Bratislava/Tlmače 19. septembra (TASR) - Len máloktorý manželský pár sa toľkou symbiózou zapísal do svetových športových dejín. Nielenže mali spoločného koníčka a zároveň povolanie, čo bola vrcholová atletika, ale zároveň sa obaja narodili v ten istý deň rovnakého roku. Reč je o legendárnych atlétoch Emilovi a Dane Zátopkových, ktorých nedožité 100. výročie od ich narodenia si pripomíname v pondelok 19. septembra.

"Vyrastala som v dobe, keď sme nemali ani televízor, ani rádio. Každé Vianoce sme ale robili Zátopkov beh. Pretože sa nám nechcelo upratovať. V byte bola zima, tak sme si boli zabehať sedem kilometrov. Veľa mi to dávalo v neskoršom veku, keď som začala behať," vyznala sa pre TASR pri 100. jubileu legendárnych atlétov 74-ročná bežkyňa Eva Seidlová. Tá absolvovala na Slovensku a v zahraničí najviac maratónov v kategórii žien. V súčasnosti je ich 496 a 500. maratón chce odbehnúť v apríli 2023.

Zátopek sa narodil 19. septembra 1922 v Kopřivnici. Bežecký talent prvýkrát predviedol v roku 1941 ako študent priemyselnej školy v Zlíne. Behával trate 800 a 3000 m. Postupne si vybudoval dnes už legendárny tréningový program, ktorý sa stal základom jeho úspechov. Aj jeho bežecký štýl sa líšil od toho, ako behávali jeho súperi.

Otáčal hlavou, tvár mal pokrivenú námahou, za čo si vyslúžil prezývku Emil Hrozný, alebo Česká lokomotíva. Už od roku 1945 dosahoval jeden úspech či rekord za druhým. Osemkrát (1945, 1946, 1947, 1948, 1950, 1952, 1953, 1954) bol majstrom Československa v behu na 5000 m a dvakrát (1952, 1953) na 10.000 m. Štyrikrát triumfoval na OH. Prvýkrát v roku 1948 v Londýne na 10.000 m trati. Tri zlaté medaily (5000 m, 10.000 m, maratón) si odniesol z OH v Helsinkách.

Na 10.000 m trati sa majstrom Európy stal v rokoch 1950 a 1954. Na 5000 m trati získal titul majstra starého kontinentu v roku 1950. Okrem toho dosiahol striedavo na rôznych tratiach 18 svetových rekordov.

Športovú kariéru ukončil v roku 1958, keď začal pracovať na ministerstve obrany na oddelení telesnej prípravy. Ani športové úspechy a hodnosť plukovníka ho nezachránili pred politickými perzekúciami po roku 1968. Prepustili ho z armády. Počas normalizácie pracoval do roku 1976 ako geologický robotník. Potom pôsobil na dokumentačnom oddelení vtedajšieho Československého zväzu telesnej výchovy.

V roku 1975 Zátopek získal ako prvý československý športovec Cenu Pierra de Coubertina, udeľovanú Medzinárodným výborom pre fair play pri UNESCO. Predstavitelia Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) mu posmrtne udelili Zlatý rad za zásluhy, ktorý prevzala 6. decembra 2000 vdova Zátopková. Od roku 2009 stojí v parku Olympijského múzea vo švajčiarskom Lausanne bronzová socha legendárneho vytrvalostného bežca.

Ako ďalej uviedla pre TASR Seidlová, keď začala behať, tak na majstrovstvách Európy veteránov v Brugách, kde bolo vyše 1000 ľudí, boli aj manželia Zátopkovci. "To boli hlavné postavy. Vtedy som si uvedomila, že čo my vlastne doma máme. Až vtedy som pochopila, že čo on vo svete je a čo pre nás vo svete urobil," povedala ďalej. Zároveň zaspomínala, že si všetky štartovné čísla odkladala do jedného veľkého kufra. "Raz som preberala tie čísla a na jedno som prišla – bol to Beh vďaky Senica-Prietrž. Bolo vlastnoručne podpísané Zátopkom. Hneď som si to číslo dala zarámovať a visí mi dodnes na čestnom mieste. To bolo v roku 1988," vysvetlila bežkyňa.

Budúca olympijská víťazka v hode oštepom Zátopková, rodená Ingrová, sa narodila 19. septembra 1922 vo Fryštáte (dnes Karviná). Najprv sa venovala hádzanej. V roku 1949 sa dokonca stala s vtedajším tímom Slováckej Slavie aj hádzanárskou majsterkou Československa. V roku 1948 na londýnskych OH skončila v hode oštepom siedma. O štyri roky neskôr v roku 1952 si z helsinských OH odniesla zlato. Okrem olympijského zlata má aj striebro, ktoré si priniesla z OH v roku 1960 v Ríme.

Zátopková dosiahla počas kariéry v rozmedzí rokov 1947-1960 trinásť titulov majsterky Československa. V rokoch 1954 až 1958 sa stala majsterkou Európy. Druhý titul majsterky Európy okorenila aj svetovým rekordom 55,73 m. Športovú kariéru ukončila v roku 1962, venovala sa trénerstvu. V rokoch 1964-1980 pracovala ako ústredná trénerka vrhov pri vtedajšom československom atletickom zväze a v rokoch 1960-1972 bola aj členkou ženskej komisie IAAF.

Oštepárku ocenila v roku 2009 Európska atletická asociácia (EAA) za jej prínos k rozvoju českej atletiky. Olympijskej víťazke a bývalej svetovej rekordérke vystavila diplom v rámci projektu "Women's Leadership Award" (Cena pre ženu vo vedúcom postavení). V roku 2016 jej vyšla kniha spomienok Náš život pod pěti kruhy.

"Nebola som celé desaťročia v kine, ale teraz na Zátopkovi som bola. Film mi iba potvrdil to, nad čím som už dávno uvažovala a to, že Dana bola vždy v jeho tieni. Ale podľa mňa bola na jeho úrovni, možno ešte vyššej. Rekordy sú jeho, to je jasné, ale to, že on bol tohto všetkého schopný je aj jej zásluhou. Určite ona do tohto vzťahu veľa priniesla a obetovala," zdôraznila TASR Seidlová.

Okrem dátumov narodenia Zátopkovcov spájajú aj ďalšie spoločné výročia. Manželský sľub spečatili v deň svojich 26. narodenín 19. septembra 1948. V rovnaký deň aj rok - 24. júla 1952, manželia získali aj zlaté medaily na OH vo fínskych Helsinkách. Ich manželstvo sa stalo zväzkom výnimočných športovcov a ľudí, ktorým boli blízke olympijské myšlienky a hodnoty. Prekonali nielen príkoria zo strany komunistického režimu po roku 1968, ale zmierili sa aj s tým, že nemohli mať potomkov.

Zátopková zomrela 13. marca 2020 vo veku 97 rokov. Jej manžel Emil sa tohto veku nedožil. Nezabudnuteľný vytrvalec zomrel 21. novembra 2000 vo veku 78 rokov.