Futbalový útočník Tomáš Oravec okúsil pred časom čínsku ligu na vlastnej koži. To, čo môže Mareka Hamšíka po čase v tejto krajine prekvapiť, odhalil v štúdiu TABLET.TV.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 16. marca (Teraz.sk) – Bývalý vynikajúci útočník Tomáš Oravec bol jedným z dvoch slovenských futbalových predchodcov Marek Hamšíka v Číne. V pekingskom klube Šaan-si Čung-ťian Čchan-pa strávil štyri mesiace, a tak sa gro našej debaty v televíznom štúdiu TABLET.TV odvíjalo práve od angažmánu v najľudnatejšej krajine sveta. S dnes už 38-ročným rodákom z Košíc sme však myšlienkami vrátili aj k trom vrcholom jeho kariéry – korune kráľa strelcov zo sezóny 2006/07, ktorú si získal v drese petržalskej Artmedie, účinkovaní v Lige majstrov, ktorú si pre zmenu zahral vo farbách MŠK Žilina a reprezentácii SR, v ktorej svoj debut v roku 2001 okorenil dvomi gólmi.
Prvým slovenským futbalistom, ktorý pôsobil v Číne bol Tomáš Medveď, Oravec nasledoval jeho kroky v roku 2011. Po štyroch mesiacoch sa však táto odysea preňho skončila. Prečo tak skoro? „V tom čase mohli byť fyzicky na ihrisku naraz len traja legionári a nás bolo v tíme viac. Aj preto bol jeden taliansky spoluhráč, ktorý z nás hrával najmenej, rozhodnutý v lete z klubu odísť. Lenže vedenie mu to zakázalo a navyše pribudol do kádra ďalší útočník. A tak som sa z klubu musel porúčať ja. Zrejme išlo len o čistý biznis,“ rozhovoril sa Tomáš Oravec, ktorý napriek tomu vôbec neľutuje, že v jeho futbalovom životopise figuruje aj čínska skúsenosť.
Tretím slovenským futbalistom, ktorý sa rozhodol prijať angažmán v Číne, sa pred pár týždňami stal Marek Hamšík. S klubom Ta-lien I-fang podpísal trojročný kontrakt, pričom za sezónu zarobí 9 miliónov eur. Rekordér v počte štartov za slovenskú reprezentáciu sa však rozhodol ísť do nového pôsobiska najskôr bez rodiny, spoločnosť v štvrtej najväčšej krajine sveta mu robí najlepší kamarát. „Ja osobne by som tam bez rodiny nešiel. Rodina pre mňa vždy bola a je veľkou oporou. Na druhej strane však treba povedať, že Európania to nemajú v Číne jednoduché, pre domácich sú stále atrakciou. Deti obzvlášť. Chytanie, dotýkanie sa a branie ich na ruky bolo na dennodennom poriadku, a tak sa nemožno čudovať, že po čase vás to začne obťažovať. Každopádne, zastávam názor, že Marekov prestup do čínskej ligy bol vzhľadom na jeho vek a na to, čo v doterajšej kariére dosiahol, dobrý krok. Realitou totiž je, že do Číny sa nechodí kvôli futbalu, ale pre peniaze a z tohto dôvodu zvolil Hamšík vhodnú alternatívu,“ myslí si Oravec.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S TOMÁŠOM ORAVCOM:
Po tom, čo v slovenskej reprezentácii ohlásil koniec jej dlhoročný kapitán Martin Škrtel, tréner Pavel Hapal avizoval, že túto funkciu preberie po ňom práve Hamšík. Kapitán by mal ísť na ihrisku i mimo neho všetkým príkladom, no je otázne, či kvalita čínskej ligy má parametre na to, aby počas pôsobenie v nej 31-ročný Banskobystričan výkonnostne napredoval, alebo sa minimálne udržiaval na vysokej úrovni. „Povedzme si na rovinu, nie je to talianska liga, ide o úplne niečo iné. Marek si bude musieť na čínsku súťaž zvyknúť. Takisto aj na to, že nebude mať po svojom boku takých kvalitných spoluhráčov, akých mal v Neapole. Očakávania od majiteľa klubu i fanúšikov sú určite veľké a je len na ňom, či to zvládne,“ pokračoval Tomáš Oravec a na margo čínskej ligy ešte dodal: „Futbal v Číne je čoraz populárnejší. Už keď som tam pôsobil ja, na takmer každom našom domácom zápase bolo vypredané, na tribúnach bolo aj 50-tisíc divákov. A v každom meste to je veľmi podobné.“
