Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Richard Lintner je jedným z mála slovenských hokejistov, ktorí sa môžu popýšiť zlatom z majstrovstiev sveta. Na to spred 17-tich rokov sme si s ním zaspomínali v štúdiu TABLET.TV.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 10. mája (Teraz.sk) – V sobotu 11. mája to bude na deň presne 17 rokov, čo sa slovenskí hokejisti tešili v ére samostatnosti z doposiaľ jediného titulu majstra sveta. Jedným zo základných pilierov vtedajšej družiny trénera Jána Filca bol ofenzívny obranca Richard Lintner, s ktorým sme si v televíznom štúdiu TABLET.TV na tento veľkolepý úspech zaspomínali. Okrem toho sme zhodnotili aj šance súčasnej reprezentácie SR na tohtoročných MS, ktoré sa konajú na Slovensku, no pár viet sme prehodili aj o Pro-Hokeji, ktorý riadi našu najvyššiu hokejovú súťaž a ktorému už bezmála tri roky šéfuje.
Švédsky Göteborg, sobota 11. máj, 19.00 h: začal sa finálový zápas 66. majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorom sa proti slovenským hokejistom postavili Rusi. Čo však prežívala partia okolo kapitána Miroslava Šatana pár hodín predtým? „V prvom rade musím povedať, že mne osobne veľmi odľahlo, keď ruská reprezentácia zdolala v semifinále Fínov. Tých som si proti nám neželal ani za svet. Vo finále nás teda čakali Rusi, nad ktorými sme na šampionáte už raz vyhrali. A možno aj preto sme si celý deň pred vyvrcholením šampionátu s niektorými chalanmi hovorili, že zajtra budeme majstri sveta. Ja s Rasťom Pavlikovským, s ktorým som bol na izbe, sme o tom dokonca vôbec nepochybovali, nič iné sme si nepripúšťali,“ rozhovoril sa Richard Lintner.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S RICHARDOM LINTNEROM:
Slovenským hokejistom vyšiel vstup do finálového duelu excelentne. Už v 22. sekunde otvoril skóre duelu Višňovský a vďaka gólu Bondru v polovici úvodnej dvadsaťminútovky odchádzali zverenci Jána Filca prvýkrát do šatní s dvojgólovým náskokom. V ďalšom priebehu však nastali nečakané komplikácie a Rusom sa necelých šesť minút pred koncom záverečnej tretiny podarilo vyrovnať na 3:3. „S tým sme veru nerátali, vyrovnávajúci gól bol pre nás obrovský šok. Napriek tomu sme sa nezložili, práve naopak. Chalani, ktorí v krízových momentoch zabrali mnohokrát predtým a ešte aj veľakrát potom, to opäť zobrali do svojich rúk a tá nádherná rozprávka napísala napokon ten najkrajší koniec,“ narážal Lintner na nezabudnuteľný víťazný gól Petra Bondru presne sto sekúnd pred koncom finálového súboja.
Veľkolepé oslavy historického úspechu sa začali už priamo na ľade arény Scandinavium v Göteborgu. Pokračovali v jej útrobách a na druhý deň aj na palube lietadla pri návrate na Slovensko a potom najmä na bratislavskom Hlavnom námestí. „V tom čase ešte neexistoval až taký priamy kontakt, neboli smartfóny a ani internet nebol na takej úrovni ako dnes, a tak sme nevedeli, čo sa doma po našom finálovom triumfe deje. O to viac sme boli prekvapení, keď sme prileteli do Bratislavy a zbadali tie tisícky radujúcich sa ľudí. Pochopiteľne, že sme si to potom s nimi dokonale užili, pričom paradoxom je, že si to užívame dodnes. Ľudia si to stále pamätajú, čo ma nesmierne teší, a zároveň pevne dúfam, že to ešte niekedy zažijú,“ zaželal si dnes už 41-ročný bývalý obranca, ktorý bol na MS 2002 zaradený do All-Star tímu.
