Washington často ničil súperov v základnej časti, počas ôsmich sezón trikrát vyhral Prezidentskú trofej, v play off však nikdy nič svetoborné nepredviedol.
Autor TASR
Las Vegas 8. júna (TASR) - Po rokoch plných frustrácie sa hokejisti Washingtonu Capitals dočkali zisku vytúženej majstrovskej trofeje. Mužstvo, ktoré malo vo svojom strede v uplynulých sezónach zakaždým mnoho hviezd, no svoju silu nikdy nedokázalo pretaviť do výraznejšieho úspechu, sa konečne presadilo aj v play off NHL. Po finálovom triumfe nad Vegas Golden Knights si mohol kapitán "Caps" vypočuť od komisára súťaže Garyho Bettmana pokyn: "Alex Ovečkin, poď a prevezmi si Stanleyho pohár".
Capitals často ničili súperov v základnej časti, počas ôsmich sezón trikrát vyhrali Prezidentskú trofej, v play off však nikdy nič svetoborné nepredviedli. Mnohí zámorskí hokejoví experti preto spochybňovali líderský status Ovečkina. Vytýkali mu, že nedokáže zapnúť v kľúčových chvíľach a potiahnuť mužstvo v dôležitých súbojoch vyraďovačky. Ruský kanonier síce získal trikrát Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča základnej časti NHL, sedemkrát Maurice Richard Trophy pre najlepšieho strelca, na medzinárodnej úrovni vybojoval s Ruskom tri tituly majstra sveta, no aj tak čelil kritike, že mu chýba klubový úspech v zámorí. Teraz pochybovačom zavrel ústa. "Konečne máme pohár. To je jediné, na čom záleží. Nie je dôležité, ako sme to dosiahli a čo tomu predchádzalo," nechal sa počuť po piatom finálovom dueli, v ktorom Washington triumfom 4:3 na ľade Vegas spečatil zisk pohára. Súčasní Capitals prekonali úspech z roku 1998, vtedy tím, ktorý sa mohol spoľahnúť aj na góly slovenského kanoniera Petra Bondru, dokráčal až do finále, no Detroitu podľahol hladko 0:4 na zápasy.
Pritom pred touto sezónou čakali odborníci u Washingtonu ústup z popredných pozícií. Capitals vlani v lete prišli o Karla Alznera, Justina Williamsa, Marcusa Johanssona aj o krátkodobú akvizíciu Kevina Shattenkirka. Zväčšil sa tlak na lídrov Ovečkina, Jevgenija Kuznecova, Nicklasa Bäckströma či brankára Bradena Holtbyho. Tí však zvládli zvýšené nároky na jednotku. Kuznecov dosiahol bodovo najúspešnejšiu sezónu, ovládol aj produktivitu play off, zapol i Bäckström a v play off sa prebudil aj Holtby, hoci v 1. kole začal ako náhradník. Strata opôr ešte viac mužstvo zomkla, navyše hráči, ktorí sa posunuli na uvoľnené miesta, Jakub Vrána, Tom Wilson či Christian Djoos svoju šancu chytili pevne za pačesy. Generálny manažér Brian MacLellan pre napätý platový strop nemohol pred play off posilniť káder o žiadnu veľkú hviezdu a urobil iba drobné úpravy. Tie sa však vydarili, napríklad Michal Kempný, ktorého Washington získal pred uzávierkou výmen zo Chicaga, výborne zacelil dieru v obrane.
Dôležitý bol i herný štýl, ktorý vtlačil mužstvu tréner Barry Trotz. Ten prišiel na striedačku Washingtonu v roku 2014 a po úvodných nezdaroch si uvedomil, že musí niečo zmeniť. Dovtedy vyložene technický tím začal hrať silovejší hokej, protivníkov začali bolieť bodyčeky od Wilsona, Brooksa Orpika, Devante Smitha-Pellyho a ešte intenzívnejšie začal hrať aj Ovečkin. Práve kapitán dokázal burcovať tím, aj v ťažkých chvíľach do neho zo striedačky neúnavne vlieval energiu a na ľade prispieval tým, čo vie najlepšie - strieľaním gólov. V bojoch o Stanley Cup ich dal 15, najviac zo všetkých hráčov, čím prekonal nielen klubový rekord, ale si tým vydobyl aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play off. Definitívne sa zbavil všetkých hokejových démonov.
