Anton Urban sa narodil v Kysaku. Svoj futbalový život spojil takmer výlučne so Slovanom Bratislava, v československej lige odohral 279 ligových zápasov.
Autor TASR
Martin 27. októbra (TASR) - Na Národnom pamätníku olympionikov, ktorý je súčasť Národného cintorína v Martine, v stredu odhalili pamätnú tabuľku kapitána strieborného tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 Antona Urbana. Bývalý výborný futbalista zomrel v Bratislave 5. marca tohto roka vo veku 87 rokov.
Urbanova tabuľka je symbolicky v striebornej farbe. Pribudla k tabuľkám všetkých ďalších zosnulých olympijských medailistov zo Slovenska, medzi ktorými je Urban štvrtý člen strieborného tokijského tímu (po Štefanovi Matlákovi, Františkovi Schmuckerovi a Vladimírovi Weissovi I.), v ktorom bolo až deväť Slovákov.
Na slávnostnom akte, ktorý sa na počesť zosnulých slovenských olympijských medailistov koná vždy v "preddušičkovom termíne", sa zúčastnili prezident Slovenského olympijského výboru (SOŠV) Anton Siekel, riaditeľka Slovenského olympijského a športového múzea Zdenka Letenayová, zástupcovia Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ladislav Petráš a Ján Greguš, predseda Združenia olympijských klubov Ivan Čierny aj zástupcovia olympijského klubu v Šahách.
Ako informoval web www.olympic.sk, Siekel v príhovore zdôraznil, že je potrebné dodržiavať tradície a pripomínať si pamiatku nielen olympijských medailistov, ale aj ďalších olympionikov a takisto aj čestných členov SOŠV, z ktorých traja (Jozef Vengloš, Ivan Macák a Ladislav Čepčiansky) sa v tomto roku odobrali na večnosť. Stručne si zaspomínal na Antona Urbana aj na ďalšie veľké športové osobnosti, ktoré nás v tomto roku navždy opustili. Za SFZ prehovoril bývalý legendárny futbalista Ladislav Petráš, ktorý si pod piatimi kruhmi zahral štyri roky po Urbanovi - v Mexico City 1968. Vo zväze má už dlhší čas na starosti kontakty s bývalými reprezentantmi. Povedal, že s Antonom Urbanom sa stretával na každoročných predvianočných stretnutiach zástupcov zväzu s internacionálmi, na ktorých bol Urban pravidelným hosťom.
Pietnu slávnosť pripravilo SOŠV – Slovenské olympijské a športové múzeum (SOŠM), ktoré je správca pamätníka. Múzeum opatruje viaceré artefakty, ktoré získalo od Antona Urbana ešte počas jeho života – striebornú olympijskú medailu z Tokia 1964 a diplom k nej, jeho oficiálne olympijské oblečenie aj viacero fotografií. Najcennejšie artefakty sú vystavené v stálej expozícii SOŠM vo Výstavnej sieni profesora Vladimíra Černušáka na prízemí Domu športu v Martine.
Anton Urban sa narodil v Kysaku. Svoj futbalový život spojil takmer výlučne so Slovanom Bratislava, v československej lige odohral 279 ligových zápasov. Vo dvojici so svojím o rok mladším spoluhráčom Jánom Popluhárom dlhé roky vystužoval obrany Slovana. Obaja boli známi futbalovými schopnosťami, ale aj rytierskosťou na trávniku. V reprezentačnom drese A-tímu ČSSR odohral 4 zápasy a v čs. olympijskom tíme 20 zápasov. Na OH v Tokiu nastúpil vo všetkých šiestich dueloch a strelil jeden gól Zjednotenej arabskej republike.
"Významná postava nášho futbalu bola aj veľkou morálnou autoritou. Anton Urban, ktorý dlho pôsobil aj ako tréner, bol držiteľ najvyššieho slovenského ocenenia fair play za celoživotné pôsobenie v súlade s princípmi humanizmu a v duchu fair play - Ceny Jána Popluhára, ktoré mu udelil Slovenský olympijský a športový výbor. Od Slovenského futbalového zväzu dostal Cenu fair play Ivana Chodáka aj Zlatý odznak SFZ a stal sa členom Sieny slávy slovenského futbalu. Aj v pokročilom veku bol členom kolégia Klubu fair play olympijského výboru. Stále sa intenzívne zaujímal o futbalové dianie," uviedol web olympic.sk.
