Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hokejbalisti SR sa pred pár dňami vrátili z Pardubíc s ďalším titulom majstra sveta. Už celkovo štyri ich má na svojom konte brankár Stanislav Petrík, s ktorým sme sa v štúdiu TABLET.TV porozprávali.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 17. júna (Teraz.sk) – Pred pár dňami si na svoje konto pripísal štvrtý titul majstra sveta v hokejbale, vďaka čomu nemá medzi aktívnymi slovenskými hráčmi konkurenciu. Brankár Stanislav Petrík mal však pred rokmi sľubne rozbehnutú aj hokejovú kariéru, jeho spoluhráčmi v mládežníckych reprezentáciách SR boli napríklad Marián Hossa, Michal Handzuš či Richard Lintner. Oveľa viac sa dozviete v rozhovore, ktorý sme s čoskoro 40-ročným nitrianskym rodákom nakrútili pred pár dňami v televíznom štúdiu TABLET.TV.
Cesta slovenských hokejbalistov za tohtoročným titulom majstra sveta viedla cez víťazstvá nad Indiou (3:1), Fínskom (3:1), Gréckom (3:1) a Kanadou (3:0) v základnej skupine, štvrťfinálovú výhru s Portugalskom (4:0), semifinálovú drámu s Českom (1:0 po nájazdoch) a finálový triumf 6:4 nad Kanadou. „Ešte aj teraz mám zimomriavky, keď si spomeniem na momenty po záverečnej siréne finálového zápasu. Boli to neopakovateľné pocity, takmer navlas rovnaké, aké som v mojej hokejbalovej kariére prežíval už trikrát predtým,“ rozhovoril sa Stanislav Petrík, aby sa vzápätí pristavil pri semifinálovom stretnutí s domácim Českom, ktoré sledovalo z tribún pardubického štadióna rekordných 7600 divákov. „Na tento duel som sa nesmierne tešil, takéto zápasy mám rád a práve kvôli nim hrám hokejbal. Navyše to ,vypálilo´ dobre, celkom sa mi darilo, takže spokojnosť bola namieste. Ja osobne som podobne búrlivú atmosféru už zažil, keď som ešte hrával hokej vo francúzskom Epinale. Konkrétne išlo o finále pohárovej súťaže, ktoré v hľadisku sledovalo 13-tisíc ľudí. Pre niektorých mojich spoluhráčov to však bola novinka, no podstatné bolo, že sa tým nedali uniesť a zápas bravúrne zvládli. Dramatické a víťazné finále s Kanadou bolo potom nádhernou bodkou za celým turnajom.“
Pozrite si celý televízny rozhovor so Stanislavom Petríkom:
Pre slovenského gólmana to bol štvrtý titul hokejbalového majstra sveta, no ako sám povedal, náročnejší bol ten, ktorý so spoluhráčmi vybojoval pred dvomi rokmi vo švajčiarskom Zugu. „Vtedy sme začali prehrou s USA, následne sme remizovali s Fínmi i Pakistanom a do posledného zápasu v skupine proti Portugalsku sme vstupovali s tým, že ak ho nevyhráme, tak na boje o niektorú z medailí môžeme zabudnúť. Našťastie sme v ňom dokázali triumfovať a po štvrťfinálovom víťazstve nad Kanadou a semifinálovej výhre nad Českom sme dokázali vo finále zdolať aj Američanov. Takže cesta za týmto titulom bola najnáročnejšia, no na druhej strane, ani jeden z tých, ktoré mám na konte, nebolo získať jednoduché,“ pokračoval Stanislav Petrík.
