Lonato 13. septembra (TASR) - Ani náročná cesta plná prekážok nezastavila víťaznú túžbu Erika Vargu. Skúsený trapista prekonal na MS brokárov nielen sám seba, ale aj nepriazeň jednej z najťažších strelníc sveta a obhájil titul svetového šampióna. Na lonatskej Trap Concaverde zastrieľal navyše osobné maximum a vybojoval si účasť na finále Svetového pohára v Nikózii.

Tridsaťdeväťročný trapista si toho v kariére už odskákal veľa. Tešil sa z množstva medailí a ocenení, ale lonatské obhájené zlato má pre neho obrovskú cenu. "Pocity sú neopísateľné. S touto strelnicou bojujem asi osem rokov, pre mňa je technicky veľmi náročná. Strelil som tu osobný rekord 120 a ten mi dopomohol k tomu, aby som sa dostal do finále. Tam som si povedal, že ideme od nuly, pridáme k tomu ďalších sto percent. Ďakujem za šťastie, ktoré prišlo. Musím sa poďakovať aj svojmu otcovi, realizačnému tímu, manželke a môjmu synovi, ktorý ma rozplakal. Bez nich by sa to nepodarilo. Stojí za tým veľká robota, strieľam 25 rokov a vždy sa snažím zo seba vydať maximum. Som neskutočne šťastný," povedal Varga, ktorý po pretekoch absolvoval aj dlhú dopingovú kontrolu.

Už v kvalifikácii slovenská mužská trapová jednotka ukázala, že v Lonate bude miešať kartami. Varga si držal vysoký priemer úspešnosti striel a po kvalitnom výkone sa kvalifikoval do semifinále z piateho miesta. Za pomoci šťasteny sa v ňom dostal z patovej situácie a prepracoval sa napokon až do súboja o zlato. Tri výstrely pred koncom bol k nemu výrazne bližšie domáci Giovanni Pellielo, viedol o dve presné rany, no piaty titul svetového šampióna do zbierky nepridal. Pod tlakom domácich tribún dvakrát zaváhal a v následnom rozstrele ho Varga zdolal 2:1. "Išiel som sem streliť osobný rekord, nie vyhrať. Vedel som, kde idem a čo ma tu čaká. Chcel som zúročiť tých osem rokov, čo som tu potil krv. Podarilo sa mi to, mám osobný rekord a s trochou šťastia to dospelo až ku zlatu. Som neskutočne rád," dodal.

Cestu za zlatom mu nekomplikovala len náročnosť lonatskej strelnice. Počas finále sa Varga dostal aj do konfliktu s rozhodcami. "Podľa nových pravidiel čaká prvý finálový strelec na pokyn prvého rozhodcu. Je rozdiel, ak ho vyzve, aby strieľal ešte len v momente, keď vkročí do miesta na strieľanie. Žiaľbohu, u mňa to hralo veľkú rolu. Rozhodca to nerobil systematicky. Raz mi pustil pozíciu skôr, raz neskôr. Bolo evidentné, že ma chceli rozhádzať, ale ako hovorí život, nie je dobré druhému zle priať, pretože sa to otočí. Myslím, že som to zvládol bravúrne vďaka tomu, že mám takú hlavu, akú mám. Vážim si, čo som tu predviedol," skonštatoval člen ŠCP Bratislava.