Posledný svetový šampionát v úlohe hráča absolvoval Lintner v roku 2010 v Kolíne nad Rýnom. Odvtedy však veľmi pozorne sledoval každý nasledujúci, pričom výnimkou nebude ani ten tohtoročný, ktorý sa koná v Bratislave a Košiciach. Neobáva sa podobného scenára ako v roku 2011, keď naša reprezentácia s omnoho hviezdnejším kádrom podľahla tlaku domáceho prostredia, nepostúpila do štvrťfinále a napokon obsadila až 10. miesto? „Za ostatné roky sa stalo pravidlom, že domáce mužstvá hrávajú pod väčším tlakom. Po príklad nemusím chodiť až tak ďaleko, stačí si spomenúť, na slávne neslávne vystúpenie hviezdami nabitej ruskej zbornej na domácich MS pred tromi rokmi. Takže, áno, ten tlak na našich chlapcov bude tento rok väčší ako inokedy, no na konci každého zápasu sa každý tím chce tešiť z víťazstva, pričom je jedno, či hrá doma, vo Fínsku alebo vo Švédsku... Ak sa navyše, každý jeden hráč bude dôkladne sústrediť na svoje činnosti a povinnosti, jeho psychika bude uvoľnená o to, že nemusí riešiť veci, na ktoré dosah nemá. Hokej je totiž kolektívny šport, v ktorom sám jednotlivec môže len veľmi málo ovplyvniť,“ zamyslel sa 105-násobný reprezentant SR.
Koncom februára uzrela svetlo sveta správa, že spoločnosť Pro-Hokej, ktorej Lintner už tretí rok šéfuje, nebude od nasledujúcej sezóny riadiť našu najvyššiu hokejovú súťaž. „Je to téma, ktorá sa navonok zdá byť nejasná, no ona je viac-menej odborná. Mediálne sa ani nedá príliš uchopiť. Každopádne diskusia o tomto so Slovenským zväzom ľadového hokeja je zdravá, problémom je akurát to, že mala prebehnúť už pred polrokom. Teraz sú totiž už kluby a prakticky celá liga pripravená na ďalší ročník. To, že so zväzom hľadáme cesty ako ešte optimálnejšie nastaviť fungovanie súťaže, je podľa mňa dobrá vec a ja verím, že už čoskoro sa slovenská hokejová verejnosť dozvie výsledok našich rokovaní, ktoré sú už vo finále. Teraz môžem povedať akurát toľko, že ten výsledok bude fajn a opäť pomôže slovenskému hokeju urobiť ďalší krôčik vpred,“ uzavrel Richard Lintner.
Švédsky Göteborg, sobota 11. máj, 19.00 h: začal sa finálový zápas 66. majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorom sa proti slovenským hokejistom postavili Rusi. Čo však prežívala partia okolo kapitána Miroslava Šatana pár hodín predtým? „V prvom rade musím povedať, že mne osobne veľmi odľahlo, keď ruská reprezentácia zdolala v semifinále Fínov. Tých som si proti nám neželal ani za svet. Vo finále nás teda čakali Rusi, nad ktorými sme na šampionáte už raz vyhrali. A možno aj preto sme si celý deň pred vyvrcholením šampionátu s niektorými chalanmi hovorili, že zajtra budeme majstri sveta. Ja s Rasťom Pavlikovským, s ktorým som bol na izbe, sme o tom dokonca vôbec nepochybovali, nič iné sme si nepripúšťali,“ rozhovoril sa Richard Lintner.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S RICHARDOM LINTNEROM:
Slovenským hokejistom vyšiel vstup do finálového duelu excelentne. Už v 22. sekunde otvoril skóre duelu Višňovský a vďaka gólu Bondru v polovici úvodnej dvadsaťminútovky odchádzali zverenci Jána Filca prvýkrát do šatní s dvojgólovým náskokom. V ďalšom priebehu však nastali nečakané komplikácie a Rusom sa necelých šesť minút pred koncom záverečnej tretiny podarilo vyrovnať na 3:3. „S tým sme veru nerátali, vyrovnávajúci gól bol pre nás obrovský šok. Napriek tomu sme sa nezložili, práve naopak. Chalani, ktorí v krízových momentoch zabrali mnohokrát predtým a ešte aj veľakrát potom, to opäť zobrali do svojich rúk a tá nádherná rozprávka napísala napokon ten najkrajší koniec,“ narážal Lintner na nezabudnuteľný víťazný gól Petra Bondru presne sto sekúnd pred koncom finálového súboja.
