Uzavreli jednu veľkú kapitolu spájajúcu sa s prezidentom IAAF Lamine Diackom.
Autor TASR
Peking 31. augusta (TASR) - Pätnástne majstrovstvá sveta v atletika spôsobili na pekinskom Národnom štadióne prelom v historickom kolobehu. Uzavreli jednu veľkú kapitolu spájajúcu sa s prezidentom IAAF Lamine Diackom. Po šampionáte sa rozlúčil a zážitky z Vtáčieho hniezda a jeho okolia napovedali, že kráľovnú pre svojho nástupcu lorda Coea odovzdáva v obdivuhodnej kondícii.
Lamine Diack nešetril superlatívami na šampionát. "Bol prekrásny, nezabudnuteľný, a tých 1873 atlétov z 207 krajín z neho urobilo najúspešnejší šampionát v histórii," vyhlásil. "Celkove okolo 700-tisíc divákov (pozn.: presne 681.864 vrátane akreditovaných) je obdivuhodné číslo."
Dôraz sa kládol aj na dopingové testy, s viac ako 650 vzorkami krvnými a s 520 urinálnymi vyšetreniami. "Sebastianovi Coemu odovzdávam štafetu a môžem povedať, že aj s finančnou stabilitou a s ďalším predpokladom rastu," dodal Lamine Diack.
Sebastian Coe naznačil v pochvalných slovách, že svetová atletika sa bude uberať moderným smerom. "Na webové stránky sme prilákali počas šampionátu 4,5 milióna užívateľov, čo je o 30 percent viac ako v roku 2013, a to len v anglickom jazyku, na čínske údaje zatiaľ len čakáme."
Pekinský šampionát ozdobili aj ďalšie pozoruhodné čísla, jeden svetový rekord, päť rekordov šampionátov, 10 najlepších svetových výkonov roka, 10 kontinentálnych rekordov.
Historický prelom sa spájal aj so slovenskou atletikou. Zlato chodca Mateja Tótha na 50 km zaradilo slovenskú 16-člennú výpravu prvýkrát medzi krajiny, ktoré sa mohli pochváliť aspoň jedným titulom. Znovu sa ukázalo, že sa oplatí investovať do veľkých talentov, nie je ich veľa, dokonca veľmi málo, ak sa však objavia, treba si ich zveľaďovať a starať sa o ne ako v bavlnke.
Vzácnosť Mateja Tótha spočíva v jeho nesmiernej trpezlivosti, a táto vlastnosť sa považuje popri vysokej miere nadania za najdôležitejšiu. V mladosti Matej Tóth nevynikal, sám sa ohodnotil skromne, talentu na rozdávanie nemal. Len blízke okolie tušilo, aký veľký diamant sa v ňom ukrýva. Stačilo obrúsiť jeho hrany, zvýšiť karátovú hodnotu a v Pekingu sa rozžiaril naplno. Spôsob, akým zvíťazil, nemožno označiť inak ako za obdivuhodný. Vydržať na 50 km trati na prvom mieste od štartu až do cieľa sa považuje za niečo výnimočné a takýto spôsobom triumfálneho pochodu si môžu dovoliť len hviezdy najväčšieho kalibru.
V slovenskej atletike naplno oprášil Matej Tóth spomienky na úspechy slovenských chodcov. Za federálnych čias patrila medzi výstavné disciplíny, s olympijským víťazom Jozefom Pribilincom, majstrom Európy Pavlom Blažekom, podfarbená množstvom medailí na významných podujatiach. Matej Tóth ju vrátil do polohy, na akú sa generačne navyklo a chôdza sa opäť môže zregenerovať do stavu, keď by mohla vlastniť viac výnimočných nasledovníkov.
Výpravu Slovákov v Pekingu zlato Mateja Tótha vyšperkovalo, ďalší 15-ti taktiež zabojovali a vyčítať v úsilí im bolo máločo. Vysoko sa cenila finálová ambícia 8. kladivára Lomnického a čo sa stopercentne nevydarilo teraz, možno sa v medailovej inšpirácii dokoná na budúci rok. Ťažko bolo dohovárať niečo zranenému oštepárovi Žeňúchovi, či podlomenému chorobou chodcovi Kučmínovi na 20 km. Popol na hlavu si sypal výškar Bubeník, perspektívny skokan, ktorý sa svedomito učí vo svojom progrese na vlastných chybách. Štvrtkárke Putalovej môže Peking pomôcť k ďalšiemu rozletu, ohmatala si svetovú konkurenciu a chuť sa s ňou porovnávať si zvýšila dvojnásobne.