Okrem zlatého hetriku, ktorý slovenskí hokejbalisti „zložili“ triumfami na troch posledných svetových šampionátoch, má Petrík na konte aj titul majstra sveta z roku 1999. V tom čase sa oň vo Zvolene, kde sa turnaj hral, pričinili aj takí hráči ako Pavol Demitra, Richard Zedník, Jozef Stümpel či Rastislav Pavlikovský. Ako si na toto podujatie spomína? „Už len to, že som mohol byť ako 21-ročný s nimi v jednom tíme, bol pre mňa obrovský zážitok. Šampionát nám vyšiel fantasticky, semifinále i finále sme vyhrali na nájazdy a ako prvému kolektívnemu športu na Slovensku sa nám podarilo získať zlato na majstrovstvách sveta. Veľmi rád na tie časy spomínam, bolo to parádne,“ vrátila sa myšlienkami 18 rokov dozadu dlhoročná opora slovenskej hokejbalovej reprezentácie.
Okrem spomínaných hviezdnych mien boli v minulosti Petríkovými spoluhráčmi aj niektorí ďalší členovia zlatej generácie slovenského hokeja, ako napríklad Marián Hossa, Michal Handzuš či Richard Lintner. „V druhej polovici 90. rokov som absolvoval dva svetové šampionáty do 20 rokov, na ktorých boli mojimi spoluhráčmi spomínaní hokejisti. Žiaľ, v tom čase nemali slovenskí brankári vo svete také dobré meno ako teraz, a tým pádom bolo aj pre mňa náročnejšie sa presadiť smerom do zámoria. Odchytal som však niekoľko sezón na Slovensku, pôsobil som v Nitre, Piešťanoch, Trenčíne, či v bratislavskom Slovane, s ktorým som získal dva tituly majstra SR, odtiaľ som išiel na niekoľko rokov do Francúzska a na sklonku aktívnej hokejovej kariéry som si vyskúšal aj angažmán v kazašskom Pavlodare. Samozrejme, aj ja som kedysi sníval o NHL, no bohužiaľ nie každému sa to podarí, a žiaľ, nevyšlo to ani mne,“ prezradil.
Od minulého leta zastáva Petrík popri všetkých ostatných aktivitách aj funkciu trénera brankárov v hokejovej Nitre. „Je to úplne iné, ako keď som chytával, počas zápasov som omnoho nervóznejší. Zo striedačky totiž dej zápasu nemôžem nijako ovplyvniť, akurát to všetko len sledujem a čakám, čo urobí brankár na ľade. Som teda v diametrálne odlišnej pozícií, ako keď som aktívne chytal, no táto práca ma veľmi baví. S prezidentom HK Nitra Mirom Kováčikom sme sa aj z toho dôvodu dohodli na predĺžení spolupráce na ďalšiu sezónu,“ dodal na záver Stanislav Petrík, ktorý popri hokeji a hokejbale stíha aj prácu s realitami.
Cesta slovenských hokejbalistov za tohtoročným titulom majstra sveta viedla cez víťazstvá nad Indiou (3:1), Fínskom (3:1), Gréckom (3:1) a Kanadou (3:0) v základnej skupine, štvrťfinálovú výhru s Portugalskom (4:0), semifinálovú drámu s Českom (1:0 po nájazdoch) a finálový triumf 6:4 nad Kanadou. „Ešte aj teraz mám zimomriavky, keď si spomeniem na momenty po záverečnej siréne finálového zápasu. Boli to neopakovateľné pocity, takmer navlas rovnaké, aké som v mojej hokejbalovej kariére prežíval už trikrát predtým,“ rozhovoril sa Stanislav Petrík, aby sa vzápätí pristavil pri semifinálovom stretnutí s domácim Českom, ktoré sledovalo z tribún pardubického štadióna rekordných 7600 divákov. „Na tento duel som sa nesmierne tešil, takéto zápasy mám rád a práve kvôli nim hrám hokejbal. Navyše to ,vypálilo´ dobre, celkom sa mi darilo, takže spokojnosť bola namieste. Ja osobne som podobne búrlivú atmosféru už zažil, keď som ešte hrával hokej vo francúzskom Epinale. Konkrétne išlo o finále pohárovej súťaže, ktoré v hľadisku sledovalo 13-tisíc ľudí. Pre niektorých mojich spoluhráčov to však bola novinka, no podstatné bolo, že sa tým nedali uniesť a zápas bravúrne zvládli. Dramatické a víťazné finále s Kanadou bolo potom nádhernou bodkou za celým turnajom.“
Pozrite si celý televízny rozhovor so Stanislavom Petríkom:
Pre slovenského gólmana to bol štvrtý titul hokejbalového majstra sveta, no ako sám povedal, náročnejší bol ten, ktorý so spoluhráčmi vybojoval pred dvomi rokmi vo švajčiarskom Zugu. „Vtedy sme začali prehrou s USA, následne sme remizovali s Fínmi i Pakistanom a do posledného zápasu v skupine proti Portugalsku sme vstupovali s tým, že ak ho nevyhráme, tak na boje o niektorú z medailí môžeme zabudnúť. Našťastie sme v ňom dokázali triumfovať a po štvrťfinálovom víťazstve nad Kanadou a semifinálovej výhre nad Českom sme dokázali vo finále zdolať aj Američanov. Takže cesta za týmto titulom bola najnáročnejšia, no na druhej strane, ani jeden z tých, ktoré mám na konte, nebolo získať jednoduché,“ pokračoval Stanislav Petrík.
