Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V trojkráľovej súťaži predstihol o 7,9 bodu Slovinca Anžeho Lanišeka, tretí skončil líder celkového poradia Svetového pohára Poliak Dawid Kubacki..
Autor TASR
,aktualizované Bishofshofen 6. januára (TASR) - Nórsky skokan na lyžiach Halvor Egner Granerud sa stal celkovým víťazom 71. ročníka Turné štyroch mostíkov. Sošku Zlatého orla si definitívne zabezpečil vďaka triumfu na záverečnom podujatí v rakúskom Bischofshofene. V trojkráľovej súťaži predstihol o 7,9 bodu Slovinca Anžeho Lanišeka, tretí skončil líder celkového poradia Svetového pohára Poliak Dawid Kubacki.
Granerud je prvý nórsky víťaz Turné od roku 2007, keď cennú trofej získal Anders Jacobsen. Výbornú východiskovú pozíciu si vytvoril už v nemeckej časti, keď bol najlepší v Oberstdorfe i Garmisch-Partenkirchene. Po druhom mieste v Innsbrucku nenašiel Granerud premožiteľa ani v Bischofshofene a v konečnom poradí Turné zvíťazil s výrazným náskokom 31,2 bodu pred Kubackim. V piatok si pripísal na konto 17. individuálny triumf v SP.
V druhom kole zaletel do vzdialenosti 143,5 m a iba o meter zaostal za rekordom mostíka. "V nájazdovej pozícii som sa cítil výborne a bol som oveľa pokojnejší ako v prvom kole, po ktorom som mal iba tesný náskok pred Lanišekom. Po dopade som sa začal smiať, lebo som cítil, že to bude stačiť na celkové víťazstvo na Turné. Je to skvelý úspech, na ktorý nórsky skokanský šport čakal dlhých 16 rokov" uviedol Granerud v rozhovore pre Eurosport.
Kubacki bol s celkovým druhým miestom spokojný. "Dnes to bol od rána veľmi emotívny deň. Nedokázal som sa stopercentne skoncentrovať, vzhľadom na to hodnotím tretie miesto v Bischofshofene pozitívne. Nie som sklamaný. že sa mi nepodarilo získať druhýkrát v kariére sošku Zlatého orla. Halvor mal počas celého Turné vynikajúce formu, predviedol špičkové skoky a zaslúžil si víťazstvo."
1. Halvor Egner Granerud (Nór.) 313,4 b (139,5+143,5 m), 2. Anže Lanišek (Slovin.) 305,5 (140,5+139,0), 3. Dawid Kubacki (Poľ.) 303,7 (135,5+140,0), 4. Michael Hayböck (Rak.) 297,6 (138,5+137,0), 5. Jan Hörl (Rak.) 292,1 (135,5+140,5), 6. Kamil Stoch (Poľ.) 289,9 (138,0+134,5), 7. Peter Prevc (Slovin.) 288,6 (134,5+139,5), 8. Manuel Fettner (Rak.) 285,6 (134,5+139,0), 9. Timi Zajc (Slovin.) 285,3 (135,5+137,0), 10. Piotr Zyla (Poľ.) 282,5 (133,5+136,0) q Clemens Aigner (Rak.) 282,5 (136,5+139,5)
Konečné poradie Turné:
1. Granerud 1191,2 b., 2. Kubacki 1158,2, 3. Lanišek 1129,0, 4. Piotr Zyla (Poľ.) 1090,0. 5. Stoch 1087,9, 6. Stefan Kraft (Rak.) 1077,5, 7. Hayböck 1068,6, - 8. Daniel Tschofenig (Rak.) 1061,1, 9.Hörl 1056,3, 10. Manuel Fettner (Rak.) 1050,9
Celkové poradie SP (po 12 súťažiach):
1. Kubacki 930 b, 2. Lanišek 822, 3. Granerud 796, 4. Kraft 593, 5. Zyla 549, 6. Fettner 407
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)'
1996/97 Primož Peterka (Slov.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slov.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
2017/18 Kamil Stoch (Poľ.)