Žiaden zo slovenskej výpravy si nezaslúži, aby sa nad ním lámala palica, naopak, rok pred olympiádou v Riu sa každého žiada povzbudiť a vytvoriť okolo neho optimálne prostredie. Veď kto by sa nazdal že Katarína Berešová v maratóne skončí ako piata najlepšia z Európaniek, alebo že po materskej dovolenke bude Lucia Hrivnák Klocová tak skoro pomýšľať v behu na 800 m aj na finále. Odhodlanie Jozefa Repčíka na rovnakej trati bolo v rozbehoch sympatické. Dušan Majdán v chôdzi na 50 km zapochodoval pod štyri hodiny a v pekinskom ovzduší dokonca splnil olympijský limit. Vysokou školou prešiel ďalší chodec na 50 km, najmladší spomedzi všetkých Martin Tišťan, ktorý prvýkrát naplno precítil koľko úskalí treba zdolať, aby sa dostal na vrchol. Za finálovými bránami zostala trojica žien, sestry Velďákové v diaľke a trojskoku, kladivárka Martina Hrašnová a chýbalo naozaj málo, aby postúpili do boja o medaily. Z dvoch chodkýň Márie Czakovej a Márie Gálikovej vyžarovalo veľké odhodlanie, u Czakovej čiastočne aj spokojnosť, čo sa v dusnom počasí cenilo dvojnásobne, s prísľubom, že v olympijskom Riu bude lepšie.
Peking pripravil strhujúcich deväť dní. Zo 47 finálových disciplín sa dala utvoriť akási hitparáda výnimočnosti, o ktorú sa postarali tie najligotavejšie hviezdy. Za výsledkový top vrchol sa považoval svetový rekord desaťbojára Ashtona Eatona 9045 bodov a jeho jednorazové ocenenie 100.000 plus 60-tisíc dolárov za titul.
Ďalšie výnimočné predstavenia pripravili súboje Usaina Bolta a Justina Gatlina s totálnou prevahou troch zlatých kráľa svetového šprintu Jamajčana. Bolt na svetových šampionátoch nazbieral už rekordných 11 zlatých medailí, a tento počet stojí za všetky komentáre.
Štvrtý titul Keňana Ezekiela Kemboia za sebou sa taktiež zaradil medzi unikáty šampionátu. Vyrovnal tým v jednej disciplíne rekordnú sériu guliarky Adamsovej z Nového Zélandu, ktorá na MS chýbala.
Unikátna úspešnosť sprevádzala Brita Mo Faraha, v dvojkombinácii 5000/10.000 nadviazal na víťazné double z roku 2013 v Moskve a na OH v Londýne, na 5000 m zvíťazil na MS tretíkrát za sebou.
V top desiatke pozoruhodností sa ocitla aj holandská šprintérka Dafne Schippersová, so zlatom a európskym rekordom 21,63 na 200 m a striebrom na stovke.
Návrat sedembojárky Britky Jessicy Ennis-Hillovej sprevádzal titul a olympijská víťazka z Londýna opäť vládne tejto disciplíne. Po narodení syna Reggieho (17. júla 2014) jej trvalo 13 mesiacov, aby posadila na svetový trón.
Olympijský víťaz a majster sveta v behu na 110 m cez prekážky Aries Merritt skončil v Pekingu tretí v sezónnom maxime 13,04, a to sa tiež považuje za unikát, pretože behal pod ťarchou, že na neho čaká transplantácia obličky už 1. septembra a darcom bude jeho sestra.
Kenská nadvláda v medailovej bilancii (7-6-3) vyvolala senzáciu na úkor sklamaných veľmocí, najmä Rusi po dopingových podozreniach a škandáloch takmer upadli do zabudnutia.