"Je to jednoducho niečo neuveriteľné. Neviem, čo mám k tomu povedať. Som taký šťastný, pravdepodobne ten najšťastnejší chlap na svete. A som šťastný aj za mojich spoluhráčov, našich fanúšikov vo Washingtone. Tento moment si budeme pamätať do konca života," vyznal sa Ovečkin pre NBC. Rovnako slastné chvíle prežívali po finálovom triumfe aj jeho spoluhráči. "Po mojej svadbe a narodení dvoch dcér je toto najúžasnejší pocit, aký som kedy zažil v mojom živote. Dosiaľ som nikdy nevidel, aby sa jeden tím dokázal takto zomknúť," nadchýnal sa T.J. Oshie.
Každý hráč v Trotzovom kádri mal presne vymedzenú úlohu a každý si ju svedomito plnil. Navyše, našli sa aj nečakaní hrdinovia. Napríklad Devante Smith-Pelly, ktorého v New Jersey pustili ako nepotrebného. Dvadsaťpäťročný útočník prišiel do hlavného mesta USA vlani v lete, keď sa ako voľný hráč musel znížiť k podpisu dvojcestného kontraktu. Postupne sa udomácnil v treťom, respektíve štvrtom útoku Washingtou a v play off nadišli jeho chvíle - v 24 súbojoch nastrieľal sedem gólov, rovnaký počet ako v 75 zápasoch základnej časti. Mimochodom, Capitals by podľa zaužívanej tradície mala čakať prijatie v Bielom dome. Práve Smith-Pelly už dopredu avizoval, že odmietne návštevu u Donalda Trumpa.
Capitals často ničili súperov v základnej časti, počas ôsmich sezón trikrát vyhrali Prezidentskú trofej, v play off však nikdy nič svetoborné nepredviedli. Mnohí zámorskí hokejoví experti preto spochybňovali líderský status Ovečkina. Vytýkali mu, že nedokáže zapnúť v kľúčových chvíľach a potiahnuť mužstvo v dôležitých súbojoch vyraďovačky. Ruský kanonier síce získal trikrát Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča základnej časti NHL, sedemkrát Maurice Richard Trophy pre najlepšieho strelca, na medzinárodnej úrovni vybojoval s Ruskom tri tituly majstra sveta, no aj tak čelil kritike, že mu chýba klubový úspech v zámorí. Teraz pochybovačom zavrel ústa. "Konečne máme pohár. To je jediné, na čom záleží. Nie je dôležité, ako sme to dosiahli a čo tomu predchádzalo," nechal sa počuť po piatom finálovom dueli, v ktorom Washington triumfom 4:3 na ľade Vegas spečatil zisk pohára. Súčasní Capitals prekonali úspech z roku 1998, vtedy tím, ktorý sa mohol spoľahnúť aj na góly slovenského kanoniera Petra Bondru, dokráčal až do finále, no Detroitu podľahol hladko 0:4 na zápasy.
Pritom pred touto sezónou čakali odborníci u Washingtonu ústup z popredných pozícií. Capitals vlani v lete prišli o Karla Alznera, Justina Williamsa, Marcusa Johanssona aj o krátkodobú akvizíciu Kevina Shattenkirka. Zväčšil sa tlak na lídrov Ovečkina, Jevgenija Kuznecova, Nicklasa Bäckströma či brankára Bradena Holtbyho. Tí však zvládli zvýšené nároky na jednotku. Kuznecov dosiahol bodovo najúspešnejšiu sezónu, ovládol aj produktivitu play off, zapol i Bäckström a v play off sa prebudil aj Holtby, hoci v 1. kole začal ako náhradník. Strata opôr ešte viac mužstvo zomkla, navyše hráči, ktorí sa posunuli na uvoľnené miesta, Jakub Vrána, Tom Wilson či Christian Djoos svoju šancu chytili pevne za pačesy. Generálny manažér Brian MacLellan pre napätý platový strop nemohol pred play off posilniť káder o žiadnu veľkú hviezdu a urobil iba drobné úpravy. Tie sa však vydarili, napríklad Michal Kempný, ktorého Washington získal pred uzávierkou výmen zo Chicaga, výborne zacelil dieru v obrane.
