Bratislava 9. decembra (Teraz.sk) – V deväťdesiatych rokoch bol postrachom súperových obrán, pričom najslávnejšie časy zažil v drese bratislavského Interu a trnavského Spartaka. V sezóne 1997/98 sa Ľubomír Luhový stal v trnavských farbách so 17 gólmi aj najlepším strelcom našej najvyššej súťaže. A práve od súčasných okolností vo futbalovej Trnave sa odvíjala naša debata v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Pred pár dňami šokovala futbalové Slovensko správa, že trnavský Spartak opúšťajú majiteľ Vladimír Poór, prezident Dušan Keketi st., generálny manažér Pavel Hoftych i tréner Radoslav Látal. Čo na to hovorí legendárny kanonier? „Pozorne sledujem slovenský i český futbal, takže, samozrejme, veľmi dobre viem, čo sa v Trnave deje. Treba povedať na rovinu, že takéto kroky futbalu škodia ako celku, pretože Spartak jednoznačne do ligy patrí, a čo s ním bude ďalej, je v tejto chvíli otázne,“ rozhovoril sa Ľubomír Luhový, ktorý v Spartaku pred dvomi desaťročiami pôsobil. Očakával vôbec niekedy takýto krok od majiteľa klubu Vladimíra Poóra? „Mnohé veci tomu už dlhodobo naznačovali, od rôznych šumov, cez nespokojnosť, silný tlak zo strany niektorých pseudofanúšikov až po vzťah s primátorom mesta, ktorý podľa mňa siaha až do osobnej roviny. Život klubu, ktorý má tak silnú značku, by sa však odchodom majiteľa klubu skončiť nemal. Na druhej strane to môže pre trnavský futbal dopadnúť veľmi zle, pričom najväčší problém vidím v jeho súčasnej filozofii. V Spartaku by si totiž mali jednoznačne čo najskôr ujasniť, čo vlastne chcú, pretože dnes v tom očividne jasno nemajú.“

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S ĽUBOMÍROM LUHOVÝM:



Dnes už 52-ročný rodák z Považskej Bystrice dokonca nevylučuje ani alternatívu, že Trnava ukončí svoje pôsobenie v najvyššej súťaži už v tejto sezóne. „Vidím to čierno, pokojne sa to môže stať. Vlado Poór totiž vlastní licenciu, všetky práva ohľadne značky a neverím, že sa toho vzdá len tak. Dlhé roky totiž klub ekonomicky držal, dával doň určitý obnos peňazí. Na druhej strane si môžeme zo skúseností povedať, že aj v iných kluboch spadnutie alebo preradenie do druhej, tretej kategórie vždy vyčistilo vzduch. Prišli noví ľudia, ktorí boli motivovaní, naštartovaní a išlo sa ďalej. Ak by sa to stalo, nerobil by som z toho zasa až takú tragédiu, jednoducho aj takéto situácie prináša život. A v neposlednom rade možno aj niekto chce, aby to tak dopadlo...,“ zamyslel sa niekdajší obávaný kanonier.

Turbulentné obdobie v trnavskom Spartaku zažil pred 20 rokmi aj on sám. Po jesennej časti sezóny 1997/98 bol s pätnástimi gólmi najlepším strelcom súťaže, no v priebehu jari ho preradili do B-tímu. A hoci posledných osem zápasov musel nútene sledovať iba z tribúny, so 17 presnými zásahmi sa predsa len stal kráľom strelcov. „Pred začiatkom spomínaného ročníka prejavil o moje služby záujem vtedajší tréner Spartaku Dušan Galis. Následne sme sa s majiteľom klubu veľmi rýchlo dohodli, pričom najviac ma oslovili ambície klubu, ktorý chcel získať majstrovský titul. Samozrejme, tlak tam bol, s tým každý z nás rátal, a vôbec nám to nevadilo. Ale aby som sa vrátil k tomu, prečo som bol preradený do béčka. Dostal som sa do ,krížu´ s trénerom, pričom išlo o dvojzápas s Interom Bratislava – ligový a pohárový. Tie duely on nechcel vyhrať, čo mi vadilo. Takže toto bol svár sporu, pre ktorý som v trnavskom A-tíme skončil,“ vrátil sa Luhový myšlienkami k ročníku 1997/98, na konci ktorého sa síce Spartak tešil z triumfu v Slovenskom pohári, no ligový titul získali 1. FC Košice vďaka dvojbodovému náskoku práve pred Trnavou.

Trénerov vždy rešpektoval

Lulu, ako znie dlhoročná prezývka Ľubomíra Luhového, odohral niekoľko zápasov aj v reprezentačnom drese. Najskôr vo federálnom, neskôr za Slovensko. Ako vníma poslednú aféru v súčasnej reprezentácii, keď sa Vladimír Weiss ml. urazil a cez médiá odkázal, že pod Pavlom Hapalom v národnom tíme už hrať nebude? „Pre mňa je to kauza, ktorú by som nerád komentoval, pretože je pre mňa nezaujímavá. Vladka si pamätám, keď bol ešte malé dieťa, veď s jeho otcom sme boli ako bratia. Odo mňa by však už na jeho mieste po tom všetkom dostal, fiktívne povedané, dve facky. Ale späť k veci. Na jednej strane je pravda, že futbalovú abecedu ovláda dokonale, no na druhej je pre mňa ako trénera mimoriadne dôležitá jeho štatistika ako hráča. A tú má priemernú, ba až podpriemernú. Taktiež jeho fyzická zdatnosť je v súčasnosti nedostačujúca, určite nie na celý zápas. No napriek tomu všetkému si myslím, že aspoň na pár minút mal proti Česku hrať,“ pokračoval Luhový, ktorý by v súčasnosti, ako sám povedal, zrejme neotvoril dvere reprezentačnej kabíny ani pre Miroslava Stocha.



Aj Luhový mal svojho času dôvody na to, aby sa v drese slovenskej reprezentácie urazil. „S Jožkom Kožlejom, ktorý vždy bol a je výborný chalanisko, vynikajúci zakončovateľ, som v jednej sezóne bojoval o korunu kráľa strelcov. Za éry trénera Jozefa Jankecha sme sa stretli aj v reprezentácii, pričom ja som do niektorých zápasov zasiahol z pozície striedajúceho hráča, kým on ich odohral všetky v základnej zostave. A predstavte si, že v tých dueloch nedal ani gól, no ja som nepovedal ani jedno-jediné slovo. Jednoducho som to rešpektoval. Tréner sa tak proste rozhodol, nebolo teda o čom. Aby to však ale nikto nebral zle, ide len o príklad, ako som rešpektoval rozhodnutia trénerov,“ uzavrel Ľubomír Luhový.