Niekdajší skvelý tenista Ján Krošlák sa rozhodol kandidovať vo februárových parlamentných voľbách. Aj o tom, čo ho k tomu primälo, nám porozprával v televíznom štúdiu TABLET.TV.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 28. decembra (Teraz.sk) – Nie je to tak dávno, čo niekdajší skvelý tenista Ján Krošlák reprezentoval Slovensko vo svete, dnes má ambíciu byť ľudom spod Tatier nápomocný z poslaneckej lavice Národnej rady SR. O jeho politických ambíciách, úspešnej hráčskej kariére, legendárnom Agassim, ktorý ho spomenul aj vo svojej autobiografii, ale i o tom, prečo zavesil raketu na klinec tak skoro, či o súčasnom postavení slovenského tenisu vo svete, sme sa so 45-ročným rodákom z Bratislavy rozprávali na sklonku roka v televíznom štúdiu TABLET.TV.
Ján Krošlák vyhral počas svojej kariéry dva turnaje na okruhu ATP (Tel Aviv 1995 a Šanghaj 1997), no okrem toho odohral viacero nezabudnuteľných zápasov. Na ktoré z nich najradšej spomína? „V tom mám úplne jasno. Bol to finálový duel s Adrem Agassim na turnaji v Ostrave v roku 1999. Pamätám si na to, akoby to bolo včera. Prehral som síce 1:2, no pocitovo som bol blízko k víťazstvu. Škoda, že sa mi ho nepodarilo brejknúť na začiatku tretieho setu, mohlo to celé dopadnúť inak. Ale rád spomínam aj na súboje so Safinom či Medvedevom. Tých pamätných zápasov teda bolo viac, no ako som už povedal, nezabudnuteľný bol ten s Agassim pred 21 rokmi,“ rozhovoril sa Ján Krošlák.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S JÁNOM KROŠLÁKOM:
A bol to práve Agassi, ktorý mu vo svojej autobiografii venoval pár riadkov. Legendárny americký tenista vo svojej životopisnej knihe napísal, že po vzájomnom zápase s Krošlákom bol presvedčený, že zo Slováka bude raz hráč prvej svetovej desiatky. „Hral som proti nemu raz v živote a spomenul ma v knihe, pekné nie? Ale aby som sa vrátil k téme, cítil som, že herne mám na to, aby som bol v rebríčku ATP tak vysoko, no bohužiaľ asi tomu chýbali iné veci a hlavu som zrejme nemal na to nastavenú. Domnievam sa, že keby som mal vtedy hlavu, ktorú mám teraz, samozrejme aj s vtedajšími schopnosťami, tak by som v tej prvej desiatke možno figuroval,“ zamyslel sa Krošlák.
Jeden z najlepších slovenských tenistov z obdobia na prelome milénií dal definitívnu bodku za hráčskou kariérou pomerne skoro, mal iba 28 rokov. Zranenia ho nelimitovali, a tak to bol pre mnohých záhadný krok. Prečo sa tak rozhodol? „Ak mám byť úprimný, ani sám neviem. Narodil sa mi v tom čase syn a bol som už psychicky unavený z večného cestovania. Dnes to už beriem ako smiešnu výhovorku, a určite by som to riešil inak. Možno by som si dal dvojmesačnú pauzu, šiel do Brazílie na ryby, alebo sa jednoducho len tak niekam vyparil. Vtedy som to však celé zabalil, a to bola chyba. Nie zasa osudová, pre ktorú by som dodnes nespával, ale realita je taká, že pokojne som to mohol ešte ďalších desať rokov v profesionálnom kolotoči potiahnuť,“ pokračoval Ján Krošlák, ktorý v roku 1999 figuroval v rebríčku ATP najvyššie v kariére - na 53. mieste.
História slovenského tenisu by sa dala obrazne označiť aj ako cesta od Miloslava Mečířa, cez Karola Kučeru s Dominikom Hrbatým až po Martina Kližana. Vezmúc do úvahy ich výsledky vo svete, na rovinu treba povedať, že má klesajúcu tendenciu. „Áno, je to tak a ak to niekto konštatuje, nemusí byť ani odborník. Stačí sa pozrieť na to z pohľadu rebríčkového postavenia. No netýka sa to u nás iba tenisu, ale športu celkovo. Myslím si, že ide o problém súčasnej generácie, možno dvoch idúcich po sebe. Tá moja vyrastala na ulici, dennodenne sme žili športom, chceli sme sa nikam dostať a presadiť sa. Dnešné deti akoby nemali žiadne ambície, nie sú ctižiadostivé, nestretávajú sa, nekomunikujú, naopak, radšej sú zavreté doma a žijú na sociálnych sieťach. A to je veľká tragédia,“ myslí si Krošlák.
