Los Angeles 22. novembra (TASR) - Legendárna americká tenistka Billie Jean Kingová oslávi v stredu významné životné jubileum - 80 rokov. S celkovo 39 grandslamovými titulmi, z toho dvanástimi v singli, patrí medzi najúspešnejšie hráčky histórie. Preslávila sa však aj ako vytrvalá bojovníčka za práva žien a sexuálnych menšín. Stála pri zrode Ženskej tenisovej asociácie (WTA) a je držiteľkou najvyššieho vyznamenania v USA - Prezidentskej medaily slobody. Na jej počesť premenovali v roku 2020 tradičnú ženskú tímovú súťaž Poháre federácie na Pohár Bille Jean Kingovej.

Narodila sa ako Billie Jean Moffittová 22. novembra 1943 v Long Beach v Kalifornii športovo založeným rodičom. V detstve sa venovala softbalu a na tenisové dvorce prešla ako 11-ročná, keď si za svoje úspory kúpila prvú raketu. Už od začiatkov sa prezentovala agresívnym poňatím hry, čo neskôr pretavila do zisku množstva trofejí. Štúdium na Kalifornskej štátnej univerzite v Los Angeles nedokončila, keďže sa chcela už naplno venovať tenisu, strela sa tam však s neskorším manželom Larrym Kingom. Svadbu mali v roku 1965 v Long Beach. "Bola som vtedy do neho bláznivo zamilovaná," spomínala neskôr, keď sa ich zväzok skončil v roku 1987 rozvodom. Po svadbe si totiž čoraz viac uvedomovala, že ju priťahujú skôr ženy. Udržiavala dlhodobo pomer so svojou osobnou asistentkou Marilyn Barnettovou a po prevalení ich aféry sa v máji 1981 stala prvou prominentnou profesionálnou športovkyňou na svete, ktorá sa otvorene prihlásila k homosexuálnej orientácii.

To už mala za sebou obrovské úspechy na tenisovom okruhu. Svoj prvý grandslamový titul vo dvojhre získala v roku 1966 vo Wimbledone a kariérny Grand Slam zavŕšila víťazstvom na Roland Garros v roku 1972. Napokon nazbierala spolu 39 grandslamových triumfov - 12 vo dvojhre, 16 vo štvorhre a 11 v mixe. Najviac, až 20, si ich priniesla z Wimbledonu. V histórii si na konto pripísali viac iba Margaret Courtová (62) a Martina Navrátilová (59). V rokoch 1966 až 1974 bola s prestávkami šesťkrát na poste líderky svetového rebríčka žien, má spolu 129 turnajových titulov vo dvojhre. Odohrala množstvo pamätných zápasov, medzi ktoré patrí napríklad najdlhšie wimbledonské finále z roku 1970, v ktorom po tuhom boji podľahla Courtovej 12:14 a 9:11. Minimálne rovnakú pozornosť však vzbudil aj jeden jej neoficiálny duel - v roku 1973 prijala ponuku na "súboj pohlaví" od niekdajšieho wimbledonského víťaza Bobbyho Riggsa. Ten totiž vyhlásil, že ani vo veku 55 rokov nebude pre neho problém zdolať hocijakú špičkovú tenistku. Kingová mu však dokázala opak - v ostrosledovanom zápase v Texase pred 30-tisícovou kulisou ho v životnej forme zdolala 6:4, 6:3, 6:3 a okrem zisku prémie 100-tisíc dolárov sa stala okamžite vzorom pre ženské hnutia na celom svete.

Foto: TASR/AP

"Ak by som ten zápas prehrala, ženský tenis by sa vrátil zasa o 50 rokov naspäť," reagovala po stretnutí Kingová, ktorá sa dlhodobo zasadzovala za rovnaké odmeňovanie mužov a žien. Aktivizmom výrazne ovplyvnila rozvoj ženského tenisu i pohľad na ženský šport všeobecne. Spolu s viacerými ďalšími hráčkami istý čas bojkotovala niektoré turnaje pre nedostatočné finančné ohodnotenie, neskôr si z tohto dôvodu založili vlastný okruh Virginia Slims Circuit. Ten sa stal napokon základom pre vznik Ženskej tenisovej asociácie (WTA) v roku 1973.

Kingovú uviedli v roku 1987 do Medzinárodnej tenisovej siene slávy v Newporte. Od roku 2006 nesie jej meno Národné tenisové centrum Billie Jean Kingovej v New Yorku, dejisko grandslamového US Open. V roku 2019 sa stala prvou globálnou ambasádorkou Fed Cupu, ktorý o rok neskôr premenovali na jej počesť na Pohár Bille Jean Kingovej. Prestížnu súťaž ženských reprezentačných tímov vyhrala počas aktívnej kariéry sedemkrát ako hráčka a neskôr trikrát aj ako nehrajúca kapitánka tímu USA. Okrem najvyššieho vyznamenania v USA si v roku 2022 prevzala z rúk prezidenta Emmanuela Macrona aj najvyššie francúzske štátne vyznamenanie - Rad čestnej légie.