2018/19 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2019/20 Dawid Kubacki (Poľ.)
2020/21 Kamil Stoch (Poľ.)
2021/22 Rjoju Kobajaši (Jap.).
2022/23 Halvor Egner Granerud (Nór.)
Granerud je prvý nórsky víťaz Turné od roku 2007, keď cennú trofej získal Anders Jacobsen. Výbornú východiskovú pozíciu si vytvoril už v nemeckej časti, keď bol najlepší v Oberstdorfe i Garmisch-Partenkirchene. Po druhom mieste v Innsbrucku nenašiel Granerud premožiteľa ani v Bischofshofene a v konečnom poradí Turné zvíťazil s výrazným náskokom 31,2 bodu pred Kubackim. V piatok si pripísal na konto 17. individuálny triumf v SP.
V druhom kole zaletel do vzdialenosti 143,5 m a iba o meter zaostal za rekordom mostíka. "V nájazdovej pozícii som sa cítil výborne a bol som oveľa pokojnejší ako v prvom kole, po ktorom som mal iba tesný náskok pred Lanišekom. Po dopade som sa začal smiať, lebo som cítil, že to bude stačiť na celkové víťazstvo na Turné. Je to skvelý úspech, na ktorý nórsky skokanský šport čakal dlhých 16 rokov" uviedol Granerud v rozhovore pre Eurosport.
Kubacki bol s celkovým druhým miestom spokojný. "Dnes to bol od rána veľmi emotívny deň. Nedokázal som sa stopercentne skoncentrovať, vzhľadom na to hodnotím tretie miesto v Bischofshofene pozitívne. Nie som sklamaný. že sa mi nepodarilo získať druhýkrát v kariére sošku Zlatého orla. Halvor mal počas celého Turné vynikajúce formu, predviedol špičkové skoky a zaslúžil si víťazstvo."
Výsledky záverečného podujatia Turné štyroch mostíkov v Bischofshofene:
1. Halvor Egner Granerud (Nór.) 313,4 b (139,5+143,5 m), 2. Anže Lanišek (Slovin.) 305,5 (140,5+139,0), 3. Dawid Kubacki (Poľ.) 303,7 (135,5+140,0), 4. Michael Hayböck (Rak.) 297,6 (138,5+137,0), 5. Jan Hörl (Rak.) 292,1 (135,5+140,5), 6. Kamil Stoch (Poľ.) 289,9 (138,0+134,5), 7. Peter Prevc (Slovin.) 288,6 (134,5+139,5), 8. Manuel Fettner (Rak.) 285,6 (134,5+139,0), 9. Timi Zajc (Slovin.) 285,3 (135,5+137,0), 10. Piotr Zyla (Poľ.) 282,5 (133,5+136,0) q Clemens Aigner (Rak.) 282,5 (136,5+139,5)
Konečné poradie Turné:
1. Granerud 1191,2 b., 2. Kubacki 1158,2, 3. Lanišek 1129,0, 4. Piotr Zyla (Poľ.) 1090,0. 5. Stoch 1087,9, 6. Stefan Kraft (Rak.) 1077,5, 7. Hayböck 1068,6, - 8. Daniel Tschofenig (Rak.) 1061,1, 9.Hörl 1056,3, 10. Manuel Fettner (Rak.) 1050,9
Celkové poradie SP (po 12 súťažiach):
1. Kubacki 930 b, 2. Lanišek 822, 3. Granerud 796, 4. Kraft 593, 5. Zyla 549, 6. Fettner 407
Prehľad doterajších víťazov Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach:
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)'
1996/97 Primož Peterka (Slov.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slov.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
2017/18 Kamil Stoch (Poľ.)
2018/19 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2019/20 Dawid Kubacki (Poľ.)
2020/21 Kamil Stoch (Poľ.)
2021/22 Rjoju Kobajaši (Jap.).
2022/23 Halvor Egner Granerud (Nór.)
