Onesti 12. novembra (TASR) – Nadiu Comaneciovú svet nepozná iba ako držiteľku piatich zlatých olympijských medailí, či ako prvú športovú gymnastku na svete, ktorá na olympijskej súťaži dostala od rozhodcov najvyššiu možnú známku desať. Je slávna aj ako žena, ktorú poznamenal komunistický režim v jej rodnej krajine. Legendárna rumunská gymnastka, ktorá ako štrnásťročná nechala výraznú stopu v histórii, oslávi v piatok 60 rokov.

Nadia Comaneciová sa narodila 12. novembra 1961 v rumunskom meste Onesti v rodine úradníčky a automechanika. Kým ju na školskom dvore neobjavil tréner Béla Karolyi, nemala o gymnastike ani potuchy. Karolyi v nej vycítil veľký talent i vôľu trénovať. Už ako 13-ročná zaznamenala prvý medzinárodný úspech, keď v roku 1975 na majstrovstvách Európy v nórskom Skiene získala tri zlaté a jednu striebornú medailu. V tom istom roku na predolympijskej súťaži v Montreale vybojovala titul vo viacboji. O rok neskôr, 18. júla 1976, na olympijských hrách v Montreale, dostala za predvedený výkon na bradlách maximálnu známku desať.

"Odrazu to hrozne zahučalo z tribún, práve vo chvíli, keď som si hovorila, že by to mohlo byť tak 9,90. Otočila som sa k tabuli a na nej svietilo 1,00. Čože? Pozrela som nechápavo na ostatných z nášho družstva. A potom som si uvedomila – je to správne. Tabuľa nebola pripravená na známku 10,00. Nebolo tam dosť miesta pre štyri číslice," spomínala neskôr pre televíziu BBC. Desiatku videla v Montreale ešte šesťkrát a celkovo vybojovala päť medailí, vrátane troch zlatých (bradlá, kladina, viacboj).

Montrealský úspech jej v rodnej krajine priniesol titul "Hrdinka socialistickej práce", pričom sa stala najmladším Rumunom s týmto ocenením. Zázračné dievča ukazoval režim na rôznych banketoch a pred zahraničnými návštevami. Predovšetkým však dohliadal na to, aby neemigrovala do niektorej z vtedajších kapitalistických krajín. Ocitla sa v rukách režimu, ktorému nekompromisne vládol Nicolae Ceausescu, čo poznačilo na určitý čas jej dospievanie aj športovú kariéru. Odišla od trénera Karolyiho aj z rodného mesta Onesti. Presťahovala sa do Bukurešti, ostrihala si vlasy a pribrala.

V roku 1978 na svetovom šampionáte v Štrasburgu bojovala s nadváhou a pád z bradiel ju odsunul na 4. miesto v jej silnej disciplíne. Aj napriek nie najlepšej forme získala titul na kladine a striebro v súťaži družstiev a preskoku. Po návrate k trénerovi Karolyimu v roku 1979 už znova štíhla Comaneciová získala tretí titul majsterky Európy vo viacboji za sebou, čo sa pred ňou nikomu nepodarilo. Na majstrovstvách sveta v závere roka v americkom Fort Worthe dostala známku 9,95 na kladine a pomohla Rumunsku získať prvú tímovú zlatú medailu.

Štartovala aj na OH 1980 v Moskve, kde dosiahla zlato na kladine a v prostných a striebro v súťaži družstiev. Posledným veľkým podujatím v jej kariére bola Svetová letová univerziáda v roku 1981 v Bukurešti, na ktorej vybojovala v domácom prostredí všetkých päť zlatých medailí v individuálnych súťažiach.

Športovú kariéru úplne ukončila v roku 1984 ako 5-násobná olympijská šampiónka, 2-násobná majsterka sveta a 9-násobná majsterka Európy. V roku 1989 emigrovala z Rumunska. Počas úteku sa zoznámila s Constantinom Panaitom, s ktorým odišla do Spojených štátov. Cestovali spolu po USA a ona za peniaze dávala médiám rozhovory. Svojho partnera neskôr obvinila z týrania a z krádeže 150.000 dolárov.

Po rozchode s Panaitom sa venovala predvádzaniu oblečenia a reklame. Zoznámila sa s americkým gymnastom, olympijským víťazom zo roku 1984 a trénerom Bartom Connerom. V roku 1996 sa zosobášili a o desať rokov neskôr sa im narodil syn Dylan.

Comaneciová sa v roku 1999 stala prvou športovkyňou pozvanou do Organizácie Spojených národov, kde svojím prejavom otvorila Medzinárodný rok dobrovoľníkov 2000. Od 29. júna 2001 je občiankou USA. Venuje sa trénovaniu gymnastiky a charitatívnej činnosti. V decembri 2003 vydala knihu Letters To A Young Gymnast.