Pozoruhodnosti z opačného konca sprevádzali ďalšie hviezdy. V skoku o žrdi nezvíťazil Francúz Lavillenie, trpkosť prežíval americký šprintér Gatlin, ktorý sa musel pokloniť Boltovi. Atletická veľmoc Rusko padla až na samé dno a v bilancii medailí jej po dopingových výstrelkoch patrilo deviate miesto s chudobnými 2-1-1.
Lamine Diack nešetril superlatívami na šampionát. "Bol prekrásny, nezabudnuteľný, a tých 1873 atlétov z 207 krajín z neho urobilo najúspešnejší šampionát v histórii," vyhlásil. "Celkove okolo 700-tisíc divákov (pozn.: presne 681.864 vrátane akreditovaných) je obdivuhodné číslo."
Dôraz sa kládol aj na dopingové testy, s viac ako 650 vzorkami krvnými a s 520 urinálnymi vyšetreniami. "Sebastianovi Coemu odovzdávam štafetu a môžem povedať, že aj s finančnou stabilitou a s ďalším predpokladom rastu," dodal Lamine Diack.
Sebastian Coe naznačil v pochvalných slovách, že svetová atletika sa bude uberať moderným smerom. "Na webové stránky sme prilákali počas šampionátu 4,5 milióna užívateľov, čo je o 30 percent viac ako v roku 2013, a to len v anglickom jazyku, na čínske údaje zatiaľ len čakáme."
Pekinský šampionát ozdobili aj ďalšie pozoruhodné čísla, jeden svetový rekord, päť rekordov šampionátov, 10 najlepších svetových výkonov roka, 10 kontinentálnych rekordov.
Historický prelom sa spájal aj so slovenskou atletikou. Zlato chodca Mateja Tótha na 50 km zaradilo slovenskú 16-člennú výpravu prvýkrát medzi krajiny, ktoré sa mohli pochváliť aspoň jedným titulom. Znovu sa ukázalo, že sa oplatí investovať do veľkých talentov, nie je ich veľa, dokonca veľmi málo, ak sa však objavia, treba si ich zveľaďovať a starať sa o ne ako v bavlnke.
Vzácnosť Mateja Tótha spočíva v jeho nesmiernej trpezlivosti, a táto vlastnosť sa považuje popri vysokej miere nadania za najdôležitejšiu. V mladosti Matej Tóth nevynikal, sám sa ohodnotil skromne, talentu na rozdávanie nemal. Len blízke okolie tušilo, aký veľký diamant sa v ňom ukrýva. Stačilo obrúsiť jeho hrany, zvýšiť karátovú hodnotu a v Pekingu sa rozžiaril naplno. Spôsob, akým zvíťazil, nemožno označiť inak ako za obdivuhodný. Vydržať na 50 km trati na prvom mieste od štartu až do cieľa sa považuje za niečo výnimočné a takýto spôsobom triumfálneho pochodu si môžu dovoliť len hviezdy najväčšieho kalibru.
V slovenskej atletike naplno oprášil Matej Tóth spomienky na úspechy slovenských chodcov. Za federálnych čias patrila medzi výstavné disciplíny, s olympijským víťazom Jozefom Pribilincom, majstrom Európy Pavlom Blažekom, podfarbená množstvom medailí na významných podujatiach. Matej Tóth ju vrátil do polohy, na akú sa generačne navyklo a chôdza sa opäť môže zregenerovať do stavu, keď by mohla vlastniť viac výnimočných nasledovníkov.
Výpravu Slovákov v Pekingu zlato Mateja Tótha vyšperkovalo, ďalší 15-ti taktiež zabojovali a vyčítať v úsilí im bolo máločo. Vysoko sa cenila finálová ambícia 8. kladivára Lomnického a čo sa stopercentne nevydarilo teraz, možno sa v medailovej inšpirácii dokoná na budúci rok. Ťažko bolo dohovárať niečo zranenému oštepárovi Žeňúchovi, či podlomenému chorobou chodcovi Kučmínovi na 20 km. Popol na hlavu si sypal výškar Bubeník, perspektívny skokan, ktorý sa svedomito učí vo svojom progrese na vlastných chybách. Štvrtkárke Putalovej môže Peking pomôcť k ďalšiemu rozletu, ohmatala si svetovú konkurenciu a chuť sa s ňou porovnávať si zvýšila dvojnásobne.
