Naživo zažil Berlín 1573 atlétov z 51 krajín. Celkove na štadióne i vonku na okruhoch odsledovalo boje zhruba 360-tisíc divákov, vrchol predstavovala sobota so 60.500 divákmi.
Autor TASR
Berlín 13. augusta (TASR) - Spomienky na 24. majstrovstvá Európy v atletike budú doznievať ešte dlhý čas a ak príde na slová prezidenta EA, tak nikdy neutíchnu. Svein Arne Hansen neváhal použiť pri hodnotení šampionátu v Berlíne ten najvýstižnejší superlatív: "Bol najlepší doteraz. Ďakujem Berlínu, nechýbal som na žiadnom od roku 1970 a tu sa vytvorila taká atmosféra na štadióne, že sa ľuďom tisli slzy do očí, na diaľku aj v mojej krajine a nepochybne i v ďalších."
Spomínajú sa fantastické emócie a odkaz svetu, že lepší spôsob šíriť ideu spoločnej Európy ťažko možno nájsť. Šéf organizačného výboru Clemens Prokop uviedol, že keď pred piatimi rokmi žiadali o pridelenie ME do Berlína, tak šírili na starom kontinente myšlienku inovatívneho šampionátu. "Chceli sme určiť smerovanie atletiky v Európe, urobiť rozhodný krok a myslím si, že sa nám to podarilo."
Naživo zažil Berlín 1573 atlétov z 51 krajín. Celkove na štadióne i vonku na okruhoch odsledovalo boje zhruba 360-tisíc divákov, vrchol predstavovala sobota so 60.500 divákmi v kotli Olympijského štadióna. V magickom večere sa spojilo všetko, čo robí atletiku kráľovnou, dynamický program, dramatické súboje a veľké emócie samotných športovcov.
Chodecký tréner Matej Spišiak prostredníctvom svojho zverenca Mateja Tótha vystihol to podstatné, čo atletika v sebe ukrýva. "Bol to deň, v ktorom sme boli radi za medailu. Je mi vždy ťažko, keď sa zverenci trápia a Maťo je vždy lákadlom pre všetkých, aby ho zdolali. Má to stále ťažšie a ťažšie, roky pribúdajú a všetci na neho poľujú. Nemôže vyhrávať stále. Keď si to zrekapitulujeme, striebro na ME v roku 2014, 2015 majster sveta, 2016 olympijský víťaz, 2017 nemohol a 2018 opäť vicemajster Európy. Bodaj by sme mali viac takýchto atlétov a športovcov."
Ako posledný z trénerov, ktorý si odsledoval svojho zverenca, bol v slovenskej 21-člennej výprave Radoslav Dubovský pri trojskokanovi Tomášovi Veszelkovi. Aj v jeho slovách sa prejavil kúsok prítomnosti i budúcnosti slovenskej atletiky. "Technicky Tomáš neskákal zle, jeho najdlhší pokus však nebol najlepší v súťaži, bol trochu ustráchany, opatrný. Po tých strastiach, ktoré zažil, odskákal krásnych šesť pokusov, prežil finále so zdravím, a to je najdôležitejšie. S technikou nemá výraznejší problém, treba len doladiť rozbeh, energiu a verím tomu, že bude ešte lepšie."
Slovenskú atletiku naozaj treba doladiť. Aj keď za pochodu sa dosť zložito omladzuje a menia generácie, výsledkovo opäť dala o sebe vedieť. V Berlíne naplnila cieľ, striebro Mateja Tótha na 50 km chôdze a ďalšie tri umiestenia v najlepšej osmičke sa postarali o to, že si so cťou šampionát užila a že ho so cťou aj prežila. Uznanie si zaslúžila Mária Katerinka Czaková na 50 km chôdze so šiestym miestom, dve ôsme pridala štvrtkárska štafeta nabitá mladosťou i trojskokan Tomáš Veszelka. Niekomu to stačí, niekomu sa máli, skromnosť by však mala byť namieste.
Šéftréner slovenskej atletiky Martin Pupiš vyzdvihol viacero momentov. "Slovenská atletika môže byť spokojná, prvý deň získal Matej Tóth striebro s fantastickým výkonom, a to v náročných klimatických podmienkach, možno dosiaľ najťažších, nemal svoj deň. U šprintéra Jána Volka sme si zvykli na jeho strojové podávania nadštandardných výkonov. Je mladý, nemôžeme od neho neustále čakať veľké časy a 13-te miesta na stovke a dvojstovke treba oceniť. Stále je to vynikajúci európsky šprintér a ak bude pokračovať v progrese, môžeme sa tešiť na jeho výsledky aj na svetovej scéne. Naše vychádzajúce hviezdičky postupne nahrádzajú staršiu generáciu, škoda len, že skúsených kladivárov Martinu Hrašnová a Marcela Lomnického nezastihol šampionát v tej najlepšej podobe. Ich výkony počas sezóny ich však predurčujú na to, že s nimi rátame minimálne do olympijského Tokia. Aj naše najmladšie Gabriela Gajanová a Emma Zapletalová sa hlásia o slovo a obe sú veľkým prísľubom."