Urbanova tabuľka je symbolicky v striebornej farbe. Pribudla k tabuľkám všetkých ďalších zosnulých olympijských medailistov zo Slovenska, medzi ktorými je Urban štvrtý člen strieborného tokijského tímu (po Štefanovi Matlákovi, Františkovi Schmuckerovi a Vladimírovi Weissovi I.), v ktorom bolo až deväť Slovákov.
Na slávnostnom akte, ktorý sa na počesť zosnulých slovenských olympijských medailistov koná vždy v "preddušičkovom termíne", sa zúčastnili prezident Slovenského olympijského výboru (SOŠV) Anton Siekel, riaditeľka Slovenského olympijského a športového múzea Zdenka Letenayová, zástupcovia Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ladislav Petráš a Ján Greguš, predseda Združenia olympijských klubov Ivan Čierny aj zástupcovia olympijského klubu v Šahách.
Ako informoval web www.olympic.sk, Siekel v príhovore zdôraznil, že je potrebné dodržiavať tradície a pripomínať si pamiatku nielen olympijských medailistov, ale aj ďalších olympionikov a takisto aj čestných členov SOŠV, z ktorých traja (Jozef Vengloš, Ivan Macák a Ladislav Čepčiansky) sa v tomto roku odobrali na večnosť. Stručne si zaspomínal na Antona Urbana aj na ďalšie veľké športové osobnosti, ktoré nás v tomto roku navždy opustili. Za SFZ prehovoril bývalý legendárny futbalista Ladislav Petráš, ktorý si pod piatimi kruhmi zahral štyri roky po Urbanovi - v Mexico City 1968. Vo zväze má už dlhší čas na starosti kontakty s bývalými reprezentantmi. Povedal, že s Antonom Urbanom sa stretával na každoročných predvianočných stretnutiach zástupcov zväzu s internacionálmi, na ktorých bol Urban pravidelným hosťom.
Pietnu slávnosť pripravilo SOŠV – Slovenské olympijské a športové múzeum (SOŠM), ktoré je správca pamätníka. Múzeum opatruje viaceré artefakty, ktoré získalo od Antona Urbana ešte počas jeho života – striebornú olympijskú medailu z Tokia 1964 a diplom k nej, jeho oficiálne olympijské oblečenie aj viacero fotografií. Najcennejšie artefakty sú vystavené v stálej expozícii SOŠM vo Výstavnej sieni profesora Vladimíra Černušáka na prízemí Domu športu v Martine.
Anton Urban sa narodil v Kysaku. Svoj futbalový život spojil takmer výlučne so Slovanom Bratislava, v československej lige odohral 279 ligových zápasov. Vo dvojici so svojím o rok mladším spoluhráčom Jánom Popluhárom dlhé roky vystužoval obrany Slovana. Obaja boli známi futbalovými schopnosťami, ale aj rytierskosťou na trávniku. V reprezentačnom drese A-tímu ČSSR odohral 4 zápasy a v čs. olympijskom tíme 20 zápasov. Na OH v Tokiu nastúpil vo všetkých šiestich dueloch a strelil jeden gól Zjednotenej arabskej republike.
"Významná postava nášho futbalu bola aj veľkou morálnou autoritou. Anton Urban, ktorý dlho pôsobil aj ako tréner, bol držiteľ najvyššieho slovenského ocenenia fair play za celoživotné pôsobenie v súlade s princípmi humanizmu a v duchu fair play - Ceny Jána Popluhára, ktoré mu udelil Slovenský olympijský a športový výbor. Od Slovenského futbalového zväzu dostal Cenu fair play Ivana Chodáka aj Zlatý odznak SFZ a stal sa členom Sieny slávy slovenského futbalu. Aj v pokročilom veku bol členom kolégia Klubu fair play olympijského výboru. Stále sa intenzívne zaujímal o futbalové dianie," uviedol web olympic.sk.