Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krídelníka Philadelphie Flyers zobudil v noci telefón s naliehavou správou, že deň D je tu. Jeho priateľka Markéta mierila práve na pôrodnú sálu.
Autor TASR
Bratislava 17. mája (TASR) - Hektický deň má za sebou kapitán českej hokejovej reprezentácie Jakub Voráček. Vo štvrtok o štvrtej hodine ráno utekal z bratislavského hotela do pôrodnice v Uherskom Hradišti, kde privítal na svet svojho syna Matěja. Večer potom dvomi gólmi a dvomi asistenciami zariadil dôležité víťazstvo na MS nad Lotyšskom (6:3).
"Asi je to najkrajší deň v mojom živote," priznal Voráček. "Bolo to hektické. Spal som iba tri hodiny. Ale som rád, že všetko prebehlo hladko, teda aspoň z môjho pohľadu. A som rád, že sú všetci zdraví a spokojní a ja som sa mohol vrátiť k tímu," vravel po zápase novinárom.
Krídelníka Philadelphie Flyers zobudil v noci telefón s naliehavou správou, že deň D je tu. Jeho priateľka Markéta mierila práve na pôrodnú sálu a on tak o štvrtej hodine rannej vyrazil z Bratislavy do Uherského Hradišťa, vzdialeného približne hodinu a 40 minút. Pred jedenástou večer už zasa stál na ľade Zimného štadióna Ondreja Nepelu, kde mu publikom postojačky tlieskalo a Petr Nedvěd, ktorý mu odovzdával cenu pre najlepšieho hráča, mu so smiechom do ucha povedal: "Budem ťa musieť voziť častejšie." Práve generálny manažér národného tímu ho totiž z pôrodnice odviezol späť do dejiska šampionátu.
Voráček bol v tej chvíli už otec syna Matěja a takisto hviezdou duelu s Lotyšskom, v ktorom mal bilanciu 2+2. A keďže Matěj je jeho druhý potomok (z predchádzajúceho vzťahu má syna Jakuba), bol to pre neho deň v znamení dvojok. Pred zápasom mal pritom zo svojho výkonu obavy. Netušil, čo s ním urobí cestovanie a všetok stres. "Vedel som, že Lotyši budú dobre korčuľovať a budú veľmi nepríjemní." To sa aj v prvej tretine potvrdilo, súper si dvomi gólmi v presilovkách vypracoval sľubný náskok. Česi vtedy zbytočne faulovali a Voráček si musel v prestávke vziať v šatni slovo. Zároveň však neprepadal panike. "Tušil som, že ak sa budeme hýbať, ako sme sa hýbali v prvej tretine, tak oni nakoniec odpadnú. To sa stalo a my sme zápas od štvrtého gólu kontrolovali. Po prvej tretine sme sa upokojili, zdvihli sa a potom sme celú druhú tretinu dominovali," hodnotil duel.
Po jeho góle na 3:2 mu kustódi schovali puk na pamiatku. Druhým presným zásahom v závere spečatil Voráček do prázdnej bránky skóre na konečných 6:3. Tesne predtým mal čo robiť, aby sa vyhol stretu s jedným z lotyšských hráčov. "Ak by som sa neuhol, trafil by ma do hlavy. A nedopadlo by to dobre. Na druhej strane mal zápas grády, boli v ňom emócie a naše mužstvo v ňom ukázalo veľkú silu," spokojne skonštatoval.
"Asi je to najkrajší deň v mojom živote," priznal Voráček. "Bolo to hektické. Spal som iba tri hodiny. Ale som rád, že všetko prebehlo hladko, teda aspoň z môjho pohľadu. A som rád, že sú všetci zdraví a spokojní a ja som sa mohol vrátiť k tímu," vravel po zápase novinárom.
Krídelníka Philadelphie Flyers zobudil v noci telefón s naliehavou správou, že deň D je tu. Jeho priateľka Markéta mierila práve na pôrodnú sálu a on tak o štvrtej hodine rannej vyrazil z Bratislavy do Uherského Hradišťa, vzdialeného približne hodinu a 40 minút. Pred jedenástou večer už zasa stál na ľade Zimného štadióna Ondreja Nepelu, kde mu publikom postojačky tlieskalo a Petr Nedvěd, ktorý mu odovzdával cenu pre najlepšieho hráča, mu so smiechom do ucha povedal: "Budem ťa musieť voziť častejšie." Práve generálny manažér národného tímu ho totiž z pôrodnice odviezol späť do dejiska šampionátu.
Voráček bol v tej chvíli už otec syna Matěja a takisto hviezdou duelu s Lotyšskom, v ktorom mal bilanciu 2+2. A keďže Matěj je jeho druhý potomok (z predchádzajúceho vzťahu má syna Jakuba), bol to pre neho deň v znamení dvojok. Pred zápasom mal pritom zo svojho výkonu obavy. Netušil, čo s ním urobí cestovanie a všetok stres. "Vedel som, že Lotyši budú dobre korčuľovať a budú veľmi nepríjemní." To sa aj v prvej tretine potvrdilo, súper si dvomi gólmi v presilovkách vypracoval sľubný náskok. Česi vtedy zbytočne faulovali a Voráček si musel v prestávke vziať v šatni slovo. Zároveň však neprepadal panike. "Tušil som, že ak sa budeme hýbať, ako sme sa hýbali v prvej tretine, tak oni nakoniec odpadnú. To sa stalo a my sme zápas od štvrtého gólu kontrolovali. Po prvej tretine sme sa upokojili, zdvihli sa a potom sme celú druhú tretinu dominovali," hodnotil duel.
Po jeho góle na 3:2 mu kustódi schovali puk na pamiatku. Druhým presným zásahom v závere spečatil Voráček do prázdnej bránky skóre na konečných 6:3. Tesne predtým mal čo robiť, aby sa vyhol stretu s jedným z lotyšských hráčov. "Ak by som sa neuhol, trafil by ma do hlavy. A nedopadlo by to dobre. Na druhej strane mal zápas grády, boli v ňom emócie a naše mužstvo v ňom ukázalo veľkú silu," spokojne skonštatoval.
