Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ján Volko sa na halových ME v Belehrade postaral o senzáciu, a tak nečudo, že sa jeho meno stalo zo dňa na deň známe. Aj o tomto životnom úspechu sme sa s ním v štúdiu TABLET.TV porozprávali.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 18. marca (Teraz.sk) – Slovenský šprintér Ján Volko ohúril pred pár dňami celú atletickú Európu. Na halovom kontinentálnom šampionáte v Belehrade sa jeho výkony v behu na 60 m zlepšovali od rozbehu až po finále, aby z toho bol dvakrát vylepšený slovenský rekord a napokon aj fantastická strieborná medaila. Čerstvý vicemajster Európy bol pred pár dňami hosťom v televíznom štúdiu TABLET.TV, kde sme sa s ním, okrem iného aj o hviezdnych momentoch z uplynulých dní, porozprávali.
Do 4. marca tohto roku sa cenným kovom z halových majstrovstiev Európy mohli v ére samostatnosti pýšiť iba dvaja slovenskí atléti. Trojskokanka Dana Velďáková má doma dve bronzové medaily z rokov 2009 a 2011, vitrínu guliara Mikuláša Konopku zdobí pre zmenu už desať rokov zlato z Birminghamu. Pred pár dňami sa k tejto dvojici pridal šprintér Ján Volko, ktorého striebro z HME v Belehrade sa dá pokojne označiť ako výsledok z ríše snov. „Ešte stále si naplno neuvedomujem, čo som dokázal, no je pravda, že mi to už príde reálnejšie ako bezprostredne po pretekoch alebo aj pár dní po nich. S mojimi trénermi sme totiž o niečom takom ani nesnívali, našou hlavnou ambíciou bolo, aby som sa z rozbehu kvalifikoval do semifinále, prípadne som sa priblížil k svojmu osobnému rekordu. Naozaj sme nič viac nečakali, no napokon sa mi to podarilo prekonať vari stonásobne,“ rozhovoril sa Ján Volko.
Pozrite si celú televíznu debatu s Jánom Volkom:
Bratislavský rodák sa na európskom šampionáte každým behom zlepšoval. Kým v rozbehoch preletel 60-metrovú trať za 6,68 sekundy, v semifinále bol už z toho čas 6,62 s, čím o tri stotiny prekonal bradatý, 20-ročný slovenský rekord Ľuboša Chocholíka, aby vo finále z nového osobného maxima ukrojil ďalšie štyri stotiny a v krátkom časovom slede tak druhýkrát stanovil nový slovenský rekord. Zaujímavosťou je, že člen BK HNTN Bratislava, zverenec trénerov Nadi Bendovej a Róberta Kresťanka si semifinálový a ani finálový beh na šampionáte nepamätá. „Ak mám byť úprimný, nespomínam si ani na ten rozbehový. Nikdy totiž nie je dobré, keď si počas pretekov všímate veľa ruchov okolo vás, pretože o to menej sa potom človek sústredí na svoj výkon. Otvorene poviem, že u mňa to funguje tak, že vždy, keď mám dobrý beh, tak mám okno. Obzvlášť na krátkych tratiach. A tak tomu bolo aj v Belehrade,“ vysvetlil slovenský reprezentant.
Už niekoľko rokov je najväčším atletickým fenoménom na svete šprintér Usain Bolt. Ak si však niekto myslí, že práve tento 30-ročný Jamajčan je idolom aj pre o desať rokov mladšieho Slováka, je na omyle. „Mojim vzorom je bývalý taliansky atlét Pietro Mennea. Ide totiž o jedného z mála šprintérov bielej pleti, ktorý sa dokázal vyrovnať výkonom černochov. Je až neuveriteľné, že na 200-metrovej trati bol svojho času držiteľom svetového rekordu,“ zamyslel sa Volko, ktorý sa chce v budúcnosti taktiež špecializovať na dvestometrovú trať. „Je to pravda, no predpokladom k dobrej dvestovke je rýchly čas na stovke, takže sa budem musieť na tréningoch venovať aj tejto disciplíne. A k akým časom by som sa rád priblížil? Mojim životným snom je zabehnúť dvesto metrov pod 20 sekúnd a polovičnú trať pod 10,2 sekundy.“
Málokto vie, že Johny, ako znie dlhoročná prezývka Jána Volka, sa v detstve intenzívne venoval aj futbalu. Na akom poste nastupoval a prečo dal tomuto športu košom? „V ružinovskom Domine, kde som hrával, som zväčša nastupoval na kraji obrany či zálohy. Je pravda, že som patril v tíme k rýchlejším a možno som bol aj zo všetkých najrýchlejší, no ku koncu ma už tento šport až tak nenapĺňal. Dva roky predtým, ako som s futbalom definitívne skončil, sa ma otec spýtal, či by som nechcel skúsiť atletiku, keďže videl vo mne určitý potenciál. Odvetil som mu, že áno, skúsim to, a tak som začal trénovať v klube KĽŠ Kryha Bratislava pod vedením trénerky Andrejky Bérešovej, ktorá mi dala do ďalšej kariéry veľký základ. Do sedemnástich rokov som sa totiž venoval aj vytrvalostným behom, skokom, či ostatným technickým disciplínam, čo bolo pre mňa veľmi dobré,“ dodal Ján Volko, ktorý nikdy nesníval o tom, že niekedy sa bude atletike venovať profesionálne. Napokon sa tak stalo a aj pre Slovensko to bolo vynikajúce rozhodnutie.