Hoci Oravec pôsobil počas hráčskej kariéry aj v iných krajinách sveta, výrazným spôsobom dal o sebe vedieť najmä v našej najvyššej súťaži. Za jeho prvý vrchol v nej možno označiť zisk koruny kráľa strelcov v majstrovskej sezóne Petržalky 2006/07. „Veľmi príjemné obdobie, na ktoré často a mimoriadne rád spomínam, pretože v tom čase sa mi zároveň narodila aj prvá dcérka. To isté sa zopakovalo aj neskôr, keď som už pôsobil v Žiline a s tamojším MŠK sa nám podarilo postúpiť do hlavnej fázy Ligy majstrov. Čiže tie futbalové vrcholy akoby nejako súviseli s výnimočnými udalosťami v mojom súkromnom živote,“ zamyslel sa Oravec a na otázku, či ho nemrzí, že neprišiel do Artmedie o sezónu skôr, vďaka čomu by mal možnosť zahrať si v jej drese skupinovú fázu Ligy majstrov, odvetil: „V tom čase som pôsobil gréckom Panioniose a portugalskej Boaviste Porto. Ale neškrie ma to, pretože som to zažil na vlastnej koži o pár rokov neskôr ako hráč Žiliny. Je síce pravda, že sme v súbojoch s Chelsea Londýn, Spartakom Moskva a Olympiqueom Marseille nezískali ani bod, no boli to nezabudnuteľné zážitky,“ vrátil sa niekdajší obávaný útočník, ktorý anglickému veľkoklubu aj strelil gól, myšlienkami k druhému vrcholu jeho bohatej kariéry.
Tretím, no hierarchicky azda prvým vrcholom bola reprezentácia. V drese s dvojkrížom na hrudi odohral Oravec celkovo deväť duelov, v ktorých strelil tri góly. O dva z nich sa postaral hneď pri svojom debute 15. augusta 2001, kedy boli súperom zverencov vtedajšieho trénera SR Jozefa Adamca v prípravnom zápase futbalisti Iránu (3:4). Mimochodom, v tomto stretnutí si otvoril strelecký účet v reprezentácii aj s 23 gólmi dodnes najlepší strelec národného tímu Róbert Vittek. „Keď tréner Adamec oznámil základnú zostavu, bol som milo prekvapený, že v nej figuruje i moje meno. Nepopieram, že som bol z toho aj trochu nervózny, pociťoval som určitú trému, no po pár minútach strávených na ihrisku to zo mňa celé opadlo. Veď som mal vedľa seba samých kvalitných spoluhráčov. Musím sa však priznať, že sám som bol až šokovaný z toho, ako sa mi dobre hralo, čoho vyústením boli dve gólové hlavičky v priebehu dvoch minút. Akurát škoda, že sme ten zápas výsledkovo nezvládli,“ uzavrel debatu Tomáš Oravec, ktorý je vďaka 108 presným zásahom v najvyšších súťažiach jedným z 35 členov Klubu ligových kanonierov (KLK).
Prvým slovenským futbalistom, ktorý pôsobil v Číne bol Tomáš Medveď, Oravec nasledoval jeho kroky v roku 2011. Po štyroch mesiacoch sa však táto odysea preňho skončila. Prečo tak skoro? „V tom čase mohli byť fyzicky na ihrisku naraz len traja legionári a nás bolo v tíme viac. Aj preto bol jeden taliansky spoluhráč, ktorý z nás hrával najmenej, rozhodnutý v lete z klubu odísť. Lenže vedenie mu to zakázalo a navyše pribudol do kádra ďalší útočník. A tak som sa z klubu musel porúčať ja. Zrejme išlo len o čistý biznis,“ rozhovoril sa Tomáš Oravec, ktorý napriek tomu vôbec neľutuje, že v jeho futbalovom životopise figuruje aj čínska skúsenosť.
