Hoci ukončila hráčsku kariéru už pred 10 rokmi, tenisu je stále verná. Aj o tom, v akej forme pri ňom zostala, sme sa rozprávali v TABLET.TV.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 13. októbra (Teraz.sk) – Svojho času patrila k najlepším tenistkám na Slovensku, dnes svoje bohaté skúsenosti predáva iným. Tridsaťsedemročná Martina Suchá sa však popri trénerstve venuje aj iným aktivitám, o ktorých sme sa rozprávali v televíznom štúdiu TABLET.TV. Okrem toho prezradila, ako vyzerali jej tenisové začiatky, zaspomínala si na veľkolepý triumf vo Fed Cupe v roku 2002, olympiádu v Aténach o dva roky neskôr či šesťročné pravidelné účinkovanie na grandslamových turnajoch. Myšlienkami sa však vrátila aj k životu v New Yorku po kariére, kde sa ako trénerka Akadémie Johna McEnroa s týmto legendárnym tenisovým búrlivákom pravidelne stretávala.
Martina Suchá ukončila aktívnu kariéru presne pred desiatimi rokmi. V tom čase mala iba 27, čo je na tenistu pomerne mladý vek. „Musím priznať, že to bolo ťažké rozhodovanie, veď človek len tak nezahodí za hlavu niečo, čomu sa venoval celý život a čo bolo jeho pevnou súčasťou. No už predtým som párkrát uvažovala o konci kariéry, ale bolo to len krátkodobé. Preto som nevedela, či aj toto nie je náhodou niečo podobné. Čiže ten čas, počas ktorého som uvažovala o konci, bol možno aj celý rok. Počas neho som na sebe badala, že už nemám až takú radosť z hry, zo súťaženie a vôbec z celého toho kolotoča ako predtým. A k tomu ma navyše stále viac a viac unavovalo cestovanie. Preto som si povedala, že ak ma už tenis nemá napĺňať a spôsobovať mi radosť, tak sa mu už v tejto forme nechcem ďalej venovať,“ vrátila sa na úvod myšlienkami celé desaťročie dozadu Martina Suchá.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S MARTINOU SUCHOU:
Počas hráčskej kariéry absolvovala na profesionálnych okruhoch ITF a WTA bezmála 600 súťažných zápasov vo dvojhre s bilanciou 328 víťazstiev a 255 prehier. V rokoch 2001 - 2007 bola (okrem Roland Garros 2002 a US Open 2007) zároveň pravidelnou účastníčkou všetkých štyroch grandslamových turnajov. Ktorý z nich mala najradšej a aké súboje jej najvýraznejšie utkveli v pamäti? „Wimbledon bol jednoznačne môjmu srdcu najbližší. A zápasy? Tretie kolo US Open 2001, v ktorom som si zahrala proti Serene Williamsovej na centrálnom dvorci. To isté platí o štvrtom kole na Australian Open o rok neskôr. V živej pamäti mám však aj môj vôbec prvý súboj v hlavnej súťaži na niektorom z grandslamových poduajtí. Konkrétne išlo o zápas prvého kola v Melbourne, kedy som aj napriek siedmim mečbalom prehrala s Taliankou Silviou Farinovou. To bolo pre mňa devastujúce. Dlho som to nosila v hlave,“ pokračovala účastníčka 26 grandslamov.
Okrem vyššie spomínaných turnajov štartovala Suchá aj na OH 2004 v Aténach, kde však stroskotala hneď v 1. kole na rakete Rusky Nadi Petrovovej. Aj preto, čo sa reprezentácie SR týka a vôbec, najradšej sa myšlienkami vracia o dva roky späť, kedy sa so slovenskými spoluhráčkami tešili z celkového triumfu vo Fed Cupe. „Dá sa povedať, že v tom čase bola každá z nás v životnej forme. A ak sa nemýlim, tak aj v prvej päťdesiatke rebríčka WTA. Ono pre úspech je veľmi dôležité, aby jednotlivé diely skladačky do seba zapadli a my sme v tom čase okrem skvelej športovej formy tvorili vynikajúci tím, pravidlá boli férovo nastavené, každá z nás sa v ňom cítila naozaj veľmi dobre. A to napokon aj vyústilo do nášho triumfu,“ zamyslela sa Martina Suchá, ktorá sa oň pričinila spoločne so Janette Husárovou, Henrietou Nagyovou, Danielou Hantuchovou pod vedením nehrajúceho kapitána Tomáša Malíka.
