (1997/1998).
Slováci pod Kozákovým vedením odohrali 54 zápasov, v ktorých 29-krát vyhrali, 10-krát remizovali a 15-krát prehrali s celkovým skóre 80:48. V rebríčku Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) sa s národným tímom dokázal vyšplhať na 14. miesto (august 2015), čo je jeho historické maximum. Momentálne je SR v rebríčku FIFA na 26. pozícii.
Šesťdesiatštyriročný Kozák bol najdlhšie pôsobiacim trénerom pri slovenskom národnom tíme. Možnosť nastúpiť premiérovo v národnom tíme dostalo od neho až 32 hráčov. Kozák priviedol reprezentáciu prvýkrát v histórii Slovenska na záverečný turnaj ME. Tam jeho zverenci postupne prehrali s Walesom 1:2, zdolali Rusko 2:1, remizovali s Anglickom 0:0 a v osemfinále podľahli Nemecku 0:3. V kvalifikácii na majstrovstvá sveta 2018 slovenským futbalistom len tesne utiekol postup do baráže, keď v tabuľke mužstiev na druhých priečkach skončili na 9. mieste, do baráže postúpilo osem tímov.