Dôležitý bol i herný štýl, ktorý vtlačil mužstvu tréner Barry Trotz. Ten prišiel na striedačku Washingtonu v roku 2014 a po úvodných nezdaroch si uvedomil, že musí niečo zmeniť. Dovtedy vyložene technický tím začal hrať silovejší hokej, protivníkov začali bolieť bodyčeky od Wilsona, Brooksa Orpika, Devante Smitha-Pellyho a ešte intenzívnejšie začal hrať aj Ovečkin. Práve kapitán dokázal burcovať tím, aj v ťažkých chvíľach do neho zo striedačky neúnavne vlieval energiu a na ľade prispieval tým, čo vie najlepšie - strieľaním gólov. V bojoch o Stanley Cup ich dal 15, najviac zo všetkých hráčov, čím prekonal nielen klubový rekord, ale si tým vydobyl aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play off. Definitívne sa zbavil všetkých hokejových démonov.
"Je to jednoducho niečo neuveriteľné. Neviem, čo mám k tomu povedať. Som taký šťastný, pravdepodobne ten najšťastnejší chlap na svete. A som šťastný aj za mojich spoluhráčov, našich fanúšikov vo Washingtone. Tento moment si budeme pamätať do konca života," vyznal sa Ovečkin pre NBC. Rovnako slastné chvíle prežívali po finálovom triumfe aj jeho spoluhráči. "Po mojej svadbe a narodení dvoch dcér je toto najúžasnejší pocit, aký som kedy zažil v mojom živote. Dosiaľ som nikdy nevidel, aby sa jeden tím dokázal takto zomknúť," nadchýnal sa T.J. Oshie.
Každý hráč v Trotzovom kádri mal presne vymedzenú úlohu a každý si ju svedomito plnil. Navyše, našli sa aj nečakaní hrdinovia. Napríklad Devante Smith-Pelly, ktorého v New Jersey pustili ako nepotrebného. Dvadsaťpäťročný útočník prišiel do hlavného mesta USA vlani v lete, keď sa ako voľný hráč musel znížiť k podpisu dvojcestného kontraktu. Postupne sa udomácnil v treťom, respektíve štvrtom útoku Washingtou a v play off nadišli jeho chvíle - v 24 súbojoch nastrieľal sedem gólov, rovnaký počet ako v 75 zápasoch základnej časti. Mimochodom, Capitals by podľa zaužívanej tradície mala čakať prijatie v Bielom dome. Práve Smith-Pelly už dopredu avizoval, že odmietne návštevu u Donalda Trumpa.
Cesta Washingtonu za Stanleyho pohárom:
základná časť:
105 bodov, víťaz Metropolitnej divízie
play off:
1. kolo: Columbus 4:2 na zápasy (3:4 pp, 4:5 pp, 3:2 pp, 4:1, 4:3 pp, 6:3)
semifinále Východnej konferencie: Pittsburgh 4:2 (2:3, 4:1, 4:3, 1:3, 6:3, 2:1 pp)
finále Východnej konferencie: Tampa Bay 4:3 (4:2, 6:2, 2:4, 2:4, 2:3, 3:0, 4:0)
finále play off: Vegas 4:1 (4:6, 3:2, 3:1, 6:2, 4:3)
základná časť:
105 bodov, víťaz Metropolitnej divízie
play off:
1. kolo: Columbus 4:2 na zápasy (3:4 pp, 4:5 pp, 3:2 pp, 4:1, 4:3 pp, 6:3)
semifinále Východnej konferencie: Pittsburgh 4:2 (2:3, 4:1, 4:3, 1:3, 6:3, 2:1 pp)
finále Východnej konferencie: Tampa Bay 4:3 (4:2, 6:2, 2:4, 2:4, 2:3, 3:0, 4:0)
finále play off: Vegas 4:1 (4:6, 3:2, 3:1, 6:2, 4:3)