O vrcholy šampionátu sa postarali žrdkári so šesťmetrovými skokmi 18-ročného Švéda Armanda Duplantisa s juniorským svetovým rekordom 605 a o tri roky staršieho Rusa s vizitkou neutrálneho atléta Timura Morgunova so 600. Priam zázračne zapôsobili dve zlaté 17-ročného Nóra Jakoba Ingebrigtsena na 1500 a 5000 m. Skvelí diváci, celá réžia šampionátu, úspešnosť britskej kráľovny šprintu Diny Asher-Smithovej s tromi zlatými, disk Chorvátky Sandy Perkovičovej s piatym zlatom na ME v nepretržitom rade, svetové výkony roka, množstvo veľkých či menších drám a zo slovenského pohľadu heroický výkon Mateja Tótha vyšperkovali celú mozaiku. Čo bude v roku 2020 na ME v Paríži s termínom po OH v Tokiu ťažko predpovedať, no prekonať šampionát v Berlíne, alebo sa k nemu aspoň priblížiť bude nesmierne zložité.
Spomínajú sa fantastické emócie a odkaz svetu, že lepší spôsob šíriť ideu spoločnej Európy ťažko možno nájsť. Šéf organizačného výboru Clemens Prokop uviedol, že keď pred piatimi rokmi žiadali o pridelenie ME do Berlína, tak šírili na starom kontinente myšlienku inovatívneho šampionátu. "Chceli sme určiť smerovanie atletiky v Európe, urobiť rozhodný krok a myslím si, že sa nám to podarilo."
Naživo zažil Berlín 1573 atlétov z 51 krajín. Celkove na štadióne i vonku na okruhoch odsledovalo boje zhruba 360-tisíc divákov, vrchol predstavovala sobota so 60.500 divákmi v kotli Olympijského štadióna. V magickom večere sa spojilo všetko, čo robí atletiku kráľovnou, dynamický program, dramatické súboje a veľké emócie samotných športovcov.
Chodecký tréner Matej Spišiak prostredníctvom svojho zverenca Mateja Tótha vystihol to podstatné, čo atletika v sebe ukrýva. "Bol to deň, v ktorom sme boli radi za medailu. Je mi vždy ťažko, keď sa zverenci trápia a Maťo je vždy lákadlom pre všetkých, aby ho zdolali. Má to stále ťažšie a ťažšie, roky pribúdajú a všetci na neho poľujú. Nemôže vyhrávať stále. Keď si to zrekapitulujeme, striebro na ME v roku 2014, 2015 majster sveta, 2016 olympijský víťaz, 2017 nemohol a 2018 opäť vicemajster Európy. Bodaj by sme mali viac takýchto atlétov a športovcov."
Ako posledný z trénerov, ktorý si odsledoval svojho zverenca, bol v slovenskej 21-člennej výprave Radoslav Dubovský pri trojskokanovi Tomášovi Veszelkovi. Aj v jeho slovách sa prejavil kúsok prítomnosti i budúcnosti slovenskej atletiky. "Technicky Tomáš neskákal zle, jeho najdlhší pokus však nebol najlepší v súťaži, bol trochu ustráchany, opatrný. Po tých strastiach, ktoré zažil, odskákal krásnych šesť pokusov, prežil finále so zdravím, a to je najdôležitejšie. S technikou nemá výraznejší problém, treba len doladiť rozbeh, energiu a verím tomu, že bude ešte lepšie."
Slovenskú atletiku naozaj treba doladiť. Aj keď za pochodu sa dosť zložito omladzuje a menia generácie, výsledkovo opäť dala o sebe vedieť. V Berlíne naplnila cieľ, striebro Mateja Tótha na 50 km chôdze a ďalšie tri umiestenia v najlepšej osmičke sa postarali o to, že si so cťou šampionát užila a že ho so cťou aj prežila. Uznanie si zaslúžila Mária Katerinka Czaková na 50 km chôdze so šiestym miestom, dve ôsme pridala štvrtkárska štafeta nabitá mladosťou i trojskokan Tomáš Veszelka. Niekomu to stačí, niekomu sa máli, skromnosť by však mala byť namieste.
