Lausanne 10. marca (TASR) - Thomas Bach oficiálne obhájil post prezidenta Medzinárodného olympijského výboru (MOV). V stredajších voľbách v rámci 137. zasadanie MOV nemal protikandiáta, spomedzi delegátov dostal 93 z 94 platných hlasov, hnutie povedie do roku 2025. Zasadanie, ktoré sa začalo v stredu a potrvá do piatka, sa malo uskutočniť v Aténach, no pre pandémiu koronavírusu ho presunuli do online priestoru.
Bach je na čele MOV od roku 2013, keď nahradil Jacquesa Roggeho a stal sa deviatou hlavou výboru. Podľa stanov sa volí prezident na dve štvorročné obdobia, ktoré je možné predĺžiť po skončení druhého funkčného obdobia o ďalšie štyri roky. "Ďakujem všetkým z hĺbky svojho srdca. Dostal som neuveriteľnú podporu. Pre mňa osobne je to ešte ohromujúcejšie, keď vezmem do úvahy, koľko reforiem a náročných rozhodnutí sme museli prijať. Prvýkrát ste ma zvolili v roku 2013, vtedy som povedal, že chcem viesť hnutie a chcem byť prezidentom všetkých. Toto sú moje druhé a posledné voľby. Moje uši i srdce sú stále otvorené pre všetkých. Dúfam, že sa môžem spoľahnúť na vašu podporu, oddanosť i priateľstvo ďalšie štyri roky," povedal Bach.
MOV má za sebou turbulentné obdobie, keď musel vlani preložiť olympijské hry pre pandémiu koronavírusu. Bezpečná a úspešná olympiáda v Tokiu je Bachova najvyššia priorita v nadchádzajúcom období: "Tokio zostáva najlepšie pripravenými hrami v histórii. Nemáme najmenšiu pochybnosť, že sa 23. júla uskutoční otvárací ceremoniál. Nie je otázka či, ale ako sa uskutočnia OH. MOV pracuje s japonskými partnermi na hrách, ktoré budú symbolizovať mier, solidaritu a odolnosť ľudstva, ktoré prekonalo pandémiu. Cieľom je, aby sme pripravili bezpečné prostredie pre všetkých účastníkov."
Bacha počas doterajšieho pôsobenia vyzdvihujú za viaceré reformy, medzi inými aj zníženie nákladov na OH či zlepšenie procesu kandidatúry, čo zvýšilo atraktivitu pre potenciálnych záujemcov. Na druhej strane, čelil aj kritike. Najmä za postoj k dopingu v ruskom športe, keď odmietol uplatniť celoplošný zákaz pre všetkých športovcov či za znovuprijatie Ruského olympijského výboru po ZOH 2018. Napriek tomu sa vo voľbách dočkal veľkej podpory, keď bol proti jediný hlas. Na archívnej snímke Thomas Bach 17. novembra 2020.Foto: TASR/AP
Súčasťou stredajšieho programu bolo predstavenie stratégie na nadchádzajúcich päť rokov. Dokument s názvom Agenda 2020+5 obsahuje pätnásť odporúčaní. Medzi inými napríklad vyššiu miera solidarity, digitalizáciu, posilnenie práv a povinností športovcov, boj proti dopingu, zaistenie trvalo udržateľného rozvoja, či riešenie ekonomických dopadov pandémie. "Koronavírus výrazne zmenil náš svet. Nikto nemôže ani len očakávať, že sa budú uberať veci rovnakým smerom ako pred pandémiou," citovala Bacha agentúra DPA. Agendu 2020+5 by mali ratifikovať v piatok.
Šesťdesiatsedemročný Nemec má za sebou úspešnú športovú kariéru šermiara. Zúčastnil sa na olympijských hrách v Montreale 1976, kde získal zlato v súťaži družstiev vo fleurete. V rovnakej kategórii má aj kompletnú medailovú zbierku z MS. Bach vyštudoval právo a politické vedy na Univerzite vo Würzburgu, na ktorej získal aj doktorát. Po športovej kariére sa vydal na funkcionársku dráhu. Pracoval ako predseda právnej komisie, šéf antidopingových vyšetrovaní, vyjednávač európskych televíznych práv a prezident Nemeckého olympijského výboru. Bol zakladajúcim členom Komisie športovcov MOV, tiež bol členom dozornej rady organizačného výboru MS vo futbale 2006. V obdobiach 2000-2004 a 2006-2013 pôsobil ako viceprezident MOV.
