Bratislava 12. augusta (TASR) - Vodný slalomár Michal Martikán patrí k najúspešnejším slovenským športovcom v ére samostatnosti. Na OH získal dve zlaté, dve strieborné a jednu bronzovú medailu, v najbližších týždňoch zabojuje o svoju šiestu olympiádu. Pred štyrmi rokmi v Riu de Janeiro chýbal, keď neuspel v internej kvalifikácii. Napriek sklamaniu sa z neúspechu otriasol a je odhodlaný zabojovať o účasť na budúcoročných OH v Tokiu.

"Nemyslím si, že som vtedy spravil nejakú chybu. Mal som možno trochu smoly, hoci posledné preteky som pokazil. Chýbalo mi trochu šťastia, navyše mi liezli na nervy aj iné veci súvisiace s organizáciou olympiády. Nezvládol som to najmä v hlave," povedal Martikán. V máji oslávil 40. narodeniny a počas kariéry zažil aj horšie časy. Napriek tomu nestratil motiváciu. "Nikdy som nerozmýšľal ani sekundu o konci kariéry. Pre mňa je vodný slalom najkrajší šport na svete a aj keď sa mi nedarí, beriem to ako cestu za vyšším cieľom." A hoci športovci v jeho veku už pomaly rozmýšľajú nad ďalšími životnými kapitolami, Martikán má v ambíciách jasno. "Rád by som získal ešte jednu zlatú olympijskú medailu. Možno je to nereálne, možno vysoký cieľ, ale určite sa o to pokúsim. V najbližšom čase sa o tom rozhodne a spravím pre to všetko. Rozhodne to patrí k mojim najväčším snom."

Mnoho športovcov sa aj v pokročilom veku prezentuje špičkovými výkonmi na najvyššej úrovni. Martikán sa však sústredí na seba a pripomína, že vodný slalom sa dá ťažko porovnávať s inými odvetviami. "Myslím si, že nie je šport, v ktorom by som mohol nájsť inšpiráciu. Aj keď sa pozriem na iných olympijských multimedailistov. Väčšina z nich má toľko kovov, pretože súťažia v mnohých disciplínach, kým vo vodnom slalome štartujeme iba v jednej. Ani som nad tým nerozmýšľal. Samozrejme, poznám Zdena Cháru i Jaromíra Jágra, no je rozdiel medzi individuálnymi a kolektívnymi športmi. Sú to veľké mená, ale nemajú nič spoločné s vodným slalomom. Ak by sme si s Jágrom dali súboj, kto vydrží dlhšie, tak určite skôr skončí Jaromír, aj keď má hendikep, je starší," zavtipkoval si Martikán.

Okrem olympijského sna má aj iný cieľ. Areál vodných športov v bratislavskom Čunove čaká v blízkom čase rozsiahla rekonštrukcia a modernizácia. O dva roky privíta majstrovstvá Európy a Martikán by si ešte rád vyskúšal nový kanál na vrcholnom podujatí pred domácimi fanúšikmi. "Prvýkrát som išiel dolu divokou vodou v Čunove na jeseň 1996 a bolo to skvelé stredisko. Za tie roky sa tu zmenilo mnoho vecí, možno nie vždy k lepšiemu, ale stále je to dobré centrum pre vodný slalom, možno jedno z najlepších na svete. Škoda, že jeho potenciál využívame iba na 40-percent. Určite sa chcem ešte predstaviť na novej trati," prezradil Martikán a dodal, že ani ME 2021 nemusí byť jeho konečná. "Uvidíme, či sa mi bude chcieť skončiť. Aj OH v Paríži môžu byť zaujímavé."

Martikán by pritom našiel uplatnenie aj vo funkcionárskej sfére. Už počas aktívnej kariéry sa angažuje a snaží sa posunúť vodný slalom dopredu. Sám by bol rád, ak by sa rozšíril počet účastníkov na olympijských hrách. V súčasnosti má každá krajina po jedného pretekára v každej kategórii. "Myslím si, že by sa s tým dalo niečo spraviť. Už od roku 2012 sme spísali mnoho žiadostí, niektoré sa aj realizujú, ale ide to príliš pomaly. Aj teraz sa menia systémy pretekov, postupne to ide, ale chýba silnejšia podpora od pretekárov. Niektorí to berú na ľahkú váhu, iným to možno zakázali, pretože sú krajiny, ktoré sú direktívnejšie a v ich federácie sú menej 'demokratické', aj keď sú zo západnej Európy. Raz sme sa dokonca spojili s Francúzmi, ale ich požiadavky boli príliš sebecké a neprešli. Mnohí chceli, aby som vstúpil do štruktúr Medzinárodnej kanoistickej federácie ICF, ale na to sa zatiaľ necítim a chcem sa venovať jazdeniu, ešte ma to príliš baví a nerád by som sa teraz naplno venoval týmto veciam. A kým tam budú títo starí funkcionári, pôjde to veľmi ťažko. Ani neviem ako sa im tam darí držať sa, asi robia dobrú diplomaciu a majú podporu slabších krajín. Čo sa týka práce pre kanoistiku to je však katastrofa. Marketingová úroveň je snáď na najnižšom možnom bode. Možno to je však dobre, lebo hlbšie sa nedá klesnúť a môžme sa už iba posunúť vyššie," povzdychol si na záver Martikán.