Šéftréner slovenskej atletiky Martin Pupiš vyzdvihol viacero momentov. "Slovenská atletika môže byť spokojná, prvý deň získal Matej Tóth striebro s fantastickým výkonom, a to v náročných klimatických podmienkach, možno dosiaľ najťažších, nemal svoj deň. U šprintéra Jána Volka sme si zvykli na jeho strojové podávania nadštandardných výkonov. Je mladý, nemôžeme od neho neustále čakať veľké časy a 13-te miesta na stovke a dvojstovke treba oceniť. Stále je to vynikajúci európsky šprintér a ak bude pokračovať v progrese, môžeme sa tešiť na jeho výsledky aj na svetovej scéne. Naše vychádzajúce hviezdičky postupne nahrádzajú staršiu generáciu, škoda len, že skúsených kladivárov Martinu Hrašnová a Marcela Lomnického nezastihol šampionát v tej najlepšej podobe. Ich výkony počas sezóny ich však predurčujú na to, že s nimi rátame minimálne do olympijského Tokia. Aj naše najmladšie Gabriela Gajanová a Emma Zapletalová sa hlásia o slovo a obe sú veľkým prísľubom."
O vrcholy šampionátu sa postarali žrdkári so šesťmetrovými skokmi 18-ročného Švéda Armanda Duplantisa s juniorským svetovým rekordom 605 a o tri roky staršieho Rusa s vizitkou neutrálneho atléta Timura Morgunova so 600. Priam zázračne zapôsobili dve zlaté 17-ročného Nóra Jakoba Ingebrigtsena na 1500 a 5000 m. Skvelí diváci, celá réžia šampionátu, úspešnosť britskej kráľovny šprintu Diny Asher-Smithovej s tromi zlatými, disk Chorvátky Sandy Perkovičovej s piatym zlatom na ME v nepretržitom rade, svetové výkony roka, množstvo veľkých či menších drám a zo slovenského pohľadu heroický výkon Mateja Tótha vyšperkovali celú mozaiku. Čo bude v roku 2020 na ME v Paríži s termínom po OH v Tokiu ťažko predpovedať, no prekonať šampionát v Berlíne, alebo sa k nemu aspoň priblížiť bude nesmierne zložité.
Majstri Európy v Berlíne
muži
100 m: Zharnel Hughes (V. Brit.) 9,95 - CR
200 m: Ramil Gulijev (Tur.) 19,76 - CR
400 m: Matthew Hudson-Smith (V. Brit.) 44,78
800 m: Adam Kszczot (Poľ.) 1:44,59
1500 m: Jakob Ingebrigtsen (Nór.) 3:38,10
5000 m: Jakob Ingebrigtsen (Nór.) 13:17,06 - EJR
10.000 m: Morhad Amdouni (Fr.) 28:11,22
maratón: Koen Naert (Bel.) 2:09:51 - CR
4x100 m : Veľká Británia 37,80
4x400 m: Belgicko 2:59,47 - NEV
110 m prek.: Pascal Martinot-Lagarde (Fr.) 13,17
400 m prek.: Karsten Warholm (Nór.) 47,64 - ER23
3000 m prek.: Mahiedine Mekhissi-Benabbad (Fr.) 8:31,66
diaľka: Miltiádis Tentóglou (Gr.) 825
trojskok: Nelson Évora (Por.) 17,10
výška: Mateusz Przybylko (Nem.) 235
žrď: Armand Duplantis (Švéd.) 605 - JSR
guľa: Michal Haratyk (Poľ.) 21,72
disk: Andrius Gudžius (Lit.) 68,46
kladivo: Wojciech Nowicki (Poľ.) 80,12
oštep: Thomas Röhler (Nem.) 89,47
desaťboj: Arthur Abele (Nem.) 8431
20 km chôdza: Alvaro Martin (Špan.) 1:20:42
50 km chôdza: Marjan Zakalnyckyj (Ukr.) 3:46:32
ženy
100 m: Dina Asher-Smithová (V. Brit.) 10,85 - =NSV
200 m: Dina Asher-Smithová (V. Brit.) 21,89 - NSV
400 m: Justyna Swiety-Erseticová (Poľ.) 50,41 - NEV