Pred pár dňami zarezonovala v médiách správa, že Krošlák bude v blížiacich sa voľbách kandidovať do parlamentu. Do politického boja ide s číslom 40 na kandidátke OĽaNO. Ak by sa tam dostal, v akej pozícii si vie seba predstaviť? „Mám 45 rokov, som na vrchole fyzických i mentálnych síl a plne si uvedomujem, aká situácia na Slovensku za uplynulé roky nastala. Parlament je pre mňa výzva, a ak by som to mal povedať športovým žargónom, tak dostať sa doň, by bolo niečo, ako sa prebojovať na olympiádu. A triumf na olympiáde by bola pre mňa pozícia ministra vnútra. To je teda moja najvyššia politická ambícia, pretože práve človek v tejto funkcii môže zmeniť našu krajinu a posunúť ju niekam ďalej,“ uzavrel Ján Krošlák.
Ján Krošlák vyhral počas svojej kariéry dva turnaje na okruhu ATP (Tel Aviv 1995 a Šanghaj 1997), no okrem toho odohral viacero nezabudnuteľných zápasov. Na ktoré z nich najradšej spomína? „V tom mám úplne jasno. Bol to finálový duel s Adrem Agassim na turnaji v Ostrave v roku 1999. Pamätám si na to, akoby to bolo včera. Prehral som síce 1:2, no pocitovo som bol blízko k víťazstvu. Škoda, že sa mi ho nepodarilo brejknúť na začiatku tretieho setu, mohlo to celé dopadnúť inak. Ale rád spomínam aj na súboje so Safinom či Medvedevom. Tých pamätných zápasov teda bolo viac, no ako som už povedal, nezabudnuteľný bol ten s Agassim pred 21 rokmi,“ rozhovoril sa Ján Krošlák.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S JÁNOM KROŠLÁKOM:
A bol to práve Agassi, ktorý mu vo svojej autobiografii venoval pár riadkov. Legendárny americký tenista vo svojej životopisnej knihe napísal, že po vzájomnom zápase s Krošlákom bol presvedčený, že zo Slováka bude raz hráč prvej svetovej desiatky. „Hral som proti nemu raz v živote a spomenul ma v knihe, pekné nie? Ale aby som sa vrátil k téme, cítil som, že herne mám na to, aby som bol v rebríčku ATP tak vysoko, no bohužiaľ asi tomu chýbali iné veci a hlavu som zrejme nemal na to nastavenú. Domnievam sa, že keby som mal vtedy hlavu, ktorú mám teraz, samozrejme aj s vtedajšími schopnosťami, tak by som v tej prvej desiatke možno figuroval,“ zamyslel sa Krošlák.
Jeden z najlepších slovenských tenistov z obdobia na prelome milénií dal definitívnu bodku za hráčskou kariérou pomerne skoro, mal iba 28 rokov. Zranenia ho nelimitovali, a tak to bol pre mnohých záhadný krok. Prečo sa tak rozhodol? „Ak mám byť úprimný, ani sám neviem. Narodil sa mi v tom čase syn a bol som už psychicky unavený z večného cestovania. Dnes to už beriem ako smiešnu výhovorku, a určite by som to riešil inak. Možno by som si dal dvojmesačnú pauzu, šiel do Brazílie na ryby, alebo sa jednoducho len tak niekam vyparil. Vtedy som to však celé zabalil, a to bola chyba. Nie zasa osudová, pre ktorú by som dodnes nespával, ale realita je taká, že pokojne som to mohol ešte ďalších desať rokov v profesionálnom kolotoči potiahnuť,“ pokračoval Ján Krošlák, ktorý v roku 1999 figuroval v rebríčku ATP najvyššie v kariére - na 53. mieste.
Chce byť ministrom vnútra
História slovenského tenisu by sa dala obrazne označiť aj ako cesta od Miloslava Mečířa, cez Karola Kučeru s Dominikom Hrbatým až po Martina Kližana. Vezmúc do úvahy ich výsledky vo svete, na rovinu treba povedať, že má klesajúcu tendenciu. „Áno, je to tak a ak to niekto konštatuje, nemusí byť ani odborník. Stačí sa pozrieť na to z pohľadu rebríčkového postavenia. No netýka sa to u nás iba tenisu, ale športu celkovo. Myslím si, že ide o problém súčasnej generácie, možno dvoch idúcich po sebe. Tá moja vyrastala na ulici, dennodenne sme žili športom, chceli sme sa nikam dostať a presadiť sa. Dnešné deti akoby nemali žiadne ambície, nie sú ctižiadostivé, nestretávajú sa, nekomunikujú, naopak, radšej sú zavreté doma a žijú na sociálnych sieťach. A to je veľká tragédia,“ myslí si Krošlák.
Pred pár dňami zarezonovala v médiách správa, že Krošlák bude v blížiacich sa voľbách kandidovať do parlamentu. Do politického boja ide s číslom 40 na kandidátke OĽaNO. Ak by sa tam dostal, v akej pozícii si vie seba predstaviť? „Mám 45 rokov, som na vrchole fyzických i mentálnych síl a plne si uvedomujem, aká situácia na Slovensku za uplynulé roky nastala. Parlament je pre mňa výzva, a ak by som to mal povedať športovým žargónom, tak dostať sa doň, by bolo niečo, ako sa prebojovať na olympiádu. A triumf na olympiáde by bola pre mňa pozícia ministra vnútra. To je teda moja najvyššia politická ambícia, pretože práve človek v tejto funkcii môže zmeniť našu krajinu a posunúť ju niekam ďalej,“ uzavrel Ján Krošlák.