„Realiťák“ na nitrianskej striedačke
Okrem zlatého hetriku, ktorý slovenskí hokejbalisti „zložili“ triumfami na troch posledných svetových šampionátoch, má Petrík na konte aj titul majstra sveta z roku 1999. V tom čase sa oň vo Zvolene, kde sa turnaj hral, pričinili aj takí hráči ako Pavol Demitra, Richard Zedník, Jozef Stümpel či Rastislav Pavlikovský. Ako si na toto podujatie spomína? „Už len to, že som mohol byť ako 21-ročný s nimi v jednom tíme, bol pre mňa obrovský zážitok. Šampionát nám vyšiel fantasticky, semifinále i finále sme vyhrali na nájazdy a ako prvému kolektívnemu športu na Slovensku sa nám podarilo získať zlato na majstrovstvách sveta. Veľmi rád na tie časy spomínam, bolo to parádne,“ vrátila sa myšlienkami 18 rokov dozadu dlhoročná opora slovenskej hokejbalovej reprezentácie.
Okrem spomínaných hviezdnych mien boli v minulosti Petríkovými spoluhráčmi aj niektorí ďalší členovia zlatej generácie slovenského hokeja, ako napríklad Marián Hossa, Michal Handzuš či Richard Lintner. „V druhej polovici 90. rokov som absolvoval dva svetové šampionáty do 20 rokov, na ktorých boli mojimi spoluhráčmi spomínaní hokejisti. Žiaľ, v tom čase nemali slovenskí brankári vo svete také dobré meno ako teraz, a tým pádom bolo aj pre mňa náročnejšie sa presadiť smerom do zámoria. Odchytal som však niekoľko sezón na Slovensku, pôsobil som v Nitre, Piešťanoch, Trenčíne, či v bratislavskom Slovane, s ktorým som získal dva tituly majstra SR, odtiaľ som išiel na niekoľko rokov do Francúzska a na sklonku aktívnej hokejovej kariéry som si vyskúšal aj angažmán v kazašskom Pavlodare. Samozrejme, aj ja som kedysi sníval o NHL, no bohužiaľ nie každému sa to podarí, a žiaľ, nevyšlo to ani mne,“ prezradil.
Od minulého leta zastáva Petrík popri všetkých ostatných aktivitách aj funkciu trénera brankárov v hokejovej Nitre. „Je to úplne iné, ako keď som chytával, počas zápasov som omnoho nervóznejší. Zo striedačky totiž dej zápasu nemôžem nijako ovplyvniť, akurát to všetko len sledujem a čakám, čo urobí brankár na ľade. Som teda v diametrálne odlišnej pozícií, ako keď som aktívne chytal, no táto práca ma veľmi baví. S prezidentom HK Nitra Mirom Kováčikom sme sa aj z toho dôvodu dohodli na predĺžení spolupráce na ďalšiu sezónu,“ dodal na záver Stanislav Petrík, ktorý popri hokeji a hokejbale stíha aj prácu s realitami.
