Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tokijské hry sa konajú v tieni pandémie a preto na nich platia prísne obmedzenia. Podmaníková si tak nemôže naplno vychutnať skutočnú olympijskú atmosféru.
Autor TASR
Tokio 23. júla (TASR) – Andrea Podmaníková dlho čakala na potvrdenie svojej nominácie do Tokia, no keď prišla, o to sladší pocit z nej mala. Rovnako ako druhý slovenský plavec Richard Nagy nesplnila kvalifikačný A-limit a na hry sa dostala vďaka pozvánke od Medzinárodnej plaveckej federácie. Práve dosiahnuť limit tak bude jej hlavný cieľ v Japonsku.
„S Richardom sme sa sem dostali kvázi na poslednú chvíľu, s odretými ušami cez pozvánku a B-limit. Mrzí ma, že sa mi nepodaril A-limit a práve preto by som tu chcela zaplávať slovenský rekord a dosiahnuť na ten limit. Tým si dokážem, že som tu právom. Čo sa týka umiestnenia, tak si netrúfnem povedať, na čo to bude stačiť. Ak mám byť úprimná, tak som sa ani nepozerala, koľká som v štartovej listine," uviedla Podmaníková, ktorá bude v Tokiu štartovať na 100 a 200 m prsia.
Dvadsaťtriročná plavkyňa dlho ani neverila, že sa kvalifikuje a zažije debut pod piatimi kruhmi: „Vedela som, že mám akúsi šancu, ale dosť veľa vecí muselo ísť pre mňa správnym smerom. Keď som sa pred mesiacom rozprávala s trénermi, príliš som tomu neverila. Nevedela som, či mám odísť do USA, či ísť ešte na nejaké preteky, ale napokon to do seba nejako zacvaklo a o to to bolo krajšie, keď mi prišla pozvánka do Tokia."
Záverečnú prípravu absolvovala v USA napriek tomu, že nemala istotu miestenky na olympiádu. Rozhodnutie sa nakoniec ukázalo ako správne a v zámorí sa stihla pripraviť tak, ako chcela.
„To, že som tam nakoniec išla, bolo také spontánne. Pohybovala som sa na veľmi tenkom ľade, ale ono to tak všetko do seba zapadlo a som veľmi rada, že som tam odišla a mohla som absolvovať finálnu prípravu. Spravila som všetko čo som mala, teraz to nechávam už len tak voľne ísť. Chcem si to hlavne užiť a pripraviť sa mentálne na výkony. Už tu nič nenatrénujem a je to o tom, že zbieram skúsenosti a užívam si každý jeden deň čo som tu," povedala.
Tokijské hry sa konajú v tieni pandémie a preto na nich platia prísne obmedzenia. Podmaníková si tak nemôže naplno vychutnať skutočnú olympijskú atmosféru. Napriek tomu si pobyt v olympijskej dedine užíva a našla aj veľké pozitívum.
„Tým je, že ma to motivuje do ďalších troch rokov do Paríža. Už pred Tokiom som bola taká váhavá, či tie tri roky ešte budem plávať alebo nie. Ale keď som tu a vidím to všetko, som z toho ohromená. Neviem si predstaviť, aké to bude v Paríži bez tých obmedzení. O to viac ma to motivuje do ďalšej práce. Som vďačná, že ma to potiahne ďalej."
„S Richardom sme sa sem dostali kvázi na poslednú chvíľu, s odretými ušami cez pozvánku a B-limit. Mrzí ma, že sa mi nepodaril A-limit a práve preto by som tu chcela zaplávať slovenský rekord a dosiahnuť na ten limit. Tým si dokážem, že som tu právom. Čo sa týka umiestnenia, tak si netrúfnem povedať, na čo to bude stačiť. Ak mám byť úprimná, tak som sa ani nepozerala, koľká som v štartovej listine," uviedla Podmaníková, ktorá bude v Tokiu štartovať na 100 a 200 m prsia.
Dvadsaťtriročná plavkyňa dlho ani neverila, že sa kvalifikuje a zažije debut pod piatimi kruhmi: „Vedela som, že mám akúsi šancu, ale dosť veľa vecí muselo ísť pre mňa správnym smerom. Keď som sa pred mesiacom rozprávala s trénermi, príliš som tomu neverila. Nevedela som, či mám odísť do USA, či ísť ešte na nejaké preteky, ale napokon to do seba nejako zacvaklo a o to to bolo krajšie, keď mi prišla pozvánka do Tokia."
Záverečnú prípravu absolvovala v USA napriek tomu, že nemala istotu miestenky na olympiádu. Rozhodnutie sa nakoniec ukázalo ako správne a v zámorí sa stihla pripraviť tak, ako chcela.
„To, že som tam nakoniec išla, bolo také spontánne. Pohybovala som sa na veľmi tenkom ľade, ale ono to tak všetko do seba zapadlo a som veľmi rada, že som tam odišla a mohla som absolvovať finálnu prípravu. Spravila som všetko čo som mala, teraz to nechávam už len tak voľne ísť. Chcem si to hlavne užiť a pripraviť sa mentálne na výkony. Už tu nič nenatrénujem a je to o tom, že zbieram skúsenosti a užívam si každý jeden deň čo som tu," povedala.
Tokijské hry sa konajú v tieni pandémie a preto na nich platia prísne obmedzenia. Podmaníková si tak nemôže naplno vychutnať skutočnú olympijskú atmosféru. Napriek tomu si pobyt v olympijskej dedine užíva a našla aj veľké pozitívum.
„Tým je, že ma to motivuje do ďalších troch rokov do Paríža. Už pred Tokiom som bola taká váhavá, či tie tri roky ešte budem plávať alebo nie. Ale keď som tu a vidím to všetko, som z toho ohromená. Neviem si predstaviť, aké to bude v Paríži bez tých obmedzení. O to viac ma to motivuje do ďalšej práce. Som vďačná, že ma to potiahne ďalej."