Po tom, čo niekdajšia 37. hráčka sveta zavesila raketu definitívne na klinec, sa k tenisu po čase vrátila. Začala trénovať. Zlom v jej trénerskej kariére nastal v roku 2012, kedy odišla do New Yorku a zamestnala sa v akadémii legendárneho Johna McEnroa. Ako na ňu zapôsobil tento tenisový búrlivák? „John sa až tak nezapájal do tréningového procesu, nebol priamo na kurte, netrénoval. Skôr to celé zastrešoval, dával tomu svoju filozofiu a pre deti bol inšpiráciou. Pravidelne však aktívne hrával zápasy, pričom na súboj vyzval zväčša nejakého trénera. Dokonca aj vtedy sem-tam lietali po kurte rakety, bol schopný sa neustále hádať o loptičky, čo sme sledovali len s nemým úžasom. Mňa takisto niekoľkokrát požiadal, aby som si s ním zahrala a musím povedať, že sa stále udržuje v top forme,“ pokračovala s úsmevom bývalá tenistka, ktorá v New Yorku pobudla takmer tri roky.
Okrem trénovania sa Martina v súčasnosti venuje aj organizácii turnaja ProAm Challenge 2018, ktorého II. ročník sa koná 8. decembra na kurtoch bratislavskej Slavie Agrofert. A taktiež sa venuje projektu Život športovca po kariére. „Pracujeme na tom spoločne s Klaudiou Melenovskou, ktorá je takisto bývalá tenistka. Ona tento projekt zároveň aj rozbehla. Ja som sa s ním prvý raz stretla vlani, keď Klaudia usporiadala prednášku, na ktorej ma to hneď oslovilo. Tiež som totiž mala po skončení kariéry podobné pocity. Ide o to, že športovci sú počas nej na niečo zvyknutí, majú nejaký režim a jasný cieľ, ktorému podriaďujú celý svoj život. Lenže keď to skončí, nastane akési prázdno a človek zrazu nevie, ako a kam sa pohnúť ďalej. A práve takýmto športovcom sa snažíme pomôcť. Vidím v tejto práci zmysel a chcem v nej pokračovať,“ uzavrela Martina Suchá.
Martina Suchá ukončila aktívnu kariéru presne pred desiatimi rokmi. V tom čase mala iba 27, čo je na tenistu pomerne mladý vek. „Musím priznať, že to bolo ťažké rozhodovanie, veď človek len tak nezahodí za hlavu niečo, čomu sa venoval celý život a čo bolo jeho pevnou súčasťou. No už predtým som párkrát uvažovala o konci kariéry, ale bolo to len krátkodobé. Preto som nevedela, či aj toto nie je náhodou niečo podobné. Čiže ten čas, počas ktorého som uvažovala o konci, bol možno aj celý rok. Počas neho som na sebe badala, že už nemám až takú radosť z hry, zo súťaženie a vôbec z celého toho kolotoča ako predtým. A k tomu ma navyše stále viac a viac unavovalo cestovanie. Preto som si povedala, že ak ma už tenis nemá napĺňať a spôsobovať mi radosť, tak sa mu už v tejto forme nechcem ďalej venovať,“ vrátila sa na úvod myšlienkami celé desaťročie dozadu Martina Suchá.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S MARTINOU SUCHOU:
Počas hráčskej kariéry absolvovala na profesionálnych okruhoch ITF a WTA bezmála 600 súťažných zápasov vo dvojhre s bilanciou 328 víťazstiev a 255 prehier. V rokoch 2001 - 2007 bola (okrem Roland Garros 2002 a US Open 2007) zároveň pravidelnou účastníčkou všetkých štyroch grandslamových turnajov. Ktorý z nich mala najradšej a aké súboje jej najvýraznejšie utkveli v pamäti? „Wimbledon bol jednoznačne môjmu srdcu najbližší. A zápasy? Tretie kolo US Open 2001, v ktorom som si zahrala proti Serene Williamsovej na centrálnom dvorci. To isté platí o štvrtom kole na Australian Open o rok neskôr. V živej pamäti mám však aj môj vôbec prvý súboj v hlavnej súťaži na niektorom z grandslamových poduajtí. Konkrétne išlo o zápas prvého kola v Melbourne, kedy som aj napriek siedmim mečbalom prehrala s Taliankou Silviou Farinovou. To bolo pre mňa devastujúce. Dlho som to nosila v hlave,“ pokračovala účastníčka 26 grandslamov.
