Bratislava 28. októbra (Teraz.sk) – Jeden z najlepších slovenských kajakárov Peter Gelle má za sebou vydarenú sezónu. Po tom, čo po vlaňajšej olympiáde v Riu prežíval obrovské sklamanie, tento rok si dokonale napravil chuť. Koncom augusta si totiž so svojim novým parťákom Adamom Botekom vypádlovali na šampionáte v českých Račiciach titul vicemajstrov sveta na 1000 metrovej trati. O ich prekvapivom úspechu, symbióze v lodi, ale i vlaňajšej olympiáde či ďalších ambíciách sme sa s trojnásobných medailistom z MS a zároveň trojnásobne najlepším kajakárom SR porozprávali pred pár dňami v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Na tohtoročný svetový šampionát cestoval rodák z Nových Zámkov so skromnými ambíciami, a preto bol zisk striebra v čerstvo zloženom zoskupení s mladým Adamom Botekom obrovským prekvapením. On sám tomu dokonca ešte ani niekoľko dní po pretekoch neveril. „ S Adamom sme sa dali dokopy s tým, že na šampionáte sa pokúsime postúpiť do finále, v ktorom sa pokúsime o dobrý výsledok. Že sa však staneme vicemajstrami sveta, nečakal ani jeden z nás. Osobne som si myslel, že by z toho mohlo byť piate-šieste miesto, pri ideálnej konštelácii hviezd a pozitívnej súhre všetkých okolností maximálne štvrtá, možno tretia priečka, no so striebrom som absolútne nerátal. Aj z toho dôvodu to boli pre mňa emotívnejšie chvíle ako pri všetkých predchádzajúcich medailách,“ rozhovoril sa Peter Gelle.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S PETROM GELLEM:



Pre dlhoročného slovenského reprezentanta v rýchlostnej kanoistike to bol už piaty cenný kov z vrcholných podujatí. Z majstrovstiev sveta už totiž doma mal zlato i striebro a z európskych šampionátov pre zmenu striebro a bronz. Zhodou okolností tú najcennejšiu medailu sa mu podarilo získať rovnako ako teraz striebornú v disciplíne K2 na 1000 m. Udialo sa tak v roku 2011 v maďarskom Szegede, kde bol jeho partnerom v dvojkajaku Erik Vlček. Dajú sa tieto dva cenné kovy porovnať?

Foto: archív P.G.

„Ani nie. Pred šiestimi rokmi som totiž sedel v lodi s jedným z najskúsenejších slovenských kajakárov, obaja sme mali v tom období, dá sa povedať, životnú formu a na celom šampionáte sme boli bez nejakých väčších ťažkostí v podstate suverénni. Čo sa týka súčasnosti, s Adamom sme pred MS nemali okrem domácej kvalifikácie za sebou žiadne preteky, v rozjazdách i semifinále sme sa poriadne nadreli, následné finále nás veľmi bolelo a priznám sa, že do cieľa som ledva dopádloval. Takže môžem to porovnať asi tak, že kým svetový šampionát v roku 2011 som si užíval, ten tohtoročný som pretrpel,“ pokračoval 33-ročný člen Dukly Trenčín.

Foto: archív P.G.

Gelle má za sebou účasť na dvoch olympijských hrách – v Londýne 2012 a v Rio de Janeiro 2016. Myslí už teraz aj na podujatie pod piatimi kruhmi v roku 2020, ktoré sa bude konať v Tokiu? „Už sme s Adamom na túto tému debatovali a jednoznačne by sme chceli na olympiáde v Japonsku štartovať. On bude mať v tom čase 23 rokov a zúčastniť sa v jeho veku olympijských hier by bolo niečo úžasné. Ja osobne tomu dávam veľkú šancu, hoci kvalifikácia na toto podujatie býva na Slovensku veľmi náročná. Aj z toho dôvodu nie som vôbec proti tomu, že sa v mojej ďalšej kariére budem výhradne sústreďovať len na dvojkajak,“ netají Peter Gelle.

Pomohla mu rodina

Pre slovenského kajakárka bola nedávno skončená sezóna zároveň aj akousi náplasťou za tú predchádzajúcu. Gelle mal totiž na vlaňajšej olympiáde v brazílskom Riu oveľa vyššie ambície. Tie mu však zmarili zvláštne okolnosti, konkrétne riasy v jazere Lagoa, kde pretekal v singli na 1000-metrovej trati, čo je v rýchlostnej kanoistike jedna z kráľovských disciplín. „Podarilo sa mi prebojovať sa do finále, s čím som bol veľmi spokojný, nakoľko som sa noc pred štartom semifinálovej jazdy necítil po zdravotnej stránke fit. V deň finále bolo v tomto smere už všetko v poriadku, no bohužiaľ, v noci bola pre zmenu búrka, po ktorej nafúkalo do jazera riasy a tie niektorým pretekárom vrátane mňa sťažili podmienky. Teraz sa však nechcem vyhovárať, že keby tam neboli, tak získam medailu, to teda rozhodne nie, a možno by som rovnako skončil ôsmy, no celé by som to vnímal úplne inak,“ vysvetlil slovenský reprezentant, ktorému sa ešte dlho po olympiáde nechcelo ani trénovať. „V tom čase som cítil, že som opäť v životnej forme a z toho dôvodu ma olympiáda v Riu dodnes škrie. Vďaka moje úžasnej rodine, ktorá mi veľmi pomohla, je však už len niekde vzadu v podvedomí ako nepríjemná spomienka.“



Od apríla tohto roku je Peťo už trojnásobným otcom, čo by nebolo také neobvyklé, no netradičné sú predovšetkým mená jeho dvoch z troch ratolestí. „Okrem štvorročnej dcérky Amálky, máme doma ešte dvoch synčekov – Pedra Estabana a Alojza Františka. Priznám sa, že zo začiatku boli dve mená zvláštne aj pre mňa. Avšak pre manželku, ktorá niekoľko rokov žila v Španielsku a aj túto krajinu v rýchlostnej kanoistike reprezentovala, vôbec nie, keďže tam sú dve krstné mená či priezviská úplne bežné. Teraz mi to dokonca už príde tak, že nijako inak sa ani nemohli moje deti volať,“ dodal s úsmevom Peter Gelle.