Vlhová má na takéto činnosti čas v povinnej karanténe po návrate zo zahraničia.
Autor TASR
Liptovský Mikuláš 27. marca (TASR) - Slovenská lyžiarka Petra Vlhová sa už môže kochať trofejami, ktoré považuje za najcennejšie v kariére. V domácej karanténe si prevzala malé glóbusy za prvenstvo v hodnoteniach slalomu a paralelných disciplíny Svetového pohára. Vo veku 24 rokov si splnila celoživotný sen a vďaka tohtotýždňovej zásielke vlastní fyzické dôkazy.
Vlhová si na konci sezóny v prvej polovici marca nemohla vychutnať slávnostné odovzdávanie, záverečné podujatie prestížneho seriálu zmarilo šírenie koronavírusu. Glóbusy za ňou pricestovali na Liptov: "Vedela som, že sú už na Slovensku, priniesli mi ich zo Slovenskej lyžiarskej asociácie, pretože prišli priamo tam. Nevedela som sa dočkať, vybalila som si ich zo škatule a veľmi som sa tešila. Pocity sú iné, keby som glóbusy dostala na kopci alebo po pretekoch, určite by som si to užila inakšie. Nakoniec ich mám pri sebe a neviem sa vynadívať."
Na ceremóniu sa chystala v Are, pre Slovenku čarovnom prostredí, vo švédskom stredisku slávila premiérové víťazstvo na podujatiach SP aj kompletnú medailovú zbierku na svetovom šampionáte vrátane historického titulu v obrovskom slalome. Glóbusy však radí nad tieto úspechy a na úplný piedestál pasuje sezónnu trofej za slalom, disciplínu, ktorou sa presadila medzi svetovú lyžiarsku špičku: "Glóbus je na prvom mieste, je to niečo, čo odzrkadľuje celú sezónu a nie jednu súťaž. Je to asi najcennejšia trofej v mojej kariére, za tým idú postupne majstrovstvá sveta a všetky víťazstvá v pretekoch SP. Celý život som túžila mať glóbus, nakoniec mám dva, verím však, že to je len začiatok. Budem makať a dúfam, že sa mi podarí získať ich viac." Zatiaľ môže hľadať čestné miesto pre prvé dva: "Pôjdu k ostatným trofejam. Momentálne ich máme na podlahe, musíme urobiť poličku, kde to všetko dáme. Potom to nejako zoradím, aby som glóbusy videla každý deň."
Vlhová má na takéto činnosti čas v povinnej karanténe po návrate zo zahraničia. "Prežívam ju celkom fajn, zo začiatku to bolo horšie. Keď človek skončí sezónu, chce robiť niečo, čo nemohol počas nej. Chcela som ísť na dovolenku, robiť iné aktivity, ale musím byť doma. Užívam si pokoj, každý deň cvičím. Trénujem, hrám sa s naším psom Hugom, trávim čas s rodinou a priateľom. Na jednej strane je to zlé obdobie, na druhej sa človek zastaví a čas mu ide trošku pomalšie. Možno urobí veci, ktoré inokedy nerobí," povedala slovenská reprezentantka, ktorá si vybudovala rutinný režim: "Ráno vstanem väčšinou okolo pol deviatej, deviatej. Naraňajkujem sa, prvý tréning začínam o jedenástej, pol dvanástej. Väčšinou posilňujem hodinu a pol, potom sa naobedujem a oddýchnem si. Poobede mám ďalšiu aktivitu, keď nemám tréning, hráme karty, alebo len tak sedíme, ležíme, prežívame. Čítam Michelle Obamovú, sem-tam si zahrám playstation, aj upratujem, aj pomáham mamine variť. Robím všetko, čo sa dá."
Dvojtýždňová karanténa sa jej nachýlila ku koncu, no Vlhová si uvedomuje, že ani po jej vypršaní sa v súčasnom stave veľa nezmení: "Musím zostať doma a dávať si pozor. Chcela by som ísť na dovolenku, chodiť po horách, byť vonku, stretávať sa s ľuďmi, ale, žiaľ, nedá sa to. Asi budem robiť to, čo som robila, keď som bola v karanténe. Budem čakať, kým sa táto situácia zmení, a budem môcť ísť aj lyžovať alebo vycestovať," povedala Vlhová a k trpezlivosti povzbudila aj ďalších Slovákov: "Nech zostanú doma, tým chránia seba, ale aj ostatných. Aj pre mňa je to veľmi ťažké. Musíme to zvládnuť všetci spolu, vydržať a dúfať, že to čoskoro prejde. Potom budeme môcť robiť veci, ktoré teraz nemôžeme."
Vlhová vo štvrtok zverejnila informáciu, že v spolupráci s trénerom Liviom Magonim bude pokračovať do zimných olympijských hier. Talianski členovia tímu to majú náročnejšie, ich domovina je stále najzasiahnutejšia krajina v Európe pandémiou koronavírusu: "Som s nimi v kontakte, najviac s mojím trénerom. Našťastie sú zdraví a prežívajú to ako my, ale majú to ešte horšie v tom, že musia byť doma stále. Snažia sa prežiť a nič iné im nezostáva, len čakať." Slovensko-talianske spojenie funguje už štvrtým rokom a po zlepšení situácie bude mať pred sebou ďalšie ciele s výhľadom na Peking 2022. Dovtedy si Vlhová môže hojiť "šrámy" z tejto zimy: "Môj zdravotný stav sa oveľa zlepšil. Trošku som si oddýchla, nie som na lyžiach, trénujem len tak, aby som sa udržiavala. Už necítim bolesti a myslím si, že chirurgický zákrok nebude treba. Uvidíme, ako bude reagovať koleno, keď pôjdem prvýkrát na lyže."