Okrem vyššie spomínaných turnajov štartovala Suchá aj na OH 2004 v Aténach, kde však stroskotala hneď v 1. kole na rakete Rusky Nadi Petrovovej. Aj preto, čo sa reprezentácie SR týka a vôbec, najradšej sa myšlienkami vracia o dva roky späť, kedy sa so slovenskými spoluhráčkami tešili z celkového triumfu vo Fed Cupe. „Dá sa povedať, že v tom čase bola každá z nás v životnej forme. A ak sa nemýlim, tak aj v prvej päťdesiatke rebríčka WTA. Ono pre úspech je veľmi dôležité, aby jednotlivé diely skladačky do seba zapadli a my sme v tom čase okrem skvelej športovej formy tvorili vynikajúci tím, pravidlá boli férovo nastavené, každá z nás sa v ňom cítila naozaj veľmi dobre. A to napokon aj vyústilo do nášho triumfu,“ zamyslela sa Martina Suchá, ktorá sa oň pričinila spoločne so Janette Husárovou, Henrietou Nagyovou, Danielou Hantuchovou pod vedením nehrajúceho kapitána Tomáša Malíka.
Vzduchom lietali aj rakety
Po tom, čo niekdajšia 37. hráčka sveta zavesila raketu definitívne na klinec, sa k tenisu po čase vrátila. Začala trénovať. Zlom v jej trénerskej kariére nastal v roku 2012, kedy odišla do New Yorku a zamestnala sa v akadémii legendárneho Johna McEnroa. Ako na ňu zapôsobil tento tenisový búrlivák? „John sa až tak nezapájal do tréningového procesu, nebol priamo na kurte, netrénoval. Skôr to celé zastrešoval, dával tomu svoju filozofiu a pre deti bol inšpiráciou. Pravidelne však aktívne hrával zápasy, pričom na súboj vyzval zväčša nejakého trénera. Dokonca aj vtedy sem-tam lietali po kurte rakety, bol schopný sa neustále hádať o loptičky, čo sme sledovali len s nemým úžasom. Mňa takisto niekoľkokrát požiadal, aby som si s ním zahrala a musím povedať, že sa stále udržuje v top forme,“ pokračovala s úsmevom bývalá tenistka, ktorá v New Yorku pobudla takmer tri roky.
Okrem trénovania sa Martina v súčasnosti venuje aj organizácii turnaja ProAm Challenge 2018, ktorého II. ročník sa koná 8. decembra na kurtoch bratislavskej Slavie Agrofert. A taktiež sa venuje projektu Život športovca po kariére. „Pracujeme na tom spoločne s Klaudiou Melenovskou, ktorá je takisto bývalá tenistka. Ona tento projekt zároveň aj rozbehla. Ja som sa s ním prvý raz stretla vlani, keď Klaudia usporiadala prednášku, na ktorej ma to hneď oslovilo. Tiež som totiž mala po skončení kariéry podobné pocity. Ide o to, že športovci sú počas nej na niečo zvyknutí, majú nejaký režim a jasný cieľ, ktorému podriaďujú celý svoj život. Lenže keď to skončí, nastane akési prázdno a človek zrazu nevie, ako a kam sa pohnúť ďalej. A práve takýmto športovcom sa snažíme pomôcť. Vidím v tejto práci zmysel a chcem v nej pokračovať,“ uzavrela Martina Suchá.