Bratislava 7. septembra (TASR) – Karol Polák svojím osobitým pútavým štýlom komentoval vyše 30 rokov množstvo významných svetových i domácich športových prenosov v Československej televízii. Jeho hlas zostane navždy nerozlučne spätý s Panenkovou elegantnou jedenástkou, ktorá v roku 1976 znamenala pre Československo belehradský titul majstrov Európy. V sobotu 7. septembra by sa športový redaktor a uznávaný komentátor dožil 85 rokov.

"Počas slávnostného otvorenia olympiády v Grenobli 1968 zapálil olympijský oheň francúzsky krasokorčuliar Alain Calmat. Réžia mu pripevnila na hruď mikrofón a keď vbehol na štadión, bolo počuť tlkot jeho srdca. Fascinujúce. Ešte predtým sa slovenský tvorca Miro Procházka dozvedel, čo je v scenári slávnostného otvorenia, tak mi napísal báseň. Ja som ju jemnučko prečítal do toho tlkotu srdca. Malo to ohromný úspech," priblížil atmosféru podujatia komentátor v jednom zo svojich rozhovorov.

Karol Polák sa narodil 7. septembra 1934 v Bratislave. Jeho otec, bývalý ligový futbalista ho odmalička viedol k športu. V mladosti bol brankárom vo vtedajšej Červenej hviezde Bratislava a potom hral šesť rokov druhú basketbalovú ligu. Okrem športového talentu mal tiež umelecké sklony. Rodičia v ňom objavili hudobný talent a zapísali syna na husle. Potom sa venoval spevu na konzervatóriu.

Na štúdium herectva Karola Poláka nahovoril vysokoškolský pedagóg Ján Borodáč. Absolvoval Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Počas štúdia hrával v jednej malej kapele ako huslista, moderoval v Divadle hudby a chodil aj do rozhlasu na nočné služby ako hlásateľ.

V roku 1962 sa stal komentátorom v novovznikajúcej športovej redakcii v Československej televízii. V priebehu nasledujúcich rokov svojím charakteristickým štýlom komentoval nespočetné množstvo športových prenosov. Diváci oceňovali jeho zmysel pre humor, ktorým spestroval svoje športové vstupy.

Zúčastnil sa na šiestich zimných a šiestich letných olympiádach, siedmich majstrovstvách sveta a ôsmich majstrovstvách Európy vo futbale, dvadsiatich majstrovstvách sveta a Európy v krasokorčuľovaní.

Bol to práve hlas Karola Poláka, ktorý komentoval druhé miesto československých reprezentantov na majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962, víťazstvo Slovana Bratislava v Pohári víťazov pohárov v roku 1969 či nezabudnuteľnú jedenástku Antonína Panenku na majstrovstvách Európy v Belehrade v roku 1976.

S pravidelným komentovaním skončil v roku 1992. Isté obdobie moderoval športovú reláciu Retro Šport na súkromnej rozhlasovej stanici Rádio Hornet. Príležitostne spolupracoval s niektorými televíznymi a rozhlasovými stanicami a moderoval rôzne spoločenské akcie.

"Karolovi nezáležalo na tom, či šiel komentovať ligový futbal do Trnavy alebo olympiádu do Tokia, vždy sa veľmi zodpovedne pripravoval, pretože sa držal zásady, že ho počúvajú aj ľudia, ktorí vedia viac ako on. Takže sa neustále učil," prezradila v roku 2013 jeho manželka Eva Poláková.

Mnohí športoví fanúšikovia o ňom dodnes hovoria ako o bezkonkurenčnej legende športového komentovania. Karol Polák bol držiteľom televízneho ocenenia Zlatý krokodíl (1972), ceny Československej televízie (1981) alebo ceny Slovenského olympijského výboru.

Polák sa objavil aj na filmovom plátne. Zahral si komentátora v komédii Ženy v ofsajdu (1971) v réžii Bořivoja Zemana a v dráme V každom počasí (1974). Pod réžiu snímky sa podpísal Ľudovít Filan.

Športový komentátor zomrel 17. januára 2016 v Bratislave vo veku 81 rokov po ťažkej chorobe.

O míľnikoch profesionálnej dráhy Karola Poláka rozpráva kniha od Juraja Soviara s názvom Replay - Komentuje Karol Polák.

V rodom meste na Cintoríne Slávičie údolie odhalili Karolovi Polákovi v roku 2016 pomník. Televíznu legendu tak pripomína náhrobný kameň v tvare srdca, ktorý dopĺňa futbalová lopta a jeho životné motto "Hovor málo - povedz veľa".