Žiaden zo slovenskej výpravy si nezaslúži, aby sa nad ním lámala palica, naopak, rok pred olympiádou v Riu sa každého žiada povzbudiť a vytvoriť okolo neho optimálne prostredie. Veď kto by sa nazdal že Katarína Berešová v maratóne skončí ako piata najlepšia z Európaniek, alebo že po materskej dovolenke bude Lucia Hrivnák Klocová tak skoro pomýšľať v behu na 800 m aj na finále. Odhodlanie Jozefa Repčíka na rovnakej trati bolo v rozbehoch sympatické. Dušan Majdán v chôdzi na 50 km zapochodoval pod štyri hodiny a v pekinskom ovzduší dokonca splnil olympijský limit. Vysokou školou prešiel ďalší chodec na 50 km, najmladší spomedzi všetkých Martin Tišťan, ktorý prvýkrát naplno precítil koľko úskalí treba zdolať, aby sa dostal na vrchol. Za finálovými bránami zostala trojica žien, sestry Velďákové v diaľke a trojskoku, kladivárka Martina Hrašnová a chýbalo naozaj málo, aby postúpili do boja o medaily. Z dvoch chodkýň Márie Czakovej a Márie Gálikovej vyžarovalo veľké odhodlanie, u Czakovej čiastočne aj spokojnosť, čo sa v dusnom počasí cenilo dvojnásobne, s prísľubom, že v olympijskom Riu bude lepšie.
Peking pripravil strhujúcich deväť dní. Zo 47 finálových disciplín sa dala utvoriť akási hitparáda výnimočnosti, o ktorú sa postarali tie najligotavejšie hviezdy. Za výsledkový top vrchol sa považoval svetový rekord desaťbojára Ashtona Eatona 9045 bodov a jeho jednorazové ocenenie 100.000 plus 60-tisíc dolárov za titul.
Ďalšie výnimočné predstavenia pripravili súboje Usaina Bolta a Justina Gatlina s totálnou prevahou troch zlatých kráľa svetového šprintu Jamajčana. Bolt na svetových šampionátoch nazbieral už rekordných 11 zlatých medailí, a tento počet stojí za všetky komentáre.
Štvrtý titul Keňana Ezekiela Kemboia za sebou sa taktiež zaradil medzi unikáty šampionátu. Vyrovnal tým v jednej disciplíne rekordnú sériu guliarky Adamsovej z Nového Zélandu, ktorá na MS chýbala.
Unikátna úspešnosť sprevádzala Brita Mo Faraha, v dvojkombinácii 5000/10.000 nadviazal na víťazné double z roku 2013 v Moskve a na OH v Londýne, na 5000 m zvíťazil na MS tretíkrát za sebou.
V top desiatke pozoruhodností sa ocitla aj holandská šprintérka Dafne Schippersová, so zlatom a európskym rekordom 21,63 na 200 m a striebrom na stovke.
Návrat sedembojárky Britky Jessicy Ennis-Hillovej sprevádzal titul a olympijská víťazka z Londýna opäť vládne tejto disciplíne. Po narodení syna Reggieho (17. júla 2014) jej trvalo 13 mesiacov, aby posadila na svetový trón.
Olympijský víťaz a majster sveta v behu na 110 m cez prekážky Aries Merritt skončil v Pekingu tretí v sezónnom maxime 13,04, a to sa tiež považuje za unikát, pretože behal pod ťarchou, že na neho čaká transplantácia obličky už 1. septembra a darcom bude jeho sestra.
Kenská nadvláda v medailovej bilancii (7-6-3) vyvolala senzáciu na úkor sklamaných veľmocí, najmä Rusi po dopingových podozreniach a škandáloch takmer upadli do zabudnutia.
Pozoruhodnosti z opačného konca sprevádzali ďalšie hviezdy. V skoku o žrdi nezvíťazil Francúz Lavillenie, trpkosť prežíval americký šprintér Gatlin, ktorý sa musel pokloniť Boltovi. Atletická veľmoc Rusko padla až na samé dno a v bilancii medailí jej po dopingových výstrelkoch patrilo deviate miesto s chudobnými 2-1-1.