Tretím slovenským futbalistom, ktorý sa rozhodol prijať angažmán v Číne, sa pred pár týždňami stal Marek Hamšík. S klubom Ta-lien I-fang podpísal trojročný kontrakt, pričom za sezónu zarobí 9 miliónov eur. Rekordér v počte štartov za slovenskú reprezentáciu sa však rozhodol ísť do nového pôsobiska najskôr bez rodiny, spoločnosť v štvrtej najväčšej krajine sveta mu robí najlepší kamarát. „Ja osobne by som tam bez rodiny nešiel. Rodina pre mňa vždy bola a je veľkou oporou. Na druhej strane však treba povedať, že Európania to nemajú v Číne jednoduché, pre domácich sú stále atrakciou. Deti obzvlášť. Chytanie, dotýkanie sa a branie ich na ruky bolo na dennodennom poriadku, a tak sa nemožno čudovať, že po čase vás to začne obťažovať. Každopádne, zastávam názor, že Marekov prestup do čínskej ligy bol vzhľadom na jeho vek a na to, čo v doterajšej kariére dosiahol, dobrý krok. Realitou totiž je, že do Číny sa nechodí kvôli futbalu, ale pre peniaze a z tohto dôvodu zvolil Hamšík vhodnú alternatívu,“ myslí si Oravec.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S TOMÁŠOM ORAVCOM:
Po tom, čo v slovenskej reprezentácii ohlásil koniec jej dlhoročný kapitán Martin Škrtel, tréner Pavel Hapal avizoval, že túto funkciu preberie po ňom práve Hamšík. Kapitán by mal ísť na ihrisku i mimo neho všetkým príkladom, no je otázne, či kvalita čínskej ligy má parametre na to, aby počas pôsobenie v nej 31-ročný Banskobystričan výkonnostne napredoval, alebo sa minimálne udržiaval na vysokej úrovni. „Povedzme si na rovinu, nie je to talianska liga, ide o úplne niečo iné. Marek si bude musieť na čínsku súťaž zvyknúť. Takisto aj na to, že nebude mať po svojom boku takých kvalitných spoluhráčov, akých mal v Neapole. Očakávania od majiteľa klubu i fanúšikov sú určite veľké a je len na ňom, či to zvládne,“ pokračoval Tomáš Oravec a na margo čínskej ligy ešte dodal: „Futbal v Číne je čoraz populárnejší. Už keď som tam pôsobil ja, na takmer každom našom domácom zápase bolo vypredané, na tribúnach bolo aj 50-tisíc divákov. A v každom meste to je veľmi podobné.“
Tri vrcholy kariéry
Hoci Oravec pôsobil počas hráčskej kariéry aj v iných krajinách sveta, výrazným spôsobom dal o sebe vedieť najmä v našej najvyššej súťaži. Za jeho prvý vrchol v nej možno označiť zisk koruny kráľa strelcov v majstrovskej sezóne Petržalky 2006/07. „Veľmi príjemné obdobie, na ktoré často a mimoriadne rád spomínam, pretože v tom čase sa mi zároveň narodila aj prvá dcérka. To isté sa zopakovalo aj neskôr, keď som už pôsobil v Žiline a s tamojším MŠK sa nám podarilo postúpiť do hlavnej fázy Ligy majstrov. Čiže tie futbalové vrcholy akoby nejako súviseli s výnimočnými udalosťami v mojom súkromnom živote,“ zamyslel sa Oravec a na otázku, či ho nemrzí, že neprišiel do Artmedie o sezónu skôr, vďaka čomu by mal možnosť zahrať si v jej drese skupinovú fázu Ligy majstrov, odvetil: „V tom čase som pôsobil gréckom Panioniose a portugalskej Boaviste Porto. Ale neškrie ma to, pretože som to zažil na vlastnej koži o pár rokov neskôr ako hráč Žiliny. Je síce pravda, že sme v súbojoch s Chelsea Londýn, Spartakom Moskva a Olympiqueom Marseille nezískali ani bod, no boli to nezabudnuteľné zážitky,“ vrátil sa niekdajší obávaný útočník, ktorý anglickému veľkoklubu aj strelil gól, myšlienkami k druhému vrcholu jeho bohatej kariéry.
Tretím, no hierarchicky azda prvým vrcholom bola reprezentácia. V drese s dvojkrížom na hrudi odohral Oravec celkovo deväť duelov, v ktorých strelil tri góly. O dva z nich sa postaral hneď pri svojom debute 15. augusta 2001, kedy boli súperom zverencov vtedajšieho trénera SR Jozefa Adamca v prípravnom zápase futbalisti Iránu (3:4). Mimochodom, v tomto stretnutí si otvoril strelecký účet v reprezentácii aj s 23 gólmi dodnes najlepší strelec národného tímu Róbert Vittek. „Keď tréner Adamec oznámil základnú zostavu, bol som milo prekvapený, že v nej figuruje i moje meno. Nepopieram, že som bol z toho aj trochu nervózny, pociťoval som určitú trému, no po pár minútach strávených na ihrisku to zo mňa celé opadlo. Veď som mal vedľa seba samých kvalitných spoluhráčov. Musím sa však priznať, že sám som bol až šokovaný z toho, ako sa mi dobre hralo, čoho vyústením boli dve gólové hlavičky v priebehu dvoch minút. Akurát škoda, že sme ten zápas výsledkovo nezvládli,“ uzavrel debatu Tomáš Oravec, ktorý je vďaka 108 presným zásahom v najvyšších súťažiach jedným z 35 členov Klubu ligových kanonierov (KLK).