Bratislava 14. januára (Teraz.sk) – Futbalový brankár Martin Krnáč má za sebou pôsobenie v dvoch najlepších slovenských kluboch v ére samostatnosti. Kým s bratislavským Slovanom sa mu podarilo triumfovať v Slovenskom pohári, v Žiline k obdobnému úspechu pridal i dva majstrovské tituly a s tamojším MŠK si zahral aj v skupinovej fáze prestížnej Ligy majstrov. Uplynulá polsezóna však nebola ani zďaleka podľa jeho predstáv a po predčasnom konci v maďarskom Mezőkövesd-Zsóry, si v súčasnosti hľadá nový klub. O všetkom podstatnom z jeho kariéry sme sa porozprávali pred pár dňami v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Martin Krnáč má za sebou polsezónu strávenú v maďarskom prvoligovom klube Mezőkövesd Zsóry, no označiť toto obdobie inými slovami ako nevydarené angažmán ani nemôže. V ligovom či pohárovom zápase totiž neodchytal ani minútu. „Bohužiaľ, je to tak. Doteraz mi je však záhadou, prečo to tak bolo, keďže do Maďarska som išiel s nejakým cieľom a zámerom, a ten určite mali aj ľudia, ktorí ma v Mezőkövesde angažovali. Hovorím to aj v súvislosti s tým, že po jesennej časti sme skončili na poslednom mieste, inkasovali sme v lige druhý najvyšší počet gólov, vypadli sme z domácej pohárovej súťaže a napriek tomu všetkému som nedostal príležitosť v ani jednom, jedinom zápase. Nečudo, že teraz žijem s otázkou ,načo ma tam vôbec brali?!´Mrzí ma to o to viac, že to bol môj prvý zahraničný angažmán a navyše v krajine, kam som sa chcel dostať. A to aj vzhľadom na to, že mám maďarských predkov, mal som určité základy v maďarčine a počas pôsobenia v tomto tíme som sa v nej ešte zdokonalil. Bohužiaľ, nestačilo to, šanca neprišla, a tak dnes opäť začínam s čistým štítom odznova,“ rozhovoril sa Martin Krnáč, ktorého mal v maďarskom klube zo začiatku pod palcom slovenský tréner Mikuláš Radványi a v istom čase mu robilo v šatni spoločnosť ďalších sedem krajanov.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S MARTINOM KRNÁČOM:



Odchovanec bratislavského Interu odchádzal do najvyššej súťaže krajiny našich južných susedov zo Slovana Bratislava. V ňom tvoril dlhší čas brankársku dvojičku so skúseným Jánom Muchom, ktorý v drese slovenskej reprezentácie odchytal 46 zápasov, z čoho štyri na majstrovstvách sveta 2010 v Juhoafrickej republike. „Myslím si, že každý brankár, ktorý s ním príde do kontaktu, má možnosť veľa získať a naučiť sa od neho. Okrem toho, že je vo svojom fachu vynikajúci, pričom si dovolím tvrdiť, že je dokonca náš najúspešnejší brankár v ére samostatnosti, je to aj skvelý človek, ktorý sa nemá problém podeliť so svojimi bohatými skúsenosťami. Mne osobne pomohol po ľudskej i športovej stránke a do dnešného dňa sme v kontakte. Navyše si myslím, že ľudí ako je Jano, slovenský futbal potrebuje, pretože práve takýto ľudia ho môžu posunúť dopredu,“ nešetril slovami chvály na adresu svojho bývalého spoluhráča Krnáč.

Azda najkrajšie roky doterajšej kariéry strávil čoskoro 33-ročný rodák z Bratislavy v žilinskom MŠK. Dva majstrovské tituly, jeden triumf v Slovenskom pohári, no najmä účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov o tom hovoria jasnou rečou. „Zahrať si Ligu majstrov je pre každého futbalistu určite snom a mne sa tento sen splnil. Je síce pravda, že ani do jedného zo zápasov proti Chelsea Londýn, Olympique Marseille a Spartaku Moskva som nezasiahol, čo ma pochopiteľne mrzí, no všetko som to celé prežíval so spoluhráčmi a bol som toho reálnou súčasťou,“ vrátil sa myšlienkami k udalostiam z jesennej časti sezóny 2010/11 charizmatický brankár.

Futbal si chce užívať na ihrisku

Martin Krnáč dosiahol v Žiline to, čo sa mu predtým a ani potom nikde inde nepodarilo, no v máji roku 2013 prežíval pod Dubňom aj mimoriadne krušné chvíle. Dialo sa tak po finálovom zápase Slovenského pohára proti Slovanu Bratislava (0:2), v závere ktorého sa zranil. „Po jednej zo striel som spadol na loptu, čomu som nepripisoval žiadny význam, zápas som dochytal a všetko vyzeralo byť v poriadku. Následne som však začal mať pomerne veľké bolesti v oblasti chrbta i brucha a nevedel som, čomu to mám pripísať. Vyšetrenie v nemocnici napokon ukázalo, že mám roztrhnutú slezinu, ktorú mi museli operačným zákrokom odstrániť,“ ozrejmil Krnáč, ktorý sa aj vďaka špičkovej starostlivosti žilinskej nemocnice už po necelých štyroch mesiacoch opäť vrátil do súťažného kolotoča.



Na základe jeho štatistík v Žiline a Slovane, teda v dvoch najúspešnejších slovenských kluboch v samostatnej histórii SR, treba skonštatovať, že Martin vo väčšine prípadov kryl chrbát svojim brankárskym kolegom. Kým v kádri belasých to bol už spomínaný Ján Mucha, v tíme šošonov išlo o Martina Dúbravku. Bral to ako svoj futbalový osud? „Ťažko povedať, asi to tak kvôli niečomu bolo. Niečo mi to dalo, niečo mi to vzalo, no pravda je taká, že som nikdy nebol stotožnený s tým, že by som chcel byť dvojka, že som šťastný a zmierený s tým, že som na lavičke, ale vždy som to nejakým spôsobom rešpektoval a akceptoval ako rozhodnutie trénera, ktorý chce pre tím len to najlepšie. A preto som sa aj vždy snažil vytvárať takú atmosféru a pôsobiť na kolegu, ktorý chytal, tak, aby som ho posúval. To znamená, aby som mu vytváral konkurenciu a po športovej stránke mu dával pociťovať, že ak poľaví, tak som tam ja, ktorý, keď sa do brány dostane, už ho do nej späť nepustí. Niekde sa to podarilo viac, inde menej. Momentálne mám 32 rokov a práve teraz je ten čas, aby sa to zmenilo a mal som na ihrisku z futbalu väčšiu radosť. Myslím si, že brankár v mojom veku ešte nie je starý, navyše až toľko veľa som toho doteraz neodchytal a práve to by mohla byť v porovnaní s niektorými rovesníkmi moja výhoda,“ dodal za záver Martin Krnáč.