Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 16. november 2024Meniny má Agnesa
< sekcia Šport

Armstrong sa pred kamerami vyznal, že túži po zmiernení trestu

Lance Armstrong v diskusii s Oprah Winfreyovou. Foto: TASR/AP

Agentúra AP medzitým informovala, že štúdio Paramount Pictures v spolupráci s produkčnou spoločnosťou Bad Robot pripravujú o Armstrongovi životopisný film.

Los Angeles 19. januára (TASR) - Americký cyklista Lance Armstrong ozrejmil v piatkovej druhej časti rozhovoru s prominentnou moderátorkou Oprah Winfreyovou okolnosti, ktoré ho viedli k verejnému priznaniu k užívaniu dopingu. Informovala o tom agentúra Associated Press (AP).

Armstrong uviedol, že pre priznanie sa rozhodol po tom, čo videl s akou vehementnosťou ho jeho 13-ročný a najstarší syn Luke bránil pred obvineniami z užívania zakázaných látok. "Videl som svojho syna, ako ma bráni slovami: 'To nie je pravda. To, čo hovoríte o mojom otcovi, nie je pravda'," uviedol Armstrong. "Vtedy som pochopil, že mu to musím povedať," dodal Armstrong, ktorý je otcom piatich detí.

Agentúra AP poznamenáva, že dôvodom priznania cyklistu napokon neboli ušlé príjmy zo sponzorských príspevkov vo výške 75 miliónov dolárov (56 miliónov EUR) ani vynútený odchod z čela charitatívnej organizácie Livestrong, ktorú svojho času sám založil. Armstrong sa pritom k nekalým praktikám priznal po rokoch vytrvalého popierania.

Lance Armstrong
Foto: TASR/AP
Na rozdiel od prvej časti rozhovoru, v ktorej podľa mnohých médií dopingový hriešnik neprejavil dostatočnú ľútosť nad svojimi prehreškami, sa v druhej časti cyklistovi v niektorých momentoch tisli do očí slzy. Interview nakrútili ešte pondelok, televízna stanica Oprah Winfrey Network (OWN) odvysielala prvú časť rozhovoru vo štvrtok. Armstrong vtedy prehovoril na verejnosti prvý raz od odňatia všetkých siedmich titulov z Tour de France a udelenia doživotného zákazu činnosti. Okrem toho mu Medzinárodná cyklistická únia (UCI) anulovala všetky výsledky od roku 1998 a Medzinárodný olympijský výbor odobral bronzovú medailu z olympiády v roku 2000 v Sydney.

Agentúra AP medzitým informovala, že štúdio Paramount Pictures v spolupráci s produkčnou spoločnosťou Bad Robot pripravujú o Armstrongovi životopisný film. Štúdio získalo autorské práva na pripravovanú knihu o Armstrongovi z pera Juliet Macurovej, novinárky denníka The New York Times. Podrobnosti o scenáristovi, režisérovi, termíne nakrúcania či hereckom obsadení nie sú zatiaľ známe, uvádza agentúra.

Armstronga najviac mrzí fakt, že musel opustiť rady "jeho šiesteho dieťaťa" nadácie Livestrong, ktorú založil na boj s rakovinou. Bol to pre neho "moment hlbokého poníženia", ale musel to urobiť, aby ju ďalej nekompromitoval. "Veľa som o tom premýšľal. Bolelo to ako čert, ale musel som to urobiť," uviedol a na margo doživotného trestu dodal, že by raz chcel dosiahnuť jeho zmiernenie: "Zaslúžim si trest, ale nie som si istý, či ma mali potrestať takýmto trestom smrti. Či by som si zabehol napríklad v päťdesiatke maratón v Chicagu? Určite veľmi rád. Ale kvôli trestu nemôžem. Som pretekár. To som robil celý život. Teraz je ale so všetkým koniec."