Tokio 7. augusta (TASR) - Jeden z trénerov slovenského štvorkajaku Peter Likér nezadržal po zisku bronzu na OH v Tokiu slzy. Jeho zverenci Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček, Adam Botek mu pomohli k zisku druhej medaily z olympiády. Tento úspech by chcel zopakovať, pretože ako uviedol po pretekoch v K4 na 500 m, baví ho prekonávať rekordy.

Likér po dojazde do cieľa prejavil veľké emócie, za slzy sa nehanbil: "Nechcem byť sebec, ale tieto slzy šťastia patrili mne. Ja som mal v uplynulom období veľmi ťažké obdobie, či už v súkromnom živote i športovom. Bolo veľmi ťažké postaviť zostavu na OH na takú úroveň, aby to bolo fajn. Tým, že som získal medailu s chalanmi v Riu, tak viem povedať, že toto stálo oveľa viacej driny, hádok a všetkého. Ale som si vedomý, že olympijskú medailu nikto nedostane zadarmo."

Foto: TASR - Michal Svítok

Slovenský štvorkajak mal skvelé rozjazdy i semifinále, vo finále nestačil len na Nemcov a Španielov. Štvrtých Rusov zdolal len o 120 tisícin. "Vedel som, že bude kľúčové zvoliť tempo. Na Nemcov sme určite nemali, ale verili sme, že medailu môžeme mať. Štvrté miesto by nás neuspokojilo. Som rád, že sme dokázali, že nie sme náhodní zberatelia medailí, a že vieme zdolávať veľké kanoistické krajiny ako Rusko, Bielorusko, Francúzsko, či Česko," povedal Likér.

Likérovi zverenci mali ťažkú prípravu, pred jej vrcholom ešte musel tím vyriešiť jeden otáznik. Na miesto štvrtého člena posádky mali zálusk Vlček i Csaba Zalka. Pre Vlčeka rozhodla interná kvalifikácia na bratislavskom Zemníku tesne pred odletom do Tokia. "Rozhodnutie padlo na Vlčeka, ale Csaba bol plnohodnotným členom posádky. Všetci piati pretekári sú na vysokej úrovni a tak ako by bol smutný Erik, tak teraz je smutný Csaba. Ale my mu to chceme celý tím nejako vynahradiť. Ja si to chcem teraz vychutnať, chcem si to užiť. Pre Erika je to štvrtá medaila a šiesta olympiáda a ja teraz viem povedať, že možno nie posledná. Máme chuť ísť do toho. Paríž je o tri roky, radi prekonávame rekordy. Aj mne teraz hovorili Maďari, že som jediný tréner, ktorý má z OH dve medaily. To ma prekvapilo. Som veľmi rád a veľmi sa teším. Vedel som, že to bude buď nebo alebo peklo," konštatoval Likér.

Tréner slovenských vodákov sa po pretekoch ocitol vo vode napriek tomu, že to opatrenia v súvislosti so šírením koronavírusu nepovoľujú. "Ja som išiel objať Erika, nejak sme sa mykli a skončil som vo vode. Voda je strašne teplá. Ja toto robím 11 rokov a som veľmi rád, že to mám za sebou a strašne sa teším domov," dodal Likér.

Druhý tréner Andrej Wiebauer opísal dramatický záver, na ktorý však Slováci boli podľa neho pripravení: "Bolo to výborné, pole bolo vyrovnané. To, že sme zdolali Rusov, aj keď len tesne, znamená to, že sme jednoducho boli lepší. Záver je v tejto disciplíne veľmi dôležitý, to nám už ukázalo niekoľko pretekov. Preto sme do toho vložili všetko. My sme na chalanov veľmi pyšní."

Cestu za bronzom neskomplikovalo ani počasie. Po semifinálovej jazde sa nad kanálom Sea Forest Waterway rozpršalo, prihnal sa tajfún Mirinae. To však Slovákov nerozladilo, hoci hrozil odklad ich jazdy. Počasie sa však napokon umúdrilo. "Ja keď som hovoril s chalanmi v ten moment, keď prišla smršť, tak si povedali že konečne, toto nám sedí. Nebola panika, úplne naopak. Tešili sme sa. Vnímali sme, že mal byť bočný vietor, napokon bol priamejší, čo bola na tej našej krajnej strane výhoda. Ale išli sme už preteky aj pri oveľa horších podmienkach," dodal Wiebauer.