Vlhová si na konci sezóny v prvej polovici marca nemohla vychutnať slávnostné odovzdávanie, záverečné podujatie prestížneho seriálu zmarilo šírenie koronavírusu. Glóbusy za ňou pricestovali na Liptov: "Vedela som, že sú už na Slovensku, priniesli mi ich zo Slovenskej lyžiarskej asociácie, pretože prišli priamo tam. Nevedela som sa dočkať, vybalila som si ich zo škatule a veľmi som sa tešila. Pocity sú iné, keby som glóbusy dostala na kopci alebo po pretekoch, určite by som si to užila inakšie. Nakoniec ich mám pri sebe a neviem sa vynadívať."
Na ceremóniu sa chystala v Are, pre Slovenku čarovnom prostredí, vo švédskom stredisku slávila premiérové víťazstvo na podujatiach SP aj kompletnú medailovú zbierku na svetovom šampionáte vrátane historického titulu v obrovskom slalome. Glóbusy však radí nad tieto úspechy a na úplný piedestál pasuje sezónnu trofej za slalom, disciplínu, ktorou sa presadila medzi svetovú lyžiarsku špičku: "Glóbus je na prvom mieste, je to niečo, čo odzrkadľuje celú sezónu a nie jednu súťaž. Je to asi najcennejšia trofej v mojej kariére, za tým idú postupne majstrovstvá sveta a všetky víťazstvá v pretekoch SP. Celý život som túžila mať glóbus, nakoniec mám dva, verím však, že to je len začiatok. Budem makať a dúfam, že sa mi podarí získať ich viac." Zatiaľ môže hľadať čestné miesto pre prvé dva: "Pôjdu k ostatným trofejam. Momentálne ich máme na podlahe, musíme urobiť poličku, kde to všetko dáme. Potom to nejako zoradím, aby som glóbusy videla každý deň."
Vlhová má na takéto činnosti čas v povinnej karanténe po návrate zo zahraničia. "Prežívam ju celkom fajn, zo začiatku to bolo horšie. Keď človek skončí sezónu, chce robiť niečo, čo nemohol počas nej. Chcela som ísť na dovolenku, robiť iné aktivity, ale musím byť doma. Užívam si pokoj, každý deň cvičím. Trénujem, hrám sa s naším psom Hugom, trávim čas s rodinou a priateľom. Na jednej strane je to zlé obdobie, na druhej sa človek zastaví a čas mu ide trošku pomalšie. Možno urobí veci, ktoré inokedy nerobí," povedala slovenská reprezentantka, ktorá si vybudovala rutinný režim: "Ráno vstanem väčšinou okolo pol deviatej, deviatej. Naraňajkujem sa, prvý tréning začínam o jedenástej, pol dvanástej. Väčšinou posilňujem hodinu a pol, potom sa naobedujem a oddýchnem si. Poobede mám ďalšiu aktivitu, keď nemám tréning, hráme karty, alebo len tak sedíme, ležíme, prežívame. Čítam Michelle Obamovú, sem-tam si zahrám playstation, aj upratujem, aj pomáham mamine variť. Robím všetko, čo sa dá."
Dvojtýždňová karanténa sa jej nachýlila ku koncu, no Vlhová si uvedomuje, že ani po jej vypršaní sa v súčasnom stave veľa nezmení: "Musím zostať doma a dávať si pozor. Chcela by som ísť na dovolenku, chodiť po horách, byť vonku, stretávať sa s ľuďmi, ale, žiaľ, nedá sa to. Asi budem robiť to, čo som robila, keď som bola v karanténe. Budem čakať, kým sa táto situácia zmení, a budem môcť ísť aj lyžovať alebo vycestovať," povedala Vlhová a k trpezlivosti povzbudila aj ďalších Slovákov: "Nech zostanú doma, tým chránia seba, ale aj ostatných. Aj pre mňa je to veľmi ťažké. Musíme to zvládnuť všetci spolu, vydržať a dúfať, že to čoskoro prejde. Potom budeme môcť robiť veci, ktoré teraz nemôžeme."
Vlhová vo štvrtok zverejnila informáciu, že v spolupráci s trénerom Liviom Magonim bude pokračovať do zimných olympijských hier. Talianski členovia tímu to majú náročnejšie, ich domovina je stále najzasiahnutejšia krajina v Európe pandémiou koronavírusu: "Som s nimi v kontakte, najviac s mojím trénerom. Našťastie sú zdraví a prežívajú to ako my, ale majú to ešte horšie v tom, že musia byť doma stále. Snažia sa prežiť a nič iné im nezostáva, len čakať." Slovensko-talianske spojenie funguje už štvrtým rokom a po zlepšení situácie bude mať pred sebou ďalšie ciele s výhľadom na Peking 2022. Dovtedy si Vlhová môže hojiť "šrámy" z tejto zimy: "Môj zdravotný stav sa oveľa zlepšil. Trošku som si oddýchla, nie som na lyžiach, trénujem len tak, aby som sa udržiavala. Už necítim bolesti a myslím si, že chirurgický zákrok nebude treba. Uvidíme, ako bude reagovať koleno, keď pôjdem prvýkrát na lyže."