Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vůjtekov mladší syn sa v metropole Fínska predstavil v roku 1997 na svojom prvom a jedinom turnaji majstrovstiev sveta, kde si vybojoval bronzovú medailu i titul najproduktívnejšieho hráča.
Autor TASR
Helsinki 17. mája (TASR) - Helsinki sú pre rodinu trénera slovenskej hokejovej reprezentácie osudovým mestom. Jeho syn, Vladimír mladší sa v metropole Fínska predstavil v roku 1997 na svojom prvom a jedinom turnaji majstrovstiev sveta, kde si vybojoval bronzovú medailu i titul najproduktívnejšieho hráča.
O 15 rokov neskôr tu zažíva svoj premiérový šampionát aj Vůjtek st. a zatiaľ mu chutí rovnako úspešne. Navyše, keď si presne v deň svojich 65. narodenín vybojoval so Slovákmi postup do semifinále.
Vladimír Vůjtek ml. zažil najväčší úspech kariéry práve v hlavnom meste národa "Suomi" a nie je vylúčené, že sa to teraz podarí aj jeho otcovi. "Má bronzovú medailu, takže mi ešte kúsoček chýba," schuti sa zasmial. "Ak by sme ale získali medailu, určite by to bol môj najväčší trénerský úspech." V krajine tisícich jazier sa dočkal podpory od syna aj zaťa Róberta Petrovického. "Syn je už tu v Helsinkách. Robo sa predvčerom vrátil z Ameriky. Volali sme spolu a prial nám šťastie a úspech."
Vůjtek st. žiaril po senzačnom štvrťfinálovom triumfe nad Kanadou 4:3 šťastím a sršala z neho radosť. "Toto je môj najkrajší narodeninový darček za celých 65 rokov," neváhal s odpoveďou na prvú otázku v mixzóne: "Hrali sme dobrý hokej a na Kanadu sme od začiatku mali. V druhej tretine sme sa síce dostali pod tlak vplyvom oslabení, ale nakoniec sme to ustáli a vedeli sme, že naša šanca ešte príde. Keď sme vyrovnali na 3:3, už som veril, že môžeme vyhrať." Po štvrtom góle Handzuša z 58. minúty síce ešte tŕpol, ale po záverečnom hvizde vypukla na slovenskej striedačke obrovská radosť.
Oslavy jubilejných narodenín i postupu však musia počkať, helsinská misia pokračuje sobotňajším semifinále s úspešnejším z dvojice Česko - Švédsko. "Sme tam, takže oslavovať ešte príliš nemôžeme, možno len trošku." Vůjtek ale priznal, že musel zmeniť víkendové plány. "Na sobotu som mal pripravenú oslavu u nás doma, prišli na ňu aj hostia, ale teraz ju musím vďakabohu zrušiť," zasmial sa.
Tréner doteraz nechcel hodnotiť, v ktorom zápase hrali jeho zverenci najlepšie. Po štvrťfinálovom triumfe ale už neodolal. "Bol to náš najlepší výkon na šampionáte. Ale dá sa napodobniť aj v semifinále. Aj prekonať, no síl už ubúda, navyše máme pár ľahko zranených, takže nevieme, akú zostavu dáme dokopy."
Súpera do semifinále si sám vyberať nechcel, ale vedel, čo by si zvolili fanúšikovia. "Duel Česko - Slovensko by bol pre divákov veľkou atrakciou a všetci by si to priali," dodal.
O 15 rokov neskôr tu zažíva svoj premiérový šampionát aj Vůjtek st. a zatiaľ mu chutí rovnako úspešne. Navyše, keď si presne v deň svojich 65. narodenín vybojoval so Slovákmi postup do semifinále.
Vladimír Vůjtek ml. zažil najväčší úspech kariéry práve v hlavnom meste národa "Suomi" a nie je vylúčené, že sa to teraz podarí aj jeho otcovi. "Má bronzovú medailu, takže mi ešte kúsoček chýba," schuti sa zasmial. "Ak by sme ale získali medailu, určite by to bol môj najväčší trénerský úspech." V krajine tisícich jazier sa dočkal podpory od syna aj zaťa Róberta Petrovického. "Syn je už tu v Helsinkách. Robo sa predvčerom vrátil z Ameriky. Volali sme spolu a prial nám šťastie a úspech."
Vůjtek st. žiaril po senzačnom štvrťfinálovom triumfe nad Kanadou 4:3 šťastím a sršala z neho radosť. "Toto je môj najkrajší narodeninový darček za celých 65 rokov," neváhal s odpoveďou na prvú otázku v mixzóne: "Hrali sme dobrý hokej a na Kanadu sme od začiatku mali. V druhej tretine sme sa síce dostali pod tlak vplyvom oslabení, ale nakoniec sme to ustáli a vedeli sme, že naša šanca ešte príde. Keď sme vyrovnali na 3:3, už som veril, že môžeme vyhrať." Po štvrtom góle Handzuša z 58. minúty síce ešte tŕpol, ale po záverečnom hvizde vypukla na slovenskej striedačke obrovská radosť.
Oslavy jubilejných narodenín i postupu však musia počkať, helsinská misia pokračuje sobotňajším semifinále s úspešnejším z dvojice Česko - Švédsko. "Sme tam, takže oslavovať ešte príliš nemôžeme, možno len trošku." Vůjtek ale priznal, že musel zmeniť víkendové plány. "Na sobotu som mal pripravenú oslavu u nás doma, prišli na ňu aj hostia, ale teraz ju musím vďakabohu zrušiť," zasmial sa.
Tréner doteraz nechcel hodnotiť, v ktorom zápase hrali jeho zverenci najlepšie. Po štvrťfinálovom triumfe ale už neodolal. "Bol to náš najlepší výkon na šampionáte. Ale dá sa napodobniť aj v semifinále. Aj prekonať, no síl už ubúda, navyše máme pár ľahko zranených, takže nevieme, akú zostavu dáme dokopy."
Súpera do semifinále si sám vyberať nechcel, ale vedel, čo by si zvolili fanúšikovia. "Duel Česko - Slovensko by bol pre divákov veľkou atrakciou a všetci by si to priali," dodal.