800 m: Natalija Pryščepová (Ukr.) 2:00,38
1500 m: Laura Muirová (V. Brit.) 4:02,32
5000 m: Sifan Hassanová (Hol.) 14:46,12 - CR
10.000 m: Lonah Chemtai Salpeterová (Izr.) 31:43,29
maratón: Volha Mazuronaková (Biel.) 2:26:22
4x100 m: Veľká Británia 41,88 - NSV
4x400 m: Poľsko 3:26,59
100 m prek.: Elvira Hermanová (Biel.) 12,67
400 m prek.: Léa Sprungerová (Švajč.) 54,33 - NEV
3000 m prek.: Gesa-Felicitas Krauseová (Nem.) 9:19,80
diaľka: Malaika Mihambová (Nem.) 675
trojskok: Paraskeví Papahrístouová (Gr.) 14,60
výška: Marija Lasickienéová (ANA) 200
žrď: Ekateríni Stefanídiová (Gr.) 485 - CR
guľa: Paulina Gubová (Poľ.) 19,33
disk: Sandra Perkovičová (Chorv.) 67,62
kladivo: Anita Wlodarczyková (Poľ.) 78,94 - CR
oštep: Christin Hussongová (Nem.) 67,90 - CR
sedemboj: Nafissatou Thiamová (Bel.) 6816 - NSV
20 km chôdza: Mária Pérezová (Špan.) 1:26:36 - CR
50 km chôdza: Inés Henriquesová (Por.) 4:09:21 - CR
muži
100 m: Zharnel Hughes (V. Brit.) 9,95 - CR
200 m: Ramil Gulijev (Tur.) 19,76 - CR
400 m: Matthew Hudson-Smith (V. Brit.) 44,78
800 m: Adam Kszczot (Poľ.) 1:44,59
1500 m: Jakob Ingebrigtsen (Nór.) 3:38,10
5000 m: Jakob Ingebrigtsen (Nór.) 13:17,06 - EJR
10.000 m: Morhad Amdouni (Fr.) 28:11,22
maratón: Koen Naert (Bel.) 2:09:51 - CR
4x100 m : Veľká Británia 37,80
4x400 m: Belgicko 2:59,47 - NEV
110 m prek.: Pascal Martinot-Lagarde (Fr.) 13,17
400 m prek.: Karsten Warholm (Nór.) 47,64 - ER23
3000 m prek.: Mahiedine Mekhissi-Benabbad (Fr.) 8:31,66
diaľka: Miltiádis Tentóglou (Gr.) 825
trojskok: Nelson Évora (Por.) 17,10
výška: Mateusz Przybylko (Nem.) 235
žrď: Armand Duplantis (Švéd.) 605 - JSR
guľa: Michal Haratyk (Poľ.) 21,72
disk: Andrius Gudžius (Lit.) 68,46
kladivo: Wojciech Nowicki (Poľ.) 80,12
oštep: Thomas Röhler (Nem.) 89,47
desaťboj: Arthur Abele (Nem.) 8431
20 km chôdza: Alvaro Martin (Špan.) 1:20:42
50 km chôdza: Marjan Zakalnyckyj (Ukr.) 3:46:32
ženy
100 m: Dina Asher-Smithová (V. Brit.) 10,85 - =NSV
200 m: Dina Asher-Smithová (V. Brit.) 21,89 - NSV
400 m: Justyna Swiety-Erseticová (Poľ.) 50,41 - NEV
800 m: Natalija Pryščepová (Ukr.) 2:00,38
1500 m: Laura Muirová (V. Brit.) 4:02,32
5000 m: Sifan Hassanová (Hol.) 14:46,12 - CR
10.000 m: Lonah Chemtai Salpeterová (Izr.) 31:43,29
maratón: Volha Mazuronaková (Biel.) 2:26:22
4x100 m: Veľká Británia 41,88 - NSV
4x400 m: Poľsko 3:26,59
100 m prek.: Elvira Hermanová (Biel.) 12,67
400 m prek.: Léa Sprungerová (Švajč.) 54,33 - NEV
3000 m prek.: Gesa-Felicitas Krauseová (Nem.) 9:19,80
diaľka: Malaika Mihambová (Nem.) 675
trojskok: Paraskeví Papahrístouová (Gr.) 14,60
výška: Marija Lasickienéová (ANA) 200
žrď: Ekateríni Stefanídiová (Gr.) 485 - CR
guľa: Paulina Gubová (Poľ.) 19,33
disk: Sandra Perkovičová (Chorv.) 67,62
kladivo: Anita Wlodarczyková (Poľ.) 78,94 - CR
oštep: Christin Hussongová (Nem.) 67,90 - CR
sedemboj: Nafissatou Thiamová (Bel.) 6816 - NSV
20 km chôdza: Mária Pérezová (Špan.) 1:26:36 - CR
50 km chôdza: Inés Henriquesová (Por.) 4:09:21 - CR