Do 4. marca tohto roku sa cenným kovom z halových majstrovstiev Európy mohli v ére samostatnosti pýšiť iba dvaja slovenskí atléti. Trojskokanka Dana Velďáková má doma dve bronzové medaily z rokov 2009 a 2011, vitrínu guliara Mikuláša Konopku zdobí pre zmenu už desať rokov zlato z Birminghamu. Pred pár dňami sa k tejto dvojici pridal šprintér Ján Volko, ktorého striebro z HME v Belehrade sa dá pokojne označiť ako výsledok z ríše snov. „Ešte stále si naplno neuvedomujem, čo som dokázal, no je pravda, že mi to už príde reálnejšie ako bezprostredne po pretekoch alebo aj pár dní po nich. S mojimi trénermi sme totiž o niečom takom ani nesnívali, našou hlavnou ambíciou bolo, aby som sa z rozbehu kvalifikoval do semifinále, prípadne som sa priblížil k svojmu osobnému rekordu. Naozaj sme nič viac nečakali, no napokon sa mi to podarilo prekonať vari stonásobne,“ rozhovoril sa Ján Volko.
Pozrite si celú televíznu debatu s Jánom Volkom:
Bratislavský rodák sa na európskom šampionáte každým behom zlepšoval. Kým v rozbehoch preletel 60-metrovú trať za 6,68 sekundy, v semifinále bol už z toho čas 6,62 s, čím o tri stotiny prekonal bradatý, 20-ročný slovenský rekord Ľuboša Chocholíka, aby vo finále z nového osobného maxima ukrojil ďalšie štyri stotiny a v krátkom časovom slede tak druhýkrát stanovil nový slovenský rekord. Zaujímavosťou je, že člen BK HNTN Bratislava, zverenec trénerov Nadi Bendovej a Róberta Kresťanka si semifinálový a ani finálový beh na šampionáte nepamätá. „Ak mám byť úprimný, nespomínam si ani na ten rozbehový. Nikdy totiž nie je dobré, keď si počas pretekov všímate veľa ruchov okolo vás, pretože o to menej sa potom človek sústredí na svoj výkon. Otvorene poviem, že u mňa to funguje tak, že vždy, keď mám dobrý beh, tak mám okno. Obzvlášť na krátkych tratiach. A tak tomu bolo aj v Belehrade,“ vysvetlil slovenský reprezentant.
Otec v ňom videl potenciál
Už niekoľko rokov je najväčším atletickým fenoménom na svete šprintér Usain Bolt. Ak si však niekto myslí, že práve tento 30-ročný Jamajčan je idolom aj pre o desať rokov mladšieho Slováka, je na omyle. „Mojim vzorom je bývalý taliansky atlét Pietro Mennea. Ide totiž o jedného z mála šprintérov bielej pleti, ktorý sa dokázal vyrovnať výkonom černochov. Je až neuveriteľné, že na 200-metrovej trati bol svojho času držiteľom svetového rekordu,“ zamyslel sa Volko, ktorý sa chce v budúcnosti taktiež špecializovať na dvestometrovú trať. „Je to pravda, no predpokladom k dobrej dvestovke je rýchly čas na stovke, takže sa budem musieť na tréningoch venovať aj tejto disciplíne. A k akým časom by som sa rád priblížil? Mojim životným snom je zabehnúť dvesto metrov pod 20 sekúnd a polovičnú trať pod 10,2 sekundy.“
Málokto vie, že Johny, ako znie dlhoročná prezývka Jána Volka, sa v detstve intenzívne venoval aj futbalu. Na akom poste nastupoval a prečo dal tomuto športu košom? „V ružinovskom Domine, kde som hrával, som zväčša nastupoval na kraji obrany či zálohy. Je pravda, že som patril v tíme k rýchlejším a možno som bol aj zo všetkých najrýchlejší, no ku koncu ma už tento šport až tak nenapĺňal. Dva roky predtým, ako som s futbalom definitívne skončil, sa ma otec spýtal, či by som nechcel skúsiť atletiku, keďže videl vo mne určitý potenciál. Odvetil som mu, že áno, skúsim to, a tak som začal trénovať v klube KĽŠ Kryha Bratislava pod vedením trénerky Andrejky Bérešovej, ktorá mi dala do ďalšej kariéry veľký základ. Do sedemnástich rokov som sa totiž venoval aj vytrvalostným behom, skokom, či ostatným technickým disciplínam, čo bolo pre mňa veľmi dobré,“ dodal Ján Volko, ktorý nikdy nesníval o tom, že niekedy sa bude atletike venovať profesionálne. Napokon sa tak stalo a aj pre Slovensko to bolo vynikajúce rozhodnutie.
