Baku 26. júna (TASR) - Najúspešnejším slovenským plavcom na 1. európskych hrách bol Vladimír Štefánik. Zo šestice pretekárov sa ako jediný prebojoval do semifinále a na 100 m motýlik obsadil 12. miesto v novom slovenskom juniorskom rekorde 54,59 sekundy. Sedemnásťročný reprezentant sa pritom dostal k vrcholovému športu paradoxne "vďaka" zlomenej ruke.

Štefánik začal v bazéne, keď mal päť rokov. "Bola to taká náhoda. Zlomil som si ruku a jedna pani trénerka mi na rehabilitácii odporučila práve plávať. Mne sa to zapáčilo, tak som pri tom zostal," povedal o svojich začiatkoch. "Mojím vzorom je Michael Phelps, ale ten je asi pre každého plavca. Osobný aj Yannick Agnel, alebo Španielka Mireia Belmonteová. Z ďalších športov mám rád najmä atletiku," pokračoval.

Foto: TASR - Martin Baumann

Jeho doterajším najväčším úspechom je titul majstra Slovenska na 100 metrov voľným spôsobom z decembrového šampionátu. Na ňom zároveň vytvoril nový juniorský rekord v tejto disciplíne 49,59 s a za absolútnym zaostal len o 13 stotín. Tento rok MSR vynechal, keďže sa konajú práve tento víkend v Bratislave. "Trochu ma to mrzí, no na druhej strane som veľmi rád, že som tu."

Podujatie v Baku, ktoré je zároveň majstrovstvami Európy juniorov, si pochvaľoval: "Je to tu super, nečakal som to. Starší športovci vraveli, že je to spravené ako na olympiádach, takže pre nás je to obrovská skúsenosť. Nemôžem sa na nič sťažovať."

Štefánik dosiahol na 100 m motýlik rekorde 54,59 s, ale verí, že už čoskoro ho prekoná. Koncom augusta sa predstaví na juniorských majstrovstvách sveta, na ktorých by sa chcel taktiež prebojovať do semifinále. "Konajú sa koncom augusta v Singapure, takže teraz je hlavné pripraviť sa na ne. Už som sa tam kvalifikoval a chcem sa dostať do semifinále," uviedol.

Ešte viac ho však lákajú olympijské hry, účasť na nich by považoval za splnený sen. "Budúci rok mi to asi ešte nevyjde, ale do Tokia v roku 2020 by som išiel rád."