Veľkolepé oslavy historického úspechu sa začali už priamo na ľade arény Scandinavium v Göteborgu. Pokračovali v jej útrobách a na druhý deň aj na palube lietadla pri návrate na Slovensko a potom najmä na bratislavskom Hlavnom námestí. „V tom čase ešte neexistoval až taký priamy kontakt, neboli smartfóny a ani internet nebol na takej úrovni ako dnes, a tak sme nevedeli, čo sa doma po našom finálovom triumfe deje. O to viac sme boli prekvapení, keď sme prileteli do Bratislavy a zbadali tie tisícky radujúcich sa ľudí. Pochopiteľne, že sme si to potom s nimi dokonale užili, pričom paradoxom je, že si to užívame dodnes. Ľudia si to stále pamätajú, čo ma nesmierne teší, a zároveň pevne dúfam, že to ešte niekedy zažijú,“ zaželal si dnes už 41-ročný bývalý obranca, ktorý bol na MS 2002 zaradený do All-Star tímu.
Diskusia mala prebehnúť skôr
Posledný svetový šampionát v úlohe hráča absolvoval Lintner v roku 2010 v Kolíne nad Rýnom. Odvtedy však veľmi pozorne sledoval každý nasledujúci, pričom výnimkou nebude ani ten tohtoročný, ktorý sa koná v Bratislave a Košiciach. Neobáva sa podobného scenára ako v roku 2011, keď naša reprezentácia s omnoho hviezdnejším kádrom podľahla tlaku domáceho prostredia, nepostúpila do štvrťfinále a napokon obsadila až 10. miesto? „Za ostatné roky sa stalo pravidlom, že domáce mužstvá hrávajú pod väčším tlakom. Po príklad nemusím chodiť až tak ďaleko, stačí si spomenúť, na slávne neslávne vystúpenie hviezdami nabitej ruskej zbornej na domácich MS pred tromi rokmi. Takže, áno, ten tlak na našich chlapcov bude tento rok väčší ako inokedy, no na konci každého zápasu sa každý tím chce tešiť z víťazstva, pričom je jedno, či hrá doma, vo Fínsku alebo vo Švédsku... Ak sa navyše, každý jeden hráč bude dôkladne sústrediť na svoje činnosti a povinnosti, jeho psychika bude uvoľnená o to, že nemusí riešiť veci, na ktoré dosah nemá. Hokej je totiž kolektívny šport, v ktorom sám jednotlivec môže len veľmi málo ovplyvniť,“ zamyslel sa 105-násobný reprezentant SR.
Koncom februára uzrela svetlo sveta správa, že spoločnosť Pro-Hokej, ktorej Lintner už tretí rok šéfuje, nebude od nasledujúcej sezóny riadiť našu najvyššiu hokejovú súťaž. „Je to téma, ktorá sa navonok zdá byť nejasná, no ona je viac-menej odborná. Mediálne sa ani nedá príliš uchopiť. Každopádne diskusia o tomto so Slovenským zväzom ľadového hokeja je zdravá, problémom je akurát to, že mala prebehnúť už pred polrokom. Teraz sú totiž už kluby a prakticky celá liga pripravená na ďalší ročník. To, že so zväzom hľadáme cesty ako ešte optimálnejšie nastaviť fungovanie súťaže, je podľa mňa dobrá vec a ja verím, že už čoskoro sa slovenská hokejová verejnosť dozvie výsledok našich rokovaní, ktoré sú už vo finále. Teraz môžem povedať akurát toľko, že ten výsledok bude fajn a opäť pomôže slovenskému hokeju urobiť ďalší krôčik vpred,“ uzavrel Richard Lintner.
