Bratislava 14. septembra (Teraz.sk) – Lukostrelkyňa Alexandra Longová je jedným z päťdesiatky športovcov, ktorí v roku 2016 reprezentovali Slovensko na letnej olympiáde v Riu de Janeiro. O necelý rok je v Tokiu na programe ďalšia a ani na nej nechce 25-ročná rodáčka z Bratislavy chýbať. Istota účasti na tomto podujatí jej nedávno iba tesne ušla, a o olympijskú miestenku sa bude musieť ešte popasovať. Aj o tom sme sa so sympatickou športovkyňou rozprávali v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Longová nevyužila šancu kvalifikovať sa do Tokia už tento rok, a tak sa o to pokúsi budúci. „O účasť na olympiáde sa bojovalo na júnovom svetovom šampionáte v holandskom 's-Hertogenboschi. Ušlo mi to iba tesne. Najbližšia kvalifikácia ma čaká v máji na majstrovstvách Európy v Turecku. Tam budú v hre štyri olympijské miestenky, pričom výhodou je, že už veľa európskych krajín ju má. Ak by sa mi ju ani tam nepodarilo získať, šancu budem mať ešte na pretekoch Svetového pohára v Berlíne v závere júna budúceho roku,“ vysvetlila Alexandra Longová, kadiaľ vedie cesta na Hry XXXII. olympiády v Tokiu 2020.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S ALEXANDROU LONGOVOU:



Pred odchodom na predošlé LOH v brazílskom Riu de Janeiro sa našej lukostrelkyni dostalo obrovskej cti. Spoločne so strelcom Pavlom Koppom skladali v menej slovenskej výpravy do rúk vtedajšieho prezidenta SR Andreja Kisku olympijský sľub. Ako si na túto udalosť spomína? „V prvom rade musím povedať, že to bola pre mňa naozaj veľká česť. Zhostiť sa takej úlohy pred nastúpenými športovcami a televíznymi kamerami bola zároveň aj obrovská výzva a nepopieram, že som zažívala podobný stres ako na strelnici. Našťastie mám dobrú pamäť a keďže som nevedela, že sľub môžem aj čítať, naučila som sa ho naspamäť. Myslím si, že ešte aj dnes by som ho v pohode odrecitovala,“ povedala 25-ročná športovkyňa na margo sľubu, ktorý pozostáva z 52 slov. „Predpokladala som, že ho bude skladať niekto skúsenejší, kto už má nejakú olympiádu za sebou. Mňa totiž v Riu čakala olympijská premiéra,“ priznala Longová.

Pri svojej premiére na podujatí pod piatimi kruhmi obsadila v konkurencii ďalších 63 súťažiacich solídnu 17. priečku. „Človek chce vždy viac, vždy chce obstáť čo najlepšie. No v momente, ako som dostrieľala, som bola spokojná. Opadol zo mňa všetok stres. Teraz už pracujem na tom, aby som sa neustále zlepšovala. Lukostreľba je však najmä o trpezlivosti, a preto idem radšej krôčik po krôčiku. Je to určite lepšie, akoby som mala spôsobiť veľký boom, po ktorom by nasledoval strmý pád,“ pokračovala Alexandra Longová, ktorá na olympiáde v Riu videla na vlastné oči aj také športové veličiny, ako sú španielsky tenista Rafael Nadal či jamajský šprintér Usain Bolt.

Biologička z nej nebude

Lukostreľba je na Slovensku stále vnímaná ako netradičný šport. Ako sa k nej vôbec dostala? „Keď som bola malá, presťahovali sme sa s rodinou do Viničného, ktoré je akousi mekkou lukostreľby na Slovensku. Niekedy v tom čase robili na škole lukostrelecký nábor, a tak som si to bola vyskúšať. Celkom sa mi darilo. Zároveň sa priznám, že hneď od prvého momentu sa mi ten šport páčil, a preto som postupne poľavovala z ostatných aktivít. No a dnes je tomu už 15 rokov, čo sa mu venujem,“ ozrejmila Longová, ktorú od lukostreľby neodrádzal ani fakt, že v porovnaní s drvivou väčšinou ostatných športov je omnoho menej populárna. „Som skôr introvertný typ, takže možno to je pre mňa istým spôsobom aj výhoda. Nie som na kolektívne športy, volejbal alebo basketbal by som ani nevedela hrať. Všeobecne na loptové hry nemám talent,“ prezradila slovenská reprezentantka, ktorej rodičia sa pre zmenu dlhé roky venovali karate. „Od piatich do desiatich rokov som ho robila aj ja, no nenašla som sa v ňom. Potrebovala som pokojnejší šport. Zvíťazila lukostreľba. Ocinovi sa tak vďaka mne splnil olympijský sen, ktorý ako karatista sníval.“



Alexandra je úspešnou absolventkou Systematickej biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Plánuje sa v budúcnosti obzerať týmto smerom? „Keď som so štúdium začínala, myslel som si, že raz bude zo mňa biologička. Lenže lukostreľba je špecifická v tom, že sa jej človek môže venovať dlhšie ako niektorým iným športom, a tá pravá lukostrelecká dospelosť ma ešte len čaká. Zároveň dúfam, že svoje skúsenosti budem môcť raz posúvať ďalej, a preto poviem na rovinu, že radšej by som zostala v športovom odvetví a bola súčasťou olympijského hnutia,“ uzavrela Alexandra Longová.