Berlín 12. augusta (TASR) - Za zlatou medailou si na ME atlétov v Berlíne dobehla v nedeľňajšom maratóne Bieloruska Volha Mazuronaková časom 2:26:22. Vo finiši zdolala Francúzku Clémence Calvinovú (2:26:28), tretia skončila Češka Eva Vrabcová-Nývltová v národnom rekorde 2:26:31.

Na mužskej maratónskej trati si titul vybojoval Belgičan Koen Naert v rekorde šampionátu 2:09:51 pred naturalizovaným Švajčiarom Tadessem Abrahamom (2:11:24) a Talianom Yassineom Rachikom v osobnom rekorde 2:12:09. Na rozdiel od žien sa o medailách rozhodlo s dostatočným predstihom bez záverečnej drámy. Slovenský vytrvalec Tibor Sahajda preteky nedokončil.

Mnohé z 56 štartujúcich žien nemali zabehnutý v tomto roku ani jeden maratón, v sezónnych tabuľkách viedli dve Bielorusky Mazuronaková a Ivanovová a niektoré ďalšie tiež zdobil čas pod 2:30. Vyloženej favoritky nebolo, aj keď sa spomínali pri nich najmä Britky, Talianky, Španielky, Nemky, Češky sa spoliehali na 14. na MS v Londýne Vrabcovú-Nývltovú, rozhodovali aktuálna forma i vplyv slnečného počasia a prostredia.

Na 10 km okruhu v centre mesta s dominantou námestia Breitscheidplatz i ďalších pamiatok, zhodnom, aký bežali aj muži, sa pole rýchlo roztrhalo, s čelnou deväťčlennou skupinkou, na 10. km s medzičasom 35:12. Bieloruske Mazuronakovej sa pustila krv z nosa a aj tento fakt napovedal, že to na trati nebolo pre niektoré jednoduché. Medzičas na polmaratóne 1:14:00 deväťčlennej skupinky s tromi Bieloruskami i Vrabcovou-Nývltovou už napovedal výsledný čas. Na 24. km Mazuronaková naznačila trhák, Česka ju rýchlo dostihla a ešte sa k nim pripojila Francúzka Calvinová, na 29. km ďalšia Bieloruska Damancevičová, no po piatich kilometroch už opäť nevládala držať krok.

V trojici najlepších mala v závere najviac síl 29-ročná Mazuronaková, 5. na OH v Riu, keď medzi 39. - 40. km si utvorila drobný náskok a vo finiši si poradila s úsilím dotierajúcej Calvinovej. A to ešte v poslednej zákrute takmer nesprávne odbočila a vyšla trochu z rytmu.

Medzi 72 mužmi, ktorí vyrazili na trať o hodinu neskôr ako ženy, sa snažil aj slovenský maratónec Tibor Sahajda. Vzhľadom na jeho osobný rekord (2:18:44) veľké nádeje skončiť v popredí nemal, cieľom bolo najmä podať vo svojom piatom maratóne v kariére plnokrvný výkon na hranici možností. Za favorita sa považoval Španiel Javier Guerra, ktorý v tomto roku zabehol doma v Seville 2:08:36, najlepší čas zo všetkých účastníkov. Na štart sa postavil aj Nór Sondre Nordstad Moen, držiteľ najlepšieho európskeho výkonu historie (2:05:48) vlani vo Fukuoke, v osobnom rekorde za ním príliš nezaostával Švajčiar Tadesse Abraham (2:06:40).

Na 10. km (30:56) pracovala na čele široká skupinka s najaktívnejším Abrahamom, na 53. mieste bol Sahajda (33:05). Do polmaratónu (1:05:54) sa nič zásadné neudialo. Až na 30. km, keď sa od ostatných odpútala trojica s Abrahamom, Naertom a Rachikom. Po piatich km už pracoval na čele Naert s polminútovým náskokom a neustále ho zveľaďoval, na 40. km bol pred Abrahamom o 1:18 min. Ani o 3. mieste Rachika už neboli pochybnosti.

Dvadsaťosemročný Naert v tomto roku nemal na konte žiaden maratón, svoj najrýchlejší zabehol vlani v Rotterdame s 10. miestom (2:10:16). Na konte mal dosiaľ od roku 2015 päť maratónov, vrátane olympijského s 22. miestom. Do pozornosti sa dostal v roku 2015 práve na Berlínskom maratóne, keď dobehol siedmy ako prvý Európan.

Sahajda sa snažil, na méte polmaratónu s 50. miestom (1:09:52), a prioritou bolo, aby udržal tempo až do cieľa. Žiaľ, na medzičasoch figurovalo jeho meno len do 30. km, potom sa vzdal a ocitol sa medzi štrnástimi, čo preteky nedokončili.

"Začal som opatrne, ako som chcel, aj v dobrej skupine," komentoval svoju snahu Tibor Sahajda. " Zle sa mi však behalo, trochu som sa po 10. kilometri rozbehol, snažil sa bežať technicky, no prišiel 23., 24. km a vyplo ma, ledva som dokráčal do 30. km. Strašné kŕče som dostával, zlyhal som na celej čiare."

"Natrénované som mal a teraz vznikla otázka, či má zmysel maratónsky pokračovať. Podmienky boli rovnaké pre každého, teplota mi neprekážala, dalo sa dobre bežať. Prežíval som také stavy, že som takmer spadol na zábranu, a to som nič neprepálil. Som demotivovaný, chcel som aspoň dobehnúť, aj keby po